V krajinách, kde je viac korupcie, ekonomika rastie pomaly (rozhovor)

– ako sa politická situácia odrzkadľuje na ekonomickom raste;

– aký význam pre nás má posledná udelená Nobelova cena;

– prečo aj krajiny s vyšším dlhom dnes platia nižšie úroky než Slovensko;

– kedy by sa pre štát oplatilo znovu zaviesť daň z dedičstva.

Agentura Moody’s zvrátila rating slovenskej ekonomiky naspäť do roku 2003. Aká je to správa pre slovenskú ekonomiku?

Nie je to potešujúce, najmä keď zoberieme do úvahy, že v tomto roku vláda schválila výrazný konsolidačný balíček, ktorý znižuje deficit asi o dve miliardy eur. Takže sme možno očakávali, že Moody’s zoberie do úvahy, že sa zlepšuje výhľad našich verejných financií.

Ak Moody’s udržiaval náš rating na vyššej úrovni, keď sme mali vyššie deficity, teraz trochu prekvapuje, že znížili rating aj po zlepšení výhľadu verejných financií.

Podľa agentúry zjavne prevážili dlhodobejšie inštitucionálne aspekty a ani samotný konsolidačný balík to nedokázal prevážiť. Aj keď to možno neznie tak konkrétne, je za tým skryté zhoršovanie aj výhľadu vlastníckých práv alebo ochrany práv, a asi čiastočne aj ochrany práv investorov, takže preto to ratingová agentúra berie dosť významne.

Vláda tento rok prijala konsolidačné opatrenia, ktoré mali viesť k zníženiu dlhu. Nemal by teda rating, práve naopak, stúpať?

Úprimne, áno. Keď zlepšujete výhľad verejných financií, tak by ste očakávali, že sa to prejaví aj v ratingu. Lebo práve rating má vyjadrovať pravdepodobnosť toho, či krajina aj v budúcnosti bude schopná splácať svoje záväzky.

Čiže ratingová spoločnosť Moody’s odkázala vláde, že neverí tomu, že sa im podarí toľko konsolidovať, koľko sľubujú?

To nie. Ich výhľad na deficit a dlh je viac menej konzistentný s rozpočtovými plánmi vlády.

Čomu neveria je skôr tá plánovaná konsolidácia v roku 2027. Je to volebný rok, a teda neočakávajú, že by tam sme boli schopní prísť s ďalším konsolidačným balíkom, ktorý podľa plánov vlady mal byť ešte väčší než ten aktuálny, ktorý nabieha od 1. januára 2025.

Moody’s udelil Slovensku rating A3, čo je v hodnotení zvyšných dvoch agentúr A-. Nakoľko sa toto zhoršenie odrazí na drahších pôžičkách pre Slovensko?

Bezprostredne sa to nepremietne do zmeny našich úrokových sadzieb. Ale už dnes patria úroky, ktoré Slovensko platí na vládny dlh, k najvyšším. Dramaticky vyššie úroky platí len Taliansko, a potom niekedy Chorvátsko alebo Estónsko.

Inak aj väčšie krajiny s významným dlhom už platia nižšie úroky ako my. Teda aj krajiny ako Grécko alebo Španielsko si v skutočnosti požičiavajú lacnejšie než my.

Naše vyššie úroky už dávnejšie boli konzistentné s horším ratingom, než aký sme mali od ratingových agentúr. To zhoršenie ratingu od Moody’s teraz ako keby len dorovnáva ten stav, ako nás vidia finančné trhy, alebo aj to, ako nás napríklad agentúra Fitch videla už pred rokom.

V čom je rating Moody’s iný než rating S&P alebo Fitch?

Práve teraz, keď Moody zhoršil náš rating, tak je viac menej rovnaký ako rating od Fitch. Výnimkou je rating od Standard & Poor’s, ktorý je o tri stupne lepší. Takže možno teraz výnimkou je S&P, ktorý nás hodnotí oveľa optimistickejšie, než tie ďalšie dve agentúry.

Čím to je? Sledujú iné aspekty ekonomiky?Alebo prípadne reagujú pomalšie na zmeny v krajine?

Nemyslím, že by to nestihli. Ale majú trochu iný pohľad, viac zohľadňujú plány vlády a je pre nich dôležitejšie to, že Slovensko je stále v eurozóne.

Pred pandémiou sme mali dobré ratingy vo všetkých ratingových agentúrach. Fitch aj Moody’s naše hodnotenie postupne zhoršovali, Standard & Poor’s rating stále drží na vysokej úrovni A+.

Tak asi Standard & Poor’s viac verí tomu, že verejné financie ideme uzdravovať nielen teraz, ale plánujeme v tom pokračovať aj do bucúcna.

V správe k zniženému ratingu sme videli, že ako jeden z dôvodov udávajú aj rozpad inštitúcií, špecificky napríklad zánik NAKA. Je bežné, aby ratingu odzrkadlovalo zhoršenie politickej situácie?

Nie je to úplne bežné a možno to odzrkadľuje aj to, že to zhoršovanie rôznych inštitúcií na Slovensku je dosť bezprecedentné.

Nepovedal by som, že Moody’s hodnotí politickú situáciu. To nikdy nerobil a ani teraz tak nerobí. Myslím, že sa naozaj zameriavajú na to, že hodnotia inštitucionálny rámec krajiny, a v rámci toho je aj ochrana vlastníckych práv alebo celkovo ochrana právneho štátu. To už má silný ekonomický rozmer.

Pokiaľ sú v krajine slabšie chránené vlastnícke práva, tak tí, ktorí požičiavajú štátu, sú v slabšej pozícii voči štátu, ktorý dokáže manipulovať alebo je ochotnými slabšie chrániť vlastnícke práva.

Teda sa nedá oddeliť politická situácia v krajine od ekonomickej.

Keď si zoberiete zo širšieho hľadiska, nobelova cena za ekonómiu tento rok bola udelená práve za to, že si uvedomujeme, že silné a kvalitné inštitúcie sú naozaj kľúčové pre hospodársky rast.

Takže Moody’s vlastne hovorí to, že keď sa na Slovensku oslabujú inštitúcie, tak to zhoršuje náš výhľad pre hospodársky rast. A keď budeme mať slabší ekonomický rast, tak aj naša šanca splácať záväzky bude horšia.

Takže zrušenie NAKA bolo spomínané, pretože zhorší vyšetrovanie sprenevery európskych peňazí?

Nie len európskych, ale aj našich vlastných. Vieme, že krajiny, kde je väčšia korupcia, rastú pomalšie a hospodárska úroveň je tam nižšia. Keď sa na Slovensku spravia kroky, aby sa menej bojovalo proti korupcii, prírodzene sa korupcia rozmôže viac, a to bude negatívne ovplyvňovať náš budúci hospodársky rast.

Guvernér národnej banky Peter Kažimír hovorí, že medzinárodné finančné trhy nezareagovali na túto zmenu a že podmienky financovania verejného dlhu zostali zachované, a dokonca boli nižšie, ako boli v priebehu celého roka.

To je úplná pravda, čo povedal pán guvernér. Úroky, za ktoré si Slovensko aktuálne požičiava, nezareagovali zatiaľ na zmenu ratingu. Spready voči Nemecku sú okolo jedného percentuálneho bodu, čiže sú vysoké, ale zostávajú rovnako vysoké.

Samotné úroky mierne klesajú aj kvôli tomu, že Európska centrálna banka znižuje úrokové sadzby, takže úrokové náklady klesajú všetkým krajinám eurozóny.

Znamená to, že si môžeme vydýchnuť?

Zatiaľ vieme, že sú také, aké sú. Keďže sú to dlhodobé úrokové sadzby, tak si netrúfam povedať, že by som mal nejaké informácie lepšie, než všetci investori na finančných trhoch.

Najlepší odhad, čo môžeme spraviť, je, že tie úrokové sadzby zostanú také, aké sú, pokiaľ nebudeme mať nové informácie.

S akým dlhom zakončíme tento rok?

Tento rok by sme mali byť tesne pod 60 percentami. Náš odhad na koniec tohto roka je 58,6 percenta HDP.

Verejné financie ku koncu roka často skončia lepšie, než sa očakávalo. Napríklad aj preto, že sme neivestovali toľko, koľko sme plánovali. Bude to aj tento rok tak?

Deficit tento rok mal byť 5,8 percenta HDP oproti rozpočtovaným šiestim percentám, čiže je tam mierný rozdiel asi 200 miliónov eur k dobru. Je tam mierna rezerva.

Dávnejšie bývalo zvykom, že vláda alebo ministerstvo financií dokázali relatívne presne trafiť rozpočtované výdavky, a len v tých posledných dvoch či troch rokoch sa nám niekoľkokrát po sebe zopakovalo, že vláda a ministerstva neboli schopné minúť v priebehu roka toľko, koľko si pôvodne naplánovali.

Od januára začne platiť väčšina z konsolidačných opatrení, teda okrem transakčnej dane. Ako sa na ne, tak ako nakoniec prešli, pozeráte?

Celý balík hodnotíme viac menej pozitívne. Aj to, že sa pristúpilo ku konsolidácii, aj to, že objem konsolidácie je o niečo väčší, než sme očakávali. V minulom roku (2023, pozn. red.) sa neušetrilo skoro nič, tento rok to kompenzujeme.

Z dlhodobého hľadiska je tiež dôležité, že nás konsolidácia vracia do stabilnejšieho pásma, čo sa týka rizika verejného dĺhu. V budúcnosti by nám teda nemali stúpať rizikové prirážky a aj rast slovenskej ekonomiky na tom bude lepšie, než v scenári, kedy žiadna konsolidácia neprebehla.

Už pri schvaľovaní konsolidačnom balíku viacerí poslanci z opozície vystúpili a hovorili, že peniaze, ktoré vláda chcela ušetriť, už stihla aj rozdať. Robili ste si vlastný prepočet?

Tu možno narážate na to, že celková veľkosť toho konsolidačného balíka pôvodne mala byť až 2,7 miliardy. Podľa nášho odhadu čistý efekt, keď zohľadníme aj to, že nie všetky opatrenia budú na 100 percent úspešné, ale aj to, že to spomalí vývoj ekonomiky a tým pádom niektoré iné dane na tom budú slabšie, je 2,1 miliardy.

Oproti tomu, koľko vláda plánovala znížiť deficit medzi rokmi 2024 a 2025, malo ísť približne 400 miliónov eur do rezervy na makroekonomické riziká. Tá rezerva je už niekoľkokrát minutá.

Na aké položky sa minula?

Rezerva sa už musela rozpustiť na platy v zdravotníctve, a teraz sa ďalšia časť rozpustí na energodotácie, čiže sme minuli viac z rezervy, než koľko samotná tá rezerva bola.

Bude musieť vláda v budúcom roku priniesť ďalší konsolidačný balíček?

Musieť je silné slovo. Bolo by správne, keby to spravili. Podľa vládnych plánov na rok 2026 plánujú zlepšiť verejné financie len o 0,4 percenta HDP, a to je pomerne málo.

Napríklad minimum podľa európskych štandardov, podľa pôvodných aj nových európskych pravidiel, je aspoň 0,5 percenta. Takže naše zlepšenie o 0,4 percenta nespĺňa minimálne kritériá.

A za druhé, makroekonomická situácia v roku 2026 je celkom priaznivá, aby sme vtedy konsolidovali. V tom roku budeme mať viac ako päť miliárd eur zo zdrojov z európskej únie. Viac ako polovica z tých piatich miliárd je Plán obnovy a druhá polovica sú štandardné eurofondy.

Keďže budeme mať k dispozícii európske peniaze, ekonomika by sa dobre vedela vyrovnať s tým, keby vláda začala míňať menej. Miesto toho je vo vládnych plánoch výrazná konsolidácia naplánovaná až na rok 2027.

Vieme, že vo volebných rokoch je nepravdepodobné, aby vláda ušetrila, koľko si naplánuje.

Navyše z makroekonomického hľadiska na tom vtedy už nebudeme dobre, lebo Plán obnovy skončí a z európskych peňazí budeme mať v tom roku len tri miliardy eur namiesto piatich.

Takže odsúvať konsolidáciu na rok 2027 nie je ani makroekonomicky optimálne.

A z politického hľadiska si je ťažko predstaviť, že by nejaký veľmi významný konsolidačný balíček našiel politickú podporu pred voľbami.

Aké opatrenia vláda môže v budúcom roku zaviesť?

To nechajme na vládu, aby oni rozhodli. Je to ich úloha alebo aj ich výsada a ich zodpovednosť.

Vidíte však v RRZ priestor niektoré dane či odvody zvýšiť, či naopak niektoré výdavky znižovať?

Možno len tak pre porovnanie, že sociálne výdavky sú asi o šesť miliárd vyššie, než aké boli v 2019. Aj výdavky na mzdy vo verejnom sektore sú asi o dve miliárdy vyššie, než aké boli pred piatimi rokmi. Takže možno netreba výrazne znižovať výdavky, len sa vrátiť na ten stav, aký bol pred piatimi rokmi.

Z veľkej časti už vláda využila priestor na zvyšovanie daní, najmä čo sa týka daní zo zisku a daní z pridanej hodnoty. Stále zostáva priestor na rôzne menšie dane, najviac sa spomínajú dane z nehnuteľností, kde má Slovensko tri až desaťkrát nižšie výnosy z tejto dane v porovnaní so západnými krajinami.

Nejaký priestor je aj pri environmentálnych daniach. Pri DPH ostáva priestor už len pri položkách, ktoré boli zaradené do superzníženej päťpercentnej sazby.

Od apríla začne platiť transakčná daň. Tá bola najkritizovanejším bodom konsolidačného balíčka, keďže budeme v eurozóne jediná krajina, ktorá ju má. Je možné, že sa ešte pristúpi k jej zrušeniu?

Urobím historickú odbočku, sú dane, ktoré sa zrušili.

Napríklad daň z dedičstva a daň z darovania, čo sú mimochodom dane, ktoré by sme za určitých podmienok mali vrátiť pri veľmi vysokom dedičstve, dajme tomu nad milión eur. Podporilo by to aj medzigeneračnú spravodlivosť. A tým, že máme niekoľko veľmi bohatých ľudí, ktorí sa už sa dostávajú do vyššieho veku, tak aj výnosy z tejto dane by mohli byť zaujímavé.

Keď sa vrátime ku transakčnej dani, tak sme teraz naozaj jediná krajina v eurozóne, ktorá bude mať daň z platieb, a na podnikateľský sektor to bude mať dosť vážny vplyv, rovnako na našu konkurencieschopnosť. Čiže pre budúce vlády to asi bude naozaj prvý kandidát na zniženie alebo zrušenie.

Keby malo dôjsť k znižovaniu daňových povinností, tak toto určite bude jedna z prvých daní, na ktoré sa budúce vlády pozrú. Ale bude tiež záležať na tom, aká bude skúsenosť s uplatňovaním tejto dane na Slovensku. Existuje pomerne vážne riziko, že kvôli nášmu členstvu v eurózóne to bude mať nižší výnos, než v Maďarsku. Maďarsko tým, že má vlastnú menu, má ju oveľa viac pod kontrolou. Ale postavenie Slovenska na spoločnom európskom trhu môžu byť po zavedení transakčnej dane výraznejšie horšie.

Ak sa tieto obavy naozaj naplnia na budúci rok, tak to bude ďalší argument pre budúce vlády, aby daň prehodnotili.

Naďalej teda platí, že prvé, čo si budeme všímať od zavedenia, je pravdepodobne nárast alebo hromadenie hotovostí a obchádzanie platieb cez iné krajiny?

Obávam sa toho, že áno. A možno nie, lebo sú aj legálne možnosti ako túto daň obchádzať, aj keď fakt nie je mojou úlohou, aby som radil podnikateľom, ako túto daň obchádzať.

Legálne možnosti sú napríklad to, že firmy budú od klientov radšej brať platby v hotovosti a potom aj svojim dodávateľom platiť v hotovosti. No sú aj nelegálne spôsoby na obchádzanie tejto dane. Žiaľ tým, že sa zmenil trestný zákon a daňové delikty prestali byť trestnými činmi do pomerne vysokého objemu, tak pre tých, ktorí chcú porušovať zákony, sankcie skoro vôbec nebudú existovať.