Kažimír zatiaľ stále obžalovaný, iní oslobodení. Najvyšší súd rozlúskol nejasnosti ohľadom premlčacích lehôt

Zásadné stanovisko, ktoré zrejme pošle viaceré kauzy, vrátane tej okolo Petra Kažimíra, do zabudnutia. Najvyšší súd dal definitívnu bodku za rozdielnymi rozhodnutiami sudcov. Po úprave trestných kódexov neboli jednotní pri zohľadňovaní premlčacích lehôt.

Zatiaľ čo politici ako Peter Žiga, Gábor Gál, Ján Slota či podnikatelia Miroslav Výboh a Jozef Brhel majú po starostiach, keď sa po úprave Trestného kódexu zbavili obvinení, exminister financií a guvernér Národnej banky Peter Kažimír naďalej chodil na Špecializovaný trestný súd ako obžalovaný.

Na Kažimírov prípad sa nemôžu uplatniť

Sudca sa totiž ešte v októbri priklonil k tomu, že nové premlčacie lehoty sa na Kažimírov prípad nemôžu uplatniť.

„Táto justičná fraška pokračuje ďalej. Myslím si, že pohrobkovia ÚŠP sa rozhodli, že zo mňa spravia exemplárny príklad, a my urobíme všetko preto, aby sa im to nepodarilo,“ uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Nejednotní boli aj iní sudcovia. Nevedeli sa zhodnúť na tom, ako majú postupovať pri premlčaní starších prípadov – tých, kde padli obvinenia skôr, než bol platný nový Trestný zákon. V praxi sa stávalo, že v rámci jedného súdu rozhodovali sudcovia rôzne, hoci pravidlá na prvé počutie znejú jasne.

„Od okamihu spáchania trestného činu plynie premlčacia lehota. Ak sa v tejto lehote vznesie obvinenie konkrétnej osobe, premlčacia lehota sa preruší a v takom prípade nepríde k premlčaniu trestného stíhania,“ hovorí vedúci Katedry trestného práva PF UK Jozef Čentéš.

Nejasnosti rozlúskol až Najvyšší súd

Vtedy obžalovaného ďalej súdia. Nejasnosti rozlúskol až Najvyšší súd. Ten vydal pre sudcov pomyselný manuál, v ktorom jasne určil, že majú postupovať podľa nového zákona.

„Z ustanovenia vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný,“ uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

„Ak by som to povedal veľmi zjednodušene, platí, že retroaktivita v prospech páchateľa je prípustná,“ dodáva profesor Kat. trestného práva, prodekan knižnice PF UK Tomáš Strémy.

Existuje výnimka

Existuje však výnimka. Keďže kriminalita, v ktorej ide o európske peniaze, sa trestá prísnejšie, pri eurofondových kauzách musia sudcovia postupovať podľa pôvodných – dlhších lehôt.

„Táto právna úprava nie je vyvážená, pretože na jednej strane pri rovnakom trestnom čine rozlišuje, či ide o slovenské peniaze, alebo o peniaze Európskej únie. Nepoznám žiaden štát Európskej únie, kde by štyrikrát za rok menili premlčanie trestného stíhania. V tom sme unikát,“ myslí si Katedry trestného práva PF UK Jozef Čentéš.

Kratšie premlčacie lehoty tak automaticky nestopnú kauzy, ktoré sa týkajú eurofondov, keď rôzni špekulatívni podnikatelia využili peniaze na iný účel, než na projekt, na ktorý boli pôvodne určené.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO