Vláda potichu siahla ľuďom na úspory. Peniaze v podielových fondoch sa naďalej zdaňujú

Navonok nedošlo k žiadnej zmene, ale v skutočnosti štát opäť zaviedol daň 19 percent tam, kde ju predchádzajúci parlament zrušil s naplánovanou platnosťou od 1. januára. Hovoríme o viac ako milióne sporiteľov, ktorí zhodnocujú svoje peniaze v podielových fondoch.

Keď začiatkom decembra predstavoval minister financií Ladislav Kamenický takzvaný konsolidačný balíček verejných financií, podstatnú informáciu priamo nepovedal. Spomenul jedine „zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb za kryptomeny“, pričom na obrazovke svietil cieľ získať 33 miliónov eur ročne.

„Nechceme podporovať nejaké špekulatívne investovanie,“ vravel Kamenický s tým, že zákon o dani z príjmov chcú „vrátiť do pôvodného stavu“. Jednoznačne už nedopovedal, že schválené zmeny sa dotýkajú aj slovenských a zahraničných podielových fondov, čo sú investície pod dohľadom regulátorov. Keďže zákon prezidentka podpísala ešte 29. decembra, nevzniklo ani krátke časové obdobie, do kedy by predchádzajúce zmeny platili.

Zrovnoprávnenie investícií

S balíkom legislatívnych úprav prišla v minulom volebnom období skupina poslancov okolo Petra Cmoreja z SaS, ku ktorému sa pridali jeho stranícki kolegovia a tiež niektorí predstavitelia z vtedajšieho OĽaNO. Zákon doručili do parlamentu v apríli a k definitívnemu schváleniu došlo na konci júna.

Cieľom legislatívnych zmien bolo okrem iného odstrániť diskrimináciu cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ako aj tuzemských správcovských spoločností. Zjednodušene povedané podielové fondy a slovenských správcov.

Poslanci napokon v júni schválili oslobodenie výnosov z podielových fondov za podmienky, že od nadobudnutia podielových listov uplynuli tri roky. Pôvodne poslanci navrhovali ročné obdobie, ale napokon cez pozmeňovací návrh dobu predĺžili „z dôvodu dopadov na štátny rozpočet“.

Pri držbe akcií, dlhopisov či fondov obchodovaných na burze (ETF) sa ponechávalo vtedy platné daňové oslobodenie, na ktoré stačilo držať aktíva jeden rok.

Keďže v decembri poslanci zavedené novinky zrušili, naďalej platí jedine daňové zvýhodnenie pri ziskoch z predaja cenných papierov, ktoré sa obchodujú na burze – teda akcií, dlhopisov či ETF.

Len pre ilustráciu, čo to v praxi znamená – ak si človek sporí 100 eur mesačne v podielovom fonde počas 10 rokov pri zhodnotení 3,5 percenta ročne, našetrí si 14 385 eur, z čoho výnos predstavuje 2 385 eur. Zrušením daňovej výhody v podielových fondoch však investor odvedie štátu 453 eur.

4fotky v galérii Z prezentácie ministra jasne nevyplývalo, že sa zdanenie bude týkať aj štandardných podielových fondov pod dohľadom NBS. Zdroj: reprofoto Facebook/Ministerstvo financií SR

Veľká nespravodlivosť

Na decembrovom zasadnutí parlamentného výboru pre financie a rozpočet bola snaha, aby Kamenického balík neobsahoval zrušenie nedávno prijatých noviniek.

Na rokovanie prišiel aj priamo Cmorej, ktorý už od septembrových volieb v parlamente nesedí, a tiež zástupcovia odbornej verejnosti. Vystúpil priamo predstaviteľ Asociácie správcovských spoločností a šéf Tatra Asset Managementu Marek Prokopec. Opätovné zdaňovanie slovenských podielových fondov označil za „veľkú nespravodlivosť“ oproti investorom do fondov obchodovaných na burze, keďže si nebudú môcť uplatniť takzvaný časový test, po ktorom platí oslobodenie od povinnosti platiť zrážkovú daň 19 percent zo zhodnotenia.

Zajímavost :  Lipšic o Zámockej, bezpečnosť na školách, Zelenskyj vo Švajčiarsku. Udalosti, ktoré čakajú Slovensko a svet 15. januára

Prokopec vyčíslil, že do podielových fondov investuje vyše milión ľudí a priemerná investícia predstavovala zhruba 10-tisíc eur. „Poškodíme zodpovedných slovenských ľudí, ktorí sa snažia si budovať nejakú rezervu, majetok do budúcnosti, aby v prípade potreby neboli odkázaní na štátny rozpočet,“ povedal na výbore.

Znevýhodnenie podielových fondov podľa zástupcu asociácie môže mať za následok, že znalejší investori uprednostnia daňovo zvýhodnené riešenia a slovenskí správcovia zakótujú svoje fondy v zahraničí.

Asociácia tiež vo svojom stanovisku kritizovala, že rozhodnutie vlády prišlo v čase, keď už správcovské spoločnosti investovali „nemalé prostriedky do zmeny svojich systémov“ a všetko tak vyjde nazmar. Zachytili sme, že niektoré správcovské spoločnosti aj informovali klientov či potenciálnych záujemcov, že investovanie bude výhodnejšie.

4fotky v galérii Za oslobodenie výnosov z podielových fondov po troch rokoch hlasovali aj poslanci Hlasu-SD okolo Petra Pellegriniho. Zdroj: Reprofoto: NR SR

Bez daní sú aj Česi

Osloveným odborníkom sa zrušenie oslobodenia od platenia daní pri výnosoch z fondov nepozdáva. Pri investíciách finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik všeobecne presadzuje identické daňové podmienky – rovnako pre podielové fondy, ktoré nie sú verejne obchodované na burzách, ako aj pre fondy, ktoré takto obchodované sú, teda predovšetkým populárne ETF fondy.

Búlik však radí zjednotiť časový test na tri roky. „Príkladom je Česká republika, ktorá má v praxi zavedený trojročný časový test pri podielových listoch všetkých fondov,“ ilustruje pre Aktuality.sk.

Aj Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity považuje za správne, keď sú ľudia motivovaní ukladať peniaze do nástrojov kolektívneho investovania. Oslobodenie výnosov po určitom čase mu teda dáva zmysel.

„Či to majú byť tri alebo viac rokov je už na diskusiu, čo konkrétne sa sleduje budovaním úspor,“ uviedol. Poukazuje, že doba troch rokoch korešponduje s časom na oslobodenie od výstupných poplatkov, ktoré zvyknú uplatňovať niektorí domáci správcovia.

Pozrite si na grafe, koľko vybral štát na daniach z investovania v jednotlivých rokoch:

Hrozba na dôchodku

Popritom sa Búlik prihovára sa za úplné daňové oslobodenie všetkých dlhodobých investícií smerujúcich na dôchodok, pri ktorých sa úspory dajú vybrať až v momente odchodu na dôchodok.

„Takýmto prístupom by štát podporil vznik nových investičných schém a zároveň motivoval ľudí, aby si dlhodobo sporili,“ domnieva sa.

Individuálne sporenie považuje expert navyše pre budúcich dôchodcov za nutnosť. „Ak nechcú utrpieť veľký šok z prepadu svojich príjmov po odchode zo zamestnania na zaslúžený odpočinok,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk.

Zajímavost :  Začína ďalšie pojednávanie súdu v prípade vraždy Tupého. Puškár povedal, že páchateľa pozná. Vypovedať by mali šiesti svedkovia

Búlik pri tom pripomína zlý demografický vývoj Slovenska a fakt, že už klesla miera valorizácie nových dôchodkov zo 100 na 95 percent vývoja priemernej mzdy a bude sa prehlbovať. Preto sa mu nepozdáva prístup štátu, ktorý dlhodobo dôchodkové sporenie nepodporuje a nová vláda z jeho pohľadu dokonca odkazuje ľuďom, aby sa vo všetkom spoľahli na štát.

Legislatívny chaos

Odborník OVB Allfinanz Búlik tiež kritizuje nesystémovosť legislatívnych zmien, ktorá sa nedotýka len daní pri investíciách, ale je to všeobecne dlhodobý problém Slovenska.

Klientom ešte odkazuje, že síce zaplatia daň, ale ich investície nie sú nijako ohrozené. „Neskorším predajom podielov v podielových fondoch či iných investícií sa v aktuálnej fáze vývoja trhov nič zásadné nedeje, skôr naopak, pri dlhšej investícií rastie šanca na lepšie zhodnotenie,“ predpokladá.

Škriniar predpokladá, že investori, ktorí potrebovali vybrať peniaze, vybrali ich bez ohľadu na daňové podmienky, a kto mohol počkať až do tohto roka, určite na svojom rozhodnutí neprerobil.

Prečítajte si tiež:

Vklady v bankách majú iný účel

Daňové zvýhodnenie sporenia v bankách na sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch experti nepodporujú.

Škriniar pripomína, že dane usmerňujú správanie obyvateľov a kým niektoré napríklad obmedzujú spotrebu, oslobodenie od daní zase upriamuje pozornosť na vykonávanie činností, ktoré sú z nejakého dôvodu prospešné.

„Určite je prospešné a zodpovedné mať finančnú rezervu a mať ju zmysluplne uloženú. V bankách by mala byť finančná rezerva na pokrytie výdavkov na najviac tri mesiace a má byť krátkodobá. Jej cieľom nie je dosahovanie výnosu ale byť k kedykoľvek dispozícii,“ sumarizuje účel. Preto nevidí ani dôvod na nezdaňovanie úrokov.

Búlik navyše za problém na Slovensku označil, že práve mnoho ľudí necháva svoje úspory ležať na bankových účtoch. Ak by sa pri nich zrušilo alebo významne znížilo zdanenie, podľa jeho názoru by hrozilo, že ľudia nechajú dlhodobo v bankách ešte viac peňazí ako doposiaľ.

„Preto je rozumnou stratégiou ponechať pri bankových produktoch 19-percentnú zrážkovú daň a motivovať tak ľudí presúvať svoje úspory do investícií oslobodených od dane,“ odporúča štátu.

4fotky v galérii Vážená výkonnosť podielových fondov, čo znamená, že fondy s vyšší objemom investícií majú väčší vplyv na výsledky. Správcom sa vo všeobecnosti podarilo prostriedky klientov za posledné tri roky klientom zhodnotiť. Zdroj: Slovenská asociácia správcovských spoločností

Kritika daňovej sekcie

Ministerstvo financií sa k téme nevyjadrilo. Na parlamentnom výbore akurát ministra Kamenického zastúpila štátna tajomníčka Daniela Klučková, ktorá bola predtým riaditeľkou odboru priamych daní či šéfkou sekcie daňovej a colnej.

Klučková vyhlásila, že už na jar sa k celému balíku zmien vyjadrovali „dosť negatívne“ a vláda presadzuje väčšie daňové zaťaženie kapitálu a spotreby než práce.

Zajímavost :  Urobí Ficova vláda zo Slovenska európsky problém? Analytik prezradil, čo možno očakávať od jeho návštevy Užhorodu a Berlína

„K tomu nebola žiadna debata, nebolo nič. (…) Ak by sme to teraz nevypustili a nezvrátili stav tam, kde sme dnes, tak by to začalo od 1. januára 2024 platiť. To je naša snaha, aby to neplatilo,“ povedala v kontraste s potvrdením, že rokovaní s Cmorejom nebolo málo, ale viac. Navyše, niekdajší poslanec úpravu predložil do parlamentu aj v roku 2022. Času na diskusie teda bolo dosť.

Klučková ešte konštatovala, že presadzuje štandardný legislatívny proces a vyjadrila obavu, aby zmeny neplatili jeden-dva roky a potom nastali ďalšie úpravy.

Cmorej reagoval, že o novelu sa usiloval tri a pol roka a zo strany Klučkovej neprišli konštruktívne návrhy. Exposlanec navyše apeloval, aby sa zmena nerušila cez Kamenického konsolidačný balík v skrátenom konaní, ale práve štandardným legislatívnym procesom. „Ak sú tam chyby, ak sa daňovej sekcii nepáči, tak nech ukážu, že vedia konštruktívne diskutovať, lebo za tri a pol roka za minulej vlády to neukázali,“ odkázal vládnym predstaviteľom.

Prečítajte si tiež:

Riešili aj kryptomeny

Pre úplnosť na záver spomeňme, že Cmorejova novela zároveň znižovala pri príjmoch z predaja kryptomien sadzbu dane na sedem percent – ak k predaju dochádza po jednom roku ich držby.

Súčasne zákon oslobodzoval fyzické osoby od povinnosti platenia zdravotných odvodov z príjmu z predaja virtuálnych mien, ak neboli súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na takzvaný ročný časový test.

Kamenického konsolidačný balík túto zmenu vrátil späť do pôvodnej podoby. V praxi to znamená, že platí daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 33 alebo 39 percent – v závislosti od výšky príjmu daného človeka.

Cmorej na rokovaní výboru pre financie a rozpočet spochybnil, že sa štátu podarí dostať do štátnej kasy očakávaných 33 miliónov eur ročne.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO