ROZHOVOR: Frustrácia môže viesť k radikalizácii. Mladí ľudia hľadajú pochopenie, extrémistické skupiny ich vítajú

V rozhovore sa dozviete: 

  • prečo sa mladí ľudia radikalizujú, 
  • aký vplyv majú na radikalizáciu online komunity,
  • ako mladí odôvodňujú svoju nenávisť,
  • a či narastá nenávisť voči ženám.

Po útoku v Prahe sa v médiách riešilo niekoľko káuz študentov, ktorí sa vyhrážali, že spáchajú podobný zločin. Všímate si narastajúcu radikalizáciu pri vašej práci s mládežou?

Medializácia takýchto útokov prináša riziko, že inšpirujú aj ďalších ľudí, preto je dôležité, ako sa smerom k verejnosti komunikujú a zverejňujú informácie. Pozornosť by nemala byť na tom, kto tento čin spáchal, ale na tých, ktorí sa stali jeho obeťami. Útočníkom nejde o to, aby bolo čo najviac obetí, ale aby ich čin najviac zatriasol spoločnosťou a šíril sa ich odkaz, v čom môže medializácia negatívne pomôcť.

Stretávame sa s tým, že po takýchto útokoch sa objavia ľudia, ktorí s tým sympatizujú, myslia zopakovanie útoku vážne a berú to ako príležitosť pridať sa k hodnotám, ktoré útočník reprezentuje.

Útočníci zároveň majú veľkú podporu v svojich online radikálnych komunitách k tomu, aby to urobili.

Myslíte si, že ide o akýsi trend či novodobý fenomén?

Keď sme na internete, tak naše správanie ovplyvňuje „tzv. disinhibičný efekt“, ktorý vyvoláva pocit bezpečia, anonymity, zbavuje nás zábran, prekonávame nesmelosť a plachosť a sme priamočiarejší a rýchlejší. Občas sa prejavuje aj agresívnym a extrémnym správaním.

Príkladom môžu byť nepríjemné komentáre a príspevky, hejty a podobne. Reakcie v komentároch sú rôzne aj po takejto tragédii a môžu sa objaviť aj také, ktoré situáciu zľahčujú, politizujú, sympatizujú s útokom.

Vytvára sa tým akási príležitosť dať svojmu životu väčší zmysel, pridať sa k niečomu, čo sa práve deje, o čom sa hovorí a povedať si svoj názor a tým, že je to na sociálnych sieťach, tak sa to deje kvázi bezpečne, nemáme zábrany, napíšeme aj to, čo nemyslíme vážne a zároveň za to nie sme ochotní niesť zodpovednosť. Pre niektorých ľudí je to akýsi „ventil“, ale sú aj takí, ktorí to myslia vážne.

Prečo sa mladí radikalizujú?

U niektorých to môže byť túžba po inej skupine, v akej vyrastajú, lebo chcú niekam patriť, kde sa budú cítiť videní a počutí a kde si môžu formovať svoju identitu. Istá miera egocentrizmu, pocit jedinečnosti a budovanie nezávislosti sú tiež charakteristické pre toto vývinové obdobie.

Ak tieto potreby nie sú zdravo a vyvážene nasycované v ich prirodzenom prostredí, hľadajú ich napĺňanie niekde inde, častokrát práve v online priestore. Tieto skupiny lákajú svojim obsahom, dávajú zmysel konaniu a názorom.

V adolescentnom období je dozrievanie mozgových centier, ktoré zodpovedajú za spracovanie emócií a centier pre riadenie správania nerovnomerné a dochádza k oslabeniu autoregulácie správania. Aj keď majú tínedžeri dostatočnú kognitívnu kapacitu na identifikovanie teoretického rizika, pri rozhodovaní viac podliehajú emóciám. Ešte nemajú dostatočne vyvinuté centrá mozgu, ktoré kontrolujú a regulujú impulzívne správanie, preto konajú radikálne, extrémne, impulzívne až fatálne, no naozaj nemôžu domyslieť následky svojho správania.

Ako by ste popísali mladých radikálov? Existujú varovné znaky, ktoré by sme si mali všímať?

Mladí ľudia strácajú dôveru, že niekto vidí a reaguje na ich volania o pomoc a chce riešiť ich problémy. Nedôverujú systému, že ich ochráni, často sú „dotlačení“ do toho, že je lepšie mlčať a ticho trpieť, lebo sa pomoci nedovolajú. Vážne veci sa „zametajú pod koberec“ aj napriek viditeľným „červeným vlajkám“. Rozhodnutia „zobrať veci do vlastných rúk“ majú takéto tragické následky a nevinné obete.

Je dôležité, aby školy venovali pozornosť prejavom rizikového správania, nepotierali šikanu, pretože je bežné, že sa z obete stane páchateľ, ktorý sa chce pomstiť za to, čo zažíval, a to jednotlivcom, ktorí mu ubližovali, ale môže to byť aj inštitúcia, ktorá to „dovolila“ a nezastavila. 

Zajímavost :  Toyota si udržala pozíciu najväčšej automobilky sveta

V tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu školskí psychológovia, ktorí môžu identifikovať deti a mladých ľudí, ktoré potrebujú pomoc a nasmerovať ich na dlhodobú odbornú sieť pomoci a zároveň participujú na vytváraní klímy v školskom prostredí.

Aký vplyv majú na radikalizáciu online komunity?

Príčin, prečo ľudia vstúpia do rôznych extrémistických skupín na online fórach a radikalizujú sa v nich prostredníctvom online nenávistných obsahov, je viacero.

Prostredie extrémistických skupín v online priestore vytvára komunitu a človek, ktorý do nej vstúpi, má pocit, že konečne niekam zapadol. Tieto skupiny zapĺňajú pocity prázdnoty, ktorí ľudia vo svojom živote pociťujú a instantne napĺňajú pocit, že konečne našli podporu, prijatie ich inakosti a rozpráva rovnakým jazykom.

V týchto skupinách sa odohráva cielená manipulácia, vytvárajú sa v nich pocity okamžitej blízkosti, dávajú vám pocit dôležitosti, stability a pracujú na tom, aby ste nemali túžbu odísť, aby ste sa izolovali od vonkajšieho sveta, vzťahov „tam vonku“ a hlavne, aby ste odolali tlakom okolia, že ste v nebezpečenstve.

Ak sú obklopení prostredím, ktoré podporuje ich úmysel, pozitívne alebo negatívne, vzrastá ich odhodlanie ku konaniu. Radikálna propaganda v uzatvorených skupinách na sociálnych sieťach je cielená na mladých ľudí, využíva zraniteľnosť tohto vývinového obdobia, je atraktívno-vzrušujúca a priťahuje ako magnet. 

Čo vplyv sociálnych sietí?

Algoritmy na sociálnych sieťach vytvárajú „ozvenové komory“ (anglicky „Echo chamber“), čo znamená, že predkladajú obsah, ktorý posilňuje existujúce presvedčenia. Cieľom takéhoto algoritmu je udržať našu pozornosť čo najdlhšie, a preto často predkladá statusy, obrázky a videá, ktoré sa zhodujú s našimi predstavami o svete.

Zajímavost :  Ekonómovia neodporúčajú reguláciu cien. Ministerstvo financií však avizuje kontroly v obchodoch

Nemyslím tu radikalizáciu prostredníctvom špecifických teroristických skupín, ako to bolo/je s Islamským štátom, ale píšem o šírení extrémistického obsahu medzi mladými ľuďmi, čo sa nazýva samoradikalizácia. Ide teda o konzumáciu extrémistického obsahu, ktorý sa stupňuje.

Kombinácia týchto dvoch faktorov znamená, že mladí ľudia dostávajú cielene predložený obsah, ktorý môže byť extremistický alebo populistický a šíri nenávisť. Preto sa často stretávame v uzavretých skupinách s nenávistným obsahom voči minoritám, pretože takýto druh príspevku vyvoláva hnev – núti nás reagovať a komentovať, prípadne zdieľať. Zároveň vzniká pocit spolupatričnosti medzi ľuďmi, ktorí cítia rovnaký hnev a aj strach.

Jednoducho…tieto skupiny dajú zmysel vášmu bytiu.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO