Slovensko má príliš veľa exekútorov a mnohí z nich zneužívajú systém (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Máme veľa exekútorov, ktorí berú peniaze za nič: Slovensko má nadmerný počet exekútorov, pričom veľa z nich nepracuje efektívne. Upozorňuje na to Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS). Na súčasnom stave sa podľa ASINS podpísal najmä systém náhodného prideľovania exekútorov, ktorý garantuje prácu a odmenu aj tým, ktorí nemajú snahu vymôcť dlh.

Proces náhodného prideľovania sa na Slovensku zaviedol pred siedmimi rokmi. Jeho cieľom bolo rovnomerne rozdeliť prácu exekútorom, zefektívniť vymáhanie oprávnených nárokov veriteľov a primerane chrániť dlžníkov.

Exekútorom bol zároveň priznaný nárok na paušálne výdavky v prípade, ak bude exekúcia zastavená. Ako však ďalej tvrdí ASINS, tento systém sa premietol do neefektívnosti niektorých exekútorov najmä pri nižších vymáhaných sumách. Niektorí exekútori tak dosahujú len 40-percentnú vymožiteľnosť v porovnaní s efektívnejšími kolegami v danom kraji.

Časť z nich totiž nevymáha zverené pohľadávky, zastavuje exekúcie a vyčkáva na vyfakturovanie paušálnych výdavkov oprávnenému.

„Súčasný stav nemotivuje niektorých exekútorov vymáhať pohľadávky, keďže majú garantovanú odmenu za ,svoju prácu‘ bez ohľadu na to, či dlh vymôžu. V efektívnosti exekútorov tak vidíme násobné rozdiely. Na to následne doplácajú tak štátne inštitúcie, ktoré majú výpadok príjmov v dôsledku neefektívne vedených exekúcií, ako aj drobní veritelia, ktorí sa čím ďalej, tým ťažšie dokážu domôcť svojich práv,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident ASINS.

Týka sa to najmä pohľadávok nižších ako 500 eur, keď je odmena exekútora z vymoženej sumy nižšia ako náhrada paušálnych výdavkov exekútora pri zastavení exekúcie. „Nehovoriac o viacnásobnom uplatňovaní paušálnych výdavkov exekútorom pri viacerých exekúciách voči jednému povinnému,“ dodáva Musil.

Na nižšiu efektívnosť exekútorov vplýva podľa ASINS aj fakt, že na Slovensku je exekútorov neprimerane veľa. Kým v Českej republike ich pred rokom pôsobilo 154, na Slovensku bolo v rovnakom čase až 250 exekútorov. „Často totiž ide o malé exekútorské úrady, ktoré nemajú zautomatizované procesy, kapacitne nestíhajú pravidelné lustrácie a v konečnom dôsledku čakajú na vyrubenie trov zo zastavených exekúcií, ktoré im pokryjú ich náklady. Tento stav má za následok finančnú ujmu a finančné straty na strane oprávneného,“ približuje Musil.

Zajímavost :  Prezidentkinu návštevu Ameriky komplikuje vírus. Pozitívny test ju prinútil zrušiť program jej cesty

ASINS preto vyzýva Ministerstvo spravodlivosti SR na diskusiu a úpravu legislatívy. Asociácia žiada, aby si súkromní veritelia mohli zvoliť exekútora v rámci kraja, aby bol zavedený funkčný systém kontroly exekútorov a aby bol u exekútorov zavedený vekový cenzus 67 rokov.

Ministri si riadne zvýšili platy a chystajú sa na zvýšenie daní: Kým vláda si minulý týždeň odhlasovala navýšenie platov ministrov a premiéra o takmer päťtisíc eur mesačne, rezort financií plánuje viac zdaniť najviac zarábajúcich zamestnancov. Ministerstvo pod vedením Ladislava Kamenického chce totiž zaviesť ďalšiu daň pre fyzické osoby.

Podľa informácií portálu Aktuality.sk, ktoré potvrdili dva nezávislé zdroje, by mali najviac zarábajúci platiť od nového roka oveľa viac ako doteraz. V súčasnosti existujú dve sadzby dane z príjmov.

Zamestnanec, ktorý zarobí do 41 445,46 eura (teda 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, pozn. red.), platí 19-percentnú daň z príjmu. Pracovník so zárobkom nad 41 445,46 eura odvádza daň vo výške 25 percent. Viac sa dočítate v našom článku.

Kedy budú štátne nájomné byty? Dnes nikto nevie: Nájomného bývania s podporou štátu sa Slováci tak skoro nedočkajú. Sľub o výstavbe 25-tisíc nájomných bytoch ročne stále zostáva iba na papieri. Doteraz nebol postavený ani jeden takýto byt, aj keď už ubehli štyri roky, odkedy sa k moci dostalo hnutie Sme rodina, ktorá presadzovala tento program.

Ako informuje denník Pravda, existuje rámec, podľa ktorého by tieto byty mali vznikať, ozvali sa prví investori, ktorí sa na fungovanie systému sťažujú, a udial sa tiež jeden presun – agendu štátom podporovaného bývania už nemá pod palcom priamo úrad vlády, ale tento horúci zemiak má teraz v rukách minister dopravy Jozef Ráž.

„Nájomné bývanie s podporou štátu mal pod kontrolou podpredseda vlády pre legislatívu a nominant Sme rodina Štefan Holý. Túto pozíciu vytvorila koaličná vláda pod vedením hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V nasledujúcej vláde ostal tento post neobsadený a po zmenách v kompetenčnom zákone sa úrad vlády tejto témy zbavuje úplne a posúva ju na ministerstvo dopravy,“ uvádza denník.

Zajímavost :  Kontroly na hranici so Slovenskom predĺžili. Poliaci budú kontrolovať priechody do začiatku marca

Rezort dopravy sa však podľa Pravdy vyhýba otázkam o tom, kedy by mohli byť prvé byty hotové, prípadne kedy by sa mohli sťahovať prví nájomníci.

Číslo týždňa

Slovenský priemysel v roku 2023 klesol len mierne, pred hlbším prepadom ho zachránila výroba automobilov. Podľa údajov štatistického úradu sa priemyselná produkcia Slovenska v súhrne za rok 2023 prepadla o 0,6 %. Najviac ju ťahal dole pokles výroby produktov z gumy a plastu a počítačových výrobkov.

Graf týždňa

Najviac komunálneho odpadu na osobu vyprodukujú za rok Rakúšania a Dáni. Vyplýva to z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Na opačnom konci rebríčka sú Švédi a Rumuni. Priemerný Slovák vyprodukuje za rok necelých 500 kilogramov.

3fotky v galérii Komunálny odpad v EÚ Zdroj: Eurostat

Obrázok týždňa

Plány sme mali obrovské, avšak nič z toho sa nakoniec neuskutočnilo. Naše železnice v modernizácii za viac ako 30 rokov neurobili žiadny veľký skok. Písal sa rok 1992 a vtedajšie Československo malo smelé plány na vybudovanie vysokorýchlostnej železnice. Ako môžete vidieť na tohtotýždňovom obrázku, o týchto zámeroch dokonca písal medzinárodný odborný časopis International Railway Journal. Bohužiaľ, smelé plány sa nakoniec nenaplnili a vlaky u nás nejazdia a ani tak skoro nebudú jazdiť rýchlosťou vyššou ako 250 km/h. Napríklad taká Čína dokázala v priebehu dvoch desaťročí vybudovať zhruba 50-tisíc kilometrov vysokorýchlostných železníc.

3fotky v galérii Vysokorýchlostná železnica v Česku a na Slovensku Zdroj: Aktuality.sk

Zahraničie

Businessinsider.com: Ešte pred pár rokmi bola investorskou hviezdou. Mnohé médiá ju radili k takým menám ako Warren Buffett či Charlie Munger. Reč je o investorke Catie Woodovej a jej skupine fondov s názvom Ark Invest.

Ako však vyplýva z najnovšej analýzy spoločnosti Morningstar, Woodová za posledné desaťročie prerobila majetok v hodnote zhruba 14 miliárd dolárov.

Spoločnosť Ark Invest bola na výslní v rokoch 2020 a 2021, keď sa jej koncentrované stávky na vysoko špekulatívne technologické spoločnosti vo veľkom vyplatili vďaka nízkym úrokovým sadzbám a nárastu chuti riskovať medzi retailovými investormi.

Vlajková loď spoločnosti Ark v oblasti inovácií ETF ARKK vzrástla v roku 2020 o takmer 150 percent a táto masívna výkonnosť pomohla zvýšiť prílev prostriedkov do jej fondov tesne pri jej vrchole. Firma v rokoch 2020 a 2021 prilákala aktíva v hodnote takmer 30 miliárd eur, ktoré boli následne zdecimované počas medvedieho trhu v roku 2022, keď sa ETF ARKK prepadol o 67 percent.

Zajímavost :  Aktualizovali podmienky projektu Zelená domácnostiam

The Moscow Times: Sankcie majú negatívny vplyv na ruské hospodárstvo. Sprísnenie západných sankcií, odpojenie plynu do európskych krajín a pokles cien na svetových komoditných trhoch totiž zasiahli príjmy ruskej ekonomiky z vývozu.

V roku 2023 sa príjmy Ruska z vývozu tovaru do zahraničia znížili o 28 percent, informovala v pondelok Federálna colná služba (FCS). Konečný objem príjmov z vývozu – 425,1 miliardy dolárov – bol najnižší od pandémie v roku 2020 a v porovnaní s prvým rokom vojny sa prepadol o 167,4 miliardy dolárov.

Takmer všetky kľúčové položky ruského exportu boli podľa štatistík FCS v červených číslach. Predaj nerastných surovín do zahraničia – hlavný zdroj exportných príjmov ekonomiky – priniesol za rok 260,1 miliardy dolárov. V porovnaní s prvým rokom vojny sa príjmy zo surovín znížili o 34 percent po tom, čo ropné spoločnosti boli nútené poskytnúť dvojciferné zľavy niekoľkým zostávajúcim odberateľom a Gazprom prestal dodávať väčšine európskych zákazníkov. Koncom roka sa vývoz plynárenského monopolu stal najnižším od roku 1985 a objem produkcie klesol na najnižšiu úroveň v histórii spoločnosti.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO