Viac ako 90% západných firiem neodišlo z Ruska a stále tam robia biznis

Drvivá väčšina veľkých nadnárodných korporácií zo Západu (krajiny EÚ a G7) naďalej zarába v Rusku a nestiahla sa z tohto trhu. Len každá desiata zahraničná pobočka z celkového počtu prevyšujúceho 1400 firiem skončila v tejto krajine potom, ako Moskva rozpútala vojnu na Ukrajine vo februári minulého roka.

Vyplýva to zo štúdie Univerzity v St. Galene, ktorú zverejnila minulý týždeň. Tým sa potvrdili niektoré predošlé zistenia, ktoré došli k podobným záverom, ako napríklad analýza Ekonomickej školy v Kyjeve.

Nespadajú pod sankcie

Podľa ekonómov z Univerzity v St. Galene, ktorí sú autormi uvedenej štúdie, Simona Evenetta a Niccola Pisaniho, dôvodov zotrvania na ruskom trhu je viacero. Časť zahraničných spoločností tvrdí, že ich podnikanie nespadá pod sankcie, a preto nechcú opustiť svojich zákazníkov. Z nich totiž veľká časť nie je zodpovedná za inváziu na Ukrajine.

Ďalším častým argumentom západných firiem, že odmietajú prerušiť ich dlhoročné vzťahy s ich zamestnancami, ako aj dodávateľmi, prípadne sa odvolávajú na sociálnu zodpovednosť. Tento naratív najčastejšie spomínajú medicínské a farmaceutické firmy, nakoľko ich produkty zachraňujú ľudské životy.

Nepália za sebou mosty

Na druhej strane Evenetta a Pisano uvádzajú aj iného dôvody, prečo zahraničné koncerny neopustili Rusko. Poukazujú na prípady, keď vedenie týchto spoločností verejne ohlásilo zámer na ukončenie podnikania, avšak nedokázali nájsť nejakého vhodného kupcu za adekvátnu cenu. Dokonca sa stáva, že sa nájde aj nejaký kupec, ktorý je ochotný zaplatiť požadovanú cenu, ale celú transakciu nakoniec prekazí ruská vláda. Moskva sa totiž všemocne snaží neuľahčiť odchod niektorých zahraničných pobočiek.

Ako ďalej autori štúdie zistili, spoločnosti, ktoré už aj odišli z ruského trhu a ukončili tam podnikanie, nepália za sebou všetky mosty. Stále si nechávajú istým spôsobom pootvorené zadné dvierka. Dúfajú tak, že vojna nakoniec skončí a Rusko nezostane úplne izolované.

Príkladom je japonská automobilka Nissan. Tá predala svoje závody v krajine ruskému štátnemu podniku Nami, avšak zmluvne má dohodnutý spätný odkup počas nasledujúcich šiestich rokov. Podobné zadné dvierka si ponechal aj americký McDonalds, ktorý môže odkúpiť už teraz svoje bývalé prevádzky v priebehu nasledujúcich 15 rokov.

Najochotnejšie sú americké firmy

Štúdia sa okrem iného zaoberala aj pôvodom spoločností, ktoré naďalej zostávajú a zarábajú v Rusku alebo už opustili tento priestor. Najväčší podiel korporácií, ktoré ukončili svoj ruský biznis je z USA (25 percent), Fínska (12,5 percenta) a Veľkej Británie (10,8 percenta).

Naopak, najviac firiem odmietajúcich ukončiť svoj ruský biznis je z Nemecka (19,5 percenta), Cypru (16,4 percenta) a USA (12,4 percenta). Veľká vlna kritiky sa koncom roka zdvihla voči francúzkskemu potravinárskemu koncernu Bonduelle. To sa taktiež nestiahlo z Ruska a navyše vedenie tamojšej pobočky aktívne podporuje vojenskú inváziu.

V závera vlaňajška totiž moskovská filiálka Bonduelle poslala ruským vojakom na front koncoročné priania spolu s darčekmi v podobe ich potravinárskych produktov. Na tento krok zareagovali okamžite ukrajinské obchodné reťazce a rozhodli sa stiahnuť všetky výrobky Bonduelle a bojkotovať túto firmu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO