6 vecí, ktoré vláda pri šetrení musela zmeniť
Prešlo 13 dní, odkedy sa vláda na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým postavila na tlačovú konferenciu a predstavila opatrenia potrebné na zlepšenie stavu verejných financií. Prostredníctvom sedemnástich krokov chcela v budúcom roku do štátnej kasy vyzbierať 2,7 miliardy eur. Rátala pritom so zvýšením základnej sadzby DPH aj so zavedením dane z bankových transakcií.
Predseda vlády označil ozdravovanie verejných financií za nevyhnutné a sociálne udržateľné. „Nevyhnutné preto, lebo sme súčasťou eurozóny a musíme reagovať na pravidlá spoločnej menovej únie. Sociálne udržateľné, lebo sme našli rovnováhu. Ide nielen za ľuďmi, ale aj za firmami či bankami. Každý musí prispieť,“ opisoval nutnosť zmien premiér Fico a ostatní členovia vládnej koalície súhlasne prikyvovali.
Ich jednota však nevydržala dlho. SNS si vyžiadala ústupky pre sektor cestovného ruchu a žiada, aby trináste dôchodky dostávali len chudobnejší dôchodcovia a ušetrili sa tak peniaze na rodičovský dôchodok.
Hlas zase podporí konsolidačné opatrenia len za podmienky, že parlament ešte na aktuálnej schôdzi začne rokovať o rýchlejšom zvyšovaní minimálnej mzdy a koalícia zaň zahlasuje v prvom čítaní. Strana Matúša Šutaja Eštoka zároveň žiada dofinancovanie samospráv už v tomto roku. „Bez týchto dvoch podmienok strana Hlas-SD nepodporí lex konsolidácia,“ povedal minister práce Erik Tomáš cez víkend v Slovenskom rozhlase.
Finálne znenie konsolidačných opatrení má parlament odhlasovať už vo štvrtok. Do 15. októbra by vláda podľa pravidiel mala predložiť návrh rozpočtu na budúci rok Národnej rade. Sumy v ňom sa budú odvíjať aj od schválených nových daní a poplatkov.
Pozrite si šesť vecí, ktoré budú v konsolidačnom balíku napokon iné, ako sa pôvodne navrhovalo.
1. Päťpercentná DPH na knihy aj gastro
Prvé zmeny v zozname šetriacich opatrení prišli už po pár hodinách, keď minister Kamenický odvolal návrh na zvýšenie DPH na knihy. Na knižné tituly, dennú tlač, časopisy, ale aj elektronické a audioknihy by sa mala nakoniec vzťahovať päťpercentná DPH. Rovnaká daň by mala od budúceho roka platiť aj na vybrané základné potraviny.
Je možné, že ich okruh sa ešte bude meniť. Aktuálne pod ne totiž nespadajú výrobky pre ľudí s rôznymi potravinovými intoleranciami, napríklad rastlinné alternatívy mlieka pre ľudí trpiacich neznášanlivosťou laktózy či pečivo a iné produkty pre celiatikov.
Do zníženej päťpercentnej sadzby DPH napokon spadnú aj gastrosektor a ubytovacie zariadenia. „Po týždňoch ťažkých rokovaní a koordinácie našich krokov s asociáciami a zástupcami sektora sa nám podarilo finálne zabezpečiť, že celý sektor cestovného ruchu, to znamená gastro aj ubytovanie, bude po novom v päťpercentnej sadzbe DPH,“ spresnil minulý týždeň minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Štát po zmenách v pôvodnom návrhu šetriacich opatrení vyberie o 122 miliónov eur menej.
2. Odvod pre energopodniky sa nezvýši
Mimoriadny odvod pre energopodniky zostáva aj v budúcom roku vo výške 4,4 percenta z hrubých príjmov. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej z Hlasu zmenu obhajuje tým, že nechce, aby sa zvyšovali účty za elektrinu domácnostiam, a tak nechce otvárať memorandum medzi ministerstvom hospodárstva a Slovenskými elektrárňami, ktoré uzavrel ešte Richard Sulík.
Memorandum garantuje domácnostiam do roku 2027 cenu 61 eur za megawatthodinu (MWh) elektrickej energie. Podľa pôvodného návrhu sa mal odvod zvýšiť na 30 percent a do štátnej kasy priniesť ďalších 150 miliónov eur.
Ministerstvo financií chce, aby sa výpadok vykryl zmenou vyplácania dividend zo sektora energetiky. Ako, to zatiaľ nie je známe.
3. Väčšie podniky zaplatia viac
Ďalšia zmena sa týka sadzby firemnej dane a hranice, odkedy sa táto daň dotkne právnických osôb. Výška dane sa po schválení v parlamente od budúceho roka zvýši z 21 na 24 percent. Pôvodný návrh hovoril, že sadzba sa zvýši len o jeden percentuálny bod, teda na 22 percent.
„Slovensko bude mať najvyššiu sadzbu firemnej dane zo všetkých postkomunistických krajín. 24-percentná sadzba dane z príjmov právnických osôb bude podstatne vyššia ako v Českej republike (21 percent), v Poľsku (19 percent) alebo v Maďarsku (9 percent). Slovensko bude mať vyššiu daň zo ziskov ako všetky škandinávske krajiny,“ zhodnotil Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Daň sa bude týkať všetkých firiem so zdaniteľným príjmom minimálne päť miliónov eur. Štát by cez túto zmenu mal získať ďalších 300 miliónov eur.
Ladislav Kamenický pri predstavení opatrení hovoril, že vláda ide „zdaniť bohatých.“ Teraz chce o rok skôr zaviesť vyšší strop pre vymeriavacie základy, z ktorých sa platia odvody. Od budúceho roka by sa mal strop zvýšiť zo sedemnásobku priemernej mzdy na 11-násobok. Ak niekto zaplatí viac, odvod navyše už z tohto príjmu neplatí.
4. Vyššia valorizácia platov zdravotníkov
Pôvodný návrh rátal aj so stropom na valorizáciu platov v zdravotníctve na tri percentá, voči čomu protestovali aj záujmové združenia. Tvrdili, že vláda cez spomalenie rastu ich platov vyháňa sestry od slovenských pacientov a pacientok do zahraničia a odrádza tak aj budúcich záujemcov o povolanie. „Toto rozhodnutie je hazardom so zdravím ľudí. Zhoršenie pracovných podmienok zdravotníckeho personálu bude nevyhnutne znamenať zhoršenie kvality poskytovanej starostlivosti,“ napísali na sociálnej sieti.
Minister Kamenický napokon oznámil, že sestrám, pôrodným asistentkám, sanitárom, ortopedickým technikom či fyzioterapeutom by mali v budúcom roku platy valorizovať o šesť percent.
5. Jednotná sadzba transakčnej dane
Zmenou prešlo aj najkritizovanejšie z konsolidačných opatrení, ktorým je transakčná daň. V pôvodnom návrhu sa mala zaviesť daň pre podnikateľov vo výške 0,35 percenta za každú bankovú transakciu so stropom maximálne 30 eur za transakciu. Pre výbery z bankomatu mala platiť sadzba vo výške 0,7 percenta.
Nakoniec sa sazba ustálila na 0,4 percentách z každej transakcie zaplatenej elektronicky. V praxi to znamená, že každá platba sa predraží o túto novú daň. Napríklad ak podnikateľ elektronicky zaplatí tisíc eur, štátu odvedie štyri eurá navyše. Ak zaplatí 10-tisíc eur a viac, zaplatí maximálny možný poplatok vo výške 40 eur.
Druhou zložkou transakčnej dane je 0,8-percentný poplatok z každého výberu z bankomatu. Na rozdiel od elektronických platieb pri tomto type výberu neexistuje maximálny strop pre nový poplatok. Ostáva tiež otvorené, či budú túto daň platiť aj exekútori, bytové družstvá a neziskovky.
Podľa Ďuranu po zavedení novej dane hrozí, že stúpne objem hotovostných transakcií či odkladu platieb, čo by mohlo v konečnom dôsledku viesť k spomaleniu ekonomickej aktivity. Na ďalší možný následok upozorňuje rakúsky ekonóm Oliver Picek, ktorý v rozhovore pre Aktuality.sk opísal, ako funguje transakčná daň v susednom Maďarsku.
„Firmy a domácnosti používajú a držia viac hotovosti, aby sa vyhli online transakciám a výberom z bankomatov, najmä pri väčších transakciách. Používanie hotovosti sa od zavedenia dane z finančných transakcií neobvykle výrazne zvýšilo. Očakávam to aj od firiem na Slovensku,“ hovorí.
6. Koniec „doby kešu“ sa nekoná
Ďalšia zmena mala nastať v oblasti bezhotovostného styku. Konsolidačné opatrenia rátali s novou povinnosťou pre obchodníkov – zákazníkom mali umožniť platiť bezhotovostne. Za nesplnenie povinnosti mala firmám hroziť pokuta v základnej výške od 50 do 330 eur.
Na pondelkovom zasadnutí výboru pre financie však minister financií Ladislav Kamenický vyhlásil, že ju zo zákona o dani z finančných transakcií odstránia. Úplne však od zámeru neustupujú. Plánujú prísť s novým riešením, a to v pláne pre boj s daňovými únikmi.
„Predstavím nový spôsob, ktorý nezaťaží samotných obchodníkov nejakými ďalšími poplatkami. Lebo už aj to som počul, že majú platiť bankám nejaké poplatky a podobné iné veci. Nie je to pravda. Ja to chcem dementovať,“ vyhlásil minister, avšak plán zatiaľ bližšie nešpecifikoval.
Experti: Konsolidačný balík má svoje muchy
Predstaveniu opatrení nepredchádzala spoločenská debata o tom, ako by mal štát šetriť. Výsledkom je tak konsolidačný balíček vyskladaný najmä z príjmových opatrení.
Exminister financií Ivan Mikloš v relácii Braňo Závodský Naživo povedal, že podľa zverejneného návrhu to vyzerá tak, že štát chce na sebe ušetriť len približne päť percent z celkovej sumy 2,7 miliardy. Zvyšok chce vybrať od ľudí, napríklad zvýšením základnej sadzby DPH o tri percentuálne body, cez zavedenie transakčnej dane pre podnikateľov či zmeny rodičovského bonusu.
Podľa Ďuranu z INESS je predložený konsolidačný balík odrazom nízkej kvality spravovania verejných financií v uplynulom období. „Jeho charakteristickými črtami sú neschopnosť dlhodobého plánovania, uplácanie voličov, ignorovanie dlhodobých hrozieb, prenášanie nepopulárnych rozhodnutí na nasledujúce vlády. Výsledkom absencie tréningu vo zvyšovaní efektívnosti výdavkov a znižovaní plytvania je neschopnosť predstaviť úsporné opatrenia a ľahkovážne zvyšovanie daňového zaťaženia,“ uviedol Ďurana s tým, že navrhovaný konsolidačný balík nemá potenciál ozdraviť verejné financie.
Zníženie deficitu bude podľa neho zaplatené zníženým ekonomickým rastom, čo v podobe nižších miezd a vyšších cien zaplatia všetci občania Slovenska.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO