Chýbalo málo a Slováci mohli platiť kartou v každom obchode. Štát napokon ustupuje

Za nesplnenie povinnosti mala firmám hroziť pokuta v základnej výške od 50 do 330 eur, pričom by sa bol uplatňoval takzvaný inštitút druhej šance, čo v praxi znamená, že pri zistenom prvom porušení podnikateľ nemal byť sankcionovaný. Pri každom ďalšom porušení by však už pokutu dostal.

Väčšina platieb už je bezhotovostná

Spoločnosť Mastercard publikovala v máji výsledky prieskumu, podľa ktorého 56 percent transakcií na Slovensku prebehne bezhotovostne. V ďalších 20 percentách prípadov zákazníci narážajú na to, že obchodníci bezhotovostné platby neprijímajú.

Respondenti uviedli, že kartou najčastejšie nezaplatia v ordináciách (36 percent), na trhoch (24 percent) a v nemocniciach (24 percent). Ľuďom možnosť platby kartou chýbala aj v štátnych a na obecných úradoch, na polícii, rovnako aj v kaderníckych či kozmetických salónoch.

„Až 69 percent ľudí od nákupu odradí, keď obchodník neponúka možnosť platby kartou a 20 percent zákazníkov deklaruje, že u obchodníkov, ktorí neprijímajú platobné karty, minú menej peňazí,“ priblížila generálna riaditeľka Mastercard pre Slovensko a Česko.

Okrem klasických platobných kariet v posledných rokoch rastú aj alternatívne spôsoby platby. V minulom roku zaplatilo mobilom 45 percent ľudí, pričom v roku 2019 to bolo len 21 percent. Platiť tiež umožňujú inteligentné hodinky či náramky. Aj napriek zvyšujúcej sa obľube najmodernejších spôsobov platenia zostáva fyzická platobná karta pre väčšinu ľudí nutnou súčasťou ich peňaženky. Berú ju hlavne ako zálohu.

Pri nízkych sumách karty odmietajú

Aj keď už obchodníci ponúkajú možnosť platby kartou, v niektorých prevádzkach sa môžete stretnúť s tým, že jej využívanie limitujú. Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov vysvetľuje, že neochota prijímať bezhotovostné platby cez terminál súvisí s poplatkom za finančné transakcie.

„Preto niektorí prijatie bezhotovostnej platby (kartou) podmieňujú jej minimálnou výškou, napríklad bezhotovostné platby od päť eur a podobne,“ popisuje.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík za Združenia podnikateľov Slovenska upresnil, že najmä pri produktoch a službách s nízkou cenou alebo maržou môžu poplatky zásadne ovplyvniť ekonomiku firmy.

„Ďalším dôvodom preferencie hotovostných platieb je, že podnikateľ potrebuje hotovosť, pretože takúto formu úhrad preferujú jeho dodávatelia, aby predišli nezaplateným faktúram, či zamestnanci, ktorí majú exekúcie. A nájdu sa tiež ‚čierne ovce‘, ktoré nechcú priznávať tržby,“ menuje Solík.

Obmedzujú slobody a garantujú biznis

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský nápad vlády zaviesť povinnú možnosť platiť bezhotovostne zhodnotil tak, že núti obchodníkov povinne si predplatiť niektorú komerčne používanú službu. „Niektorým podnikateľom to môže vadiť z dôvodov ekonomických, byrokatických alebo bezpečnostných. O tom, či takáto voľba má miesto na dnešnom trhu, by mal rozhodovať zákazník, nie štát,“ hovorí.

Solík kritizuje vládu za to, že chcela zaviesť povinnosť pre obchodníkov prijímať bezhotovostné platby v skrátenom legislatívnom konaní a bez možnosti odbornej diskusie. Nevidí na to žiaden dôvod. „Išlo by o ďalší z radu zásahov do podnikateľských slobôd a vytvorenie nového, štátom garantovaného biznisu pre úzku skupinu firiem, ktoré by z tejto povinnosti profitovali a ostatní podnikatelia a ich zákazníci by znášali náklady,“ kritizuje.

Z jeho pohľadu by pre „značnú časť“ išlo o zbytočné náklady, ktoré navyše ministerstvo financií ani nevyčíslilo. Podobne ako Vlachynský má teda názor, že o forme platieb má rozhodovať obchodník. A zákazníci sa zas môžu rozhodnúť, či u obchodníka, ktorý im konkrétnu formu platby umožní, budú nakupovať.

Kompetentným ešte Solík odkazuje, že ak majú záujem potláčať šedú ekonomiku, mali by sa predovšetkým zamerať na odstraňovanie motivácií, ktoré k nej vedú – vysokých daní a odvodov, ako aj komplikovanej legislatívy.

„Zároveň je pred prijímaním ďalších plošných opatrení na zlepšovanie výberu daní a boj proti daňovým únikom potrebné vyhodnotiť desiatky tých, ktoré boli prijaté v minulosti, a pozrieť sa, ktoré boli efektívne a ktoré, naopak, vygenerovali viac nákladov ako prínosov,“ apeluje prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Sirotka uznáva, že „bezhotovostná platba je na jednej strane jednoduchšia vzhľadom na účtovníctvo“, no na druhej strane vidí problém v samotnej povinnosti prijímať bezhotovostné platby, za čo si musí podnikateľ zaplatiť. Samotné zavádzanie bezhotovostných platieb do praxe ale nevníma ako náročné, pretože zaškolenie na používanie terminálu je „veľmi jednoduché“ a samotné zariadenie by poskytla banka.

Zástupca Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič deklaroval, že všetci ich členovia už bezhotovostné platby umožňujú. Organizácia však zastrešuje len veľké reťazce ako Lidl či Tesco, ktoré pôsobia naprieč celou krajinou. Krajčovič uvádza, že zo spotrebiteľského hľadiska sú elektronické platby, či už cez kartu alebo rôznymi smart zariadeniami, dnes už nevyhnutnosťou, pretože nie každý spotrebiteľ pri sebe drží potrebnú hotovosť.

Zároveň si myslí, že nová povinnosť môže mať z pohľadu konkurencieschopnosti pre menšie prevádzky aj pozitívny efekt. „Otvoria sa oveľa väčšiemu počtu spotrebiteľov, ktorí platia napríklad výlučne bezhotovostne,“ dodal.

Finančné dopady zavedenia bezhotovostných platieb by z Krajčovičovho pohľadu záviseli najmä od obratu jednotlivých obchodníkov a schopnosti ich pretaviť v akceptovanej miere do cien pre spotrebiteľov. „Už dnes však je bežné, že aj menšie prevádzky bez problémov poskytujú bezhotovostné platby bez toho, aby ich v nákladoch zásadne finančne ovplyvnili,“ tvrdí.

Generálna sekretárka Zväzu obchodu Zuzana Kontrová rovnako ako Krajčovič konštatovala, že všetci ich členovia umožňujú vo všetkých svojich prevádzkach vykonať platbu bezhotovostne. Opäť však ide o známe reťazce, medzi ktorými figurujú Fresh, Coop Jednota či Yeme. Zväz obchodu však predpokladá, že so zavedením bezhotovostných platieb by mohli mať problémy menšie prevádzky, najmä zariadenia verejného stravovania ako sú bufety, malé kaviarne, prípadne krčmy.

Hlas kartového biznisu: Náklady sú zanedbateľné

Predseda Združenia pre bankové karty Peter Géc komentuje, že vláda pôvodným návrhom prejavila veľkú politickú odvahu zaviesť tak ultimatívnu normu v podobe povinnosti umožňovať bezhotovostné platby. Podnikateľov, ktorí majú obavy z vysokých nákladov na platobné terminály či iné poplatky upokojoval.

„V súčasnosti je náklad na akceptáciu štandardného elektronického platobného prostriedku zanedbateľný, preto tento argument nie je relevantný. Rovnako väčšina poskytovateľov systému eKasa ponúka kombinované riešenia s platobným terminálom, takže potreba ďalšieho zariadenia nie je argumentom. To, čo by mohol byť väčší problém, je dostupnosť dostatočne kvalitného internetu,“ uvažuje Géc.

Spomína, že na trhu sa okrem fyzických registračných pokladníc využívajú aj virtuálne zariadenia a pre zavedenie online evidencie platieb tak prakticky neexistuje prekážka pre online komunikáciu platobných dát.

„Chýba teda iba čítačka platobných kariet, ktorá môže byť realizovaná formou takzvaného ‚soft POS‘, čo predstavuje aplikáciu v mobilnom telefóne. Samotný náklad na akceptáciu platobných kariet klesol tak zásadne, že ani nákup koncového zariadenia, ani samotný transakčný poplatok nebudú generovať pre obchodníka zásadný náklad,“ dopĺňa Géc.

Na hotovosť lovili hlasy

Zaujímavosťou je, že presne pred rokom, v čase, keď politické strany naháňali každý jeden hlas pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, na Slovensku rezonovalo „právo na hotovosť“, teda úplný opak toho, o čo sa vláda až do včerajška snažila. Téma rezonuje aj na dezinformačnej scéne, kde ju konšpirátori spájajú s projektom digitálneho eura.

„Právo na hotovosť“ sa dostalo až na pôdu parlamentu, kde poslanci Sme rodina dokonca predložili novelu Ústavy, ktorou chceli ľuďom garantovať možnosť platiť „kešom“. Súčasne – a zároveň paradoxne – sa však do legislatívy zaviedlo právo odmietnuť hotovosť „z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov“.

Návrh podporilo až 111 zo 132 prítomných zákonodarcov vrátane predstaviteľov dnešnej vládnej koalície – Smeru a Hlasu, či poslanci za SaS. Naopak, nehlasovali zaň súčasní predstavitelia Demokratov či Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.

Prečítajte si tiež:

Európska centrálna banka (ECB) v januári tohto roka na krok slovenského parlamentu reagovala pripomienkami. Konštatovala napríklad, že znenie zmien „potenciálne vytvára vlastný regulačný obsah, čo by nebolo v súlade s výlučnou právomocou Únie v oblasti menovej politiky členských štátov, ktorých menou je euro“.

Boju proti bezhotovostným platbám sa zo súčasných vládnych poslancov venuje Pavel Ľupták z klubu SNS. „Pozor, odstránenie hotovosti, príchod takzvaných CBDC mien, ktoré umožňujú aj nejaké programovanie, aj také sofistikované sledovanie, je jeden z hlavných nástrojov na zavedenie jednotnej svetovej totality korporácií,“ tvrdil v rozhovore so šéfom konšpiračného webu Napalete.sk Pavlom Kapustom. Ten kedysi za SNS takisto trikrát kandidoval a v prezidentských voľbách 2014 vyjadril podporu Robertovi Ficovi. Ľupták tiež hlásal, že digitálne euro má byť náhradou hotovosti.

Samotná ECB pritom v stanovisku k slovenskej legislatíve „práva na hotovosť“ napísala, že si uvedomuje, že hotovosť naďalej zohráva dôležitú úlohu a je obzvlášť dôležitá pre osoby, ktoré z rôznych legitímnych dôvodov uprednostňujú používanie fyzických peňazí pred inými platobnými nástrojmi alebo nemajú prístup k bankovému systému a elektronickým platobným prostriedkom.

„Zabezpečuje zachovanie súkromia. Hotovosť by navyše mohla zohrávať dôležitú úlohu v prípade narušenia platobného systému a je odolná voči počítačovej kriminalite,“ uviedla inštitúcia.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.