Bieloruská disidentka: Neprehrali sme, pred rokom sme ešte neboli pripravení

Rozhovor s Anastasiou Kosťugovovou.

Prehráme až vtedy, keď si sami povieme, že sme prehrali, hovorí v rozhovore pre SME ANASTASIA KOSŤUGOVOVÁ, ktorá má v tíme bieloruskej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej na starosti komunikáciu.

Tej sa po minuloročných zmanipulovaných prezidentských voľbách podarilo ujsť z krajiny a dnes žije v litovskom Vilniuse. Ak by sa vrátila domov, režim diktátora Alexandra Lukašenka by ju okamžite poslal do väzenia.

V rozhovore Kosťugovová opisuje, ako sa dostala z vlasti domov, ako ju neustále sledujú alebo ako skončila jej matka Valeria za mrežami. Skončiť s aktivizmom nie je možnosťou, hovorí v rozhovore, ktorý vznikol počas jej návštevy Bratislavy, kam prišla na pozvanie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Je rok po zmanipulovaných voľbách, Alexander Lukašenko je stále pri moci. Čo sa zmenilo?

Ľudia sa ma pýtajú, či po roku nie sme frustrovaní, ale zabúdajú, že v diktatúre žijeme už 26 rokov. Jeden rok boja je ešte v poriadku. Režim sa nedá povaliť rýchlejšie, nie je to ako na Ukrajine. Tam sa odohralo niekoľko revolúcií, nielen jedna. V auguste minulého roka si ľudia neuvedomovali hodnotu demokracie a ľudských práv, chceli len, aby Lukašenko skončil.

Zajímavost :  Pražská burza už pět dní stoupá. Rostly akcie výrobce likérů Stock

Musíme však pochopiť proces, akým sa Lukašenko dostal k moci. Je výsledkom nás samých. Musíme pochopiť, že nie je všemocný. Nie je to prvýkrát, čo posiela ľudí do väzenia a necháva ich biť. Nie je to tak, že by sme prehrali. V auguste minulého roka sme ešte neboli pripravení, nevedeli sme, čo robiť.

Čo ste v auguste robili vy osobne?

Organizovala som protesty Žien v bielom, chodili sme s kvetinami po uliciach. Po prvých protestoch vznikla na sociálnej sieti Telegram skupina s asi desaťtisíc členmi. Potom vznikali ďalšie skupiny a organizovali sme sa. Nebola to však pre mňa prvá podobná skúsenosť, v politike som sa angažovala už pred desiatimi rokmi, keď som študovala vo Vilniuse. Moja matka Valeria je politickou analytičkou, za svoju prácu je dnes vo väzení.

Zajímavost :  Vallo: Ľudia zomierajú, nie je čas rozprávať sa o nespravodlivosti

Lukašenkov režim prežíva od polovice 90. rokov minulého storočia, prečo vzniklo veľké protestné hnutie práve v minulom roku?

Súvisiaci článok Bieloruský režisér utiekol na Slovensko: Bielorusko sa zmenilo na väzenie Čítajte 

Mnoho ľudí, ktorí sa proti režimu vyslovovali len v súkromí, zrazu minulý rok uverilo, že je šanca na zmenu. Podľa mňa je za tým pandémia. Keď vypukla, vláda nič nerobila a ľudia sa začali organizovať sami. Pomáhali v nemocniciach, nosili lekárom rúška. Vtedy si ľudia uvedomili, že túto vládu ani nepotrebujú, pretože ich nechala osamote, a že môžu niečo dosiahnuť aj bez povolenia od vlády. K tomu sa pridali voľby a traja dobrí kandidáti na prezidenta. Opozícia dovtedy nemala kandidátov s dobrou komunikáciou.

Zajímavost :  Cez ruský plynovod Jamal stále neprúdi plyn na západ

Jedným z nich bol Viktar Babaryka, bývalý bankár, ktorý je dnes politickým väzňom. Nebol aj on súčasťou režimu?

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO