Zvyšovanie daní, ďalšie kolo zdražovania či neschopná EÚ. Čo čaká Slovákov v roku 2025?

Konsolidácia prostredníctvom zvyšovania daní

Slovenské verejné financie budú v zlom stave aj v roku 2025, a to aj napriek konsolidácii, ktorú vláda Roberta Fica vlani predstavila. Napriek zvýšeným daniam či dokonca zavedeniu novej transakčnej dane bude štát, respektíve celá verejná správa naďalej hospodáriť s vysoký deficitom. Ten by mal dosiahnuť 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. To je stále veľmi veľké číslo. Takéto deficity majú väčšinou krajiny, ktoré sa nachádzajú v značných problémoch.

Keďže premiér Fico otvorene prisľúbil pokračovanie konsolidácie, vláda bude musieť prísť s ďalšími opatreniami na zníženie deficitu. Vzhľadom na to, že Smer si počas svojho vládnutia vždy vyberal tie najľahšie a najjednoduchšie riešenia, aby sa udržal pri moci, podobne bude postupovať aj pri ďalšom ozdravovaní verejných financií. Takže na nejaké komplexné opatrenia, ktoré by znížili verejné výdavky, môžeme rovno zabudnúť. Vláda tak bude naďalej nezmyselne nalievať peniaze do rôznych oblastí a k žiadnemu škrtaniu a prepúšťaniu sa neodhodlá. Radšej zvýši nejaké ďalšie dane, odvody či poplatky.

Chýbajúca odvaha zrušiť energopomoc

Aj ďalšia predikcia na tento rok sa týka verejných financií a ochoty vlády prijať nepopulárne opatrenia. Koalícia nenájde odvahu, aby zrušila štátnu pomoc pre všetkých obyvateľov. Táto štátna podpora sa zaviedla po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, keď raketovo narástli ceny energií v Európe. Podobne postupovali aj iné krajiny v rámci EÚ. Malo ísť len o dočasné riešenie a na jeho ukončenie sa zastrájala ešte vláda Eduarda Hegera. Nič také sa však nestalo. Rovnako tak neurobila ani úradnícka vláda Ľudovíta Ódora a ani tá súčasná.

Štát na tieto dotácie, ktoré dostávajú všetci bez rozdielu príjmov, pritom vynakladá z verejných financií veľmi veľkú čiastku. Len za rok 2023 to bolo celkovo viac ako tri miliardy eur. Súčasná koalícia vo svojom programovom vyhlásení prisľúbila prehodnotiť drahú energopomoc, avšak nakoniec nič neurobila. Alibisticky to vysvetlila svojou neschopnosťou.

Zajímavost : Kedy bude kataster v poriadku? Slovensko bol pre hackerov ľahký cieľ, výkupné má byť v miliónoch dolárov

Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) totiž štát nemá dostatok informácií, aby mohol vyplácať adresnú podporu len chudobnejším domácnostiam. Pritom riešenie je úplne jednoduché, aké zaviedli napríklad v Česku. Pokiaľ chce nejaká domácnosť požiadať o štátnu energetickú pomoc, tak musí vydokladovať a preukázať svoje skutočné príjmy.

Zvýšená inflácia tu bude dlhšie

Inflácia v roku 2024 postupne klesala nielen na Slovensku, ale aj v celej eurozóne. Mnohí analytici a ekonómovia predpokladajú, že podobne bude spomaľovať aj v tomto roku. Táto prognóza sa však ukáže ako veľmi optimistická. Zdražovanie v tomto roku nebude spomaľovať a pokojne sa môže udržať na vyšších úrovniach. To, že by sa inflácia usadila výraznejšie pod hranicou dvoch percent, na ktorú mieri monetárna politika Európskej centrálnej banky (ECB), bude len zbožným prianím. A takýto stav bude vyhovovať aj politikom vrátane tých slovenských. Vyššia inflácia totiž pomôže štátom vo vyšších príjmoch v rámci verejných rozpočtov.

Zajímavost : Prezident Pellegrini: Premiér Fico je na dovolenke, miesto pobytu nebudem komentovať

To, že zdražovanie v eurozóne úplne neodznelo, ukazujú aj najnovšie čísla. Inflácia v krajinách platiacich spoločnou európskou menou podľa predbežných údajov Eurostatu mierne narástla na decembrových 2,4 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny zvýšili o 0,4 percenta. V novembri bola medziročná inflácia v EMU na úrovni 2,2 percenta. Podpísali sa pod to nielen služby, ale aj potraviny.

Záchrana konkurencieschopnosti EÚ dopadne ako vždy

V septembri minulého roka vzbudila rozruch správa bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, v ktorej poukázal na výrazné zaostávanie hospodárstva EÚ. Potvrdil tak slová mnohých analytikov a ekonómov, ktorí už roky upozorňujú na neustálu stratu konkurencieschopnosti európskej ekonomiky v porovnaní s USA a Čínou. Starý kontinent tak stráca svoje globálne postavenie.

To, že situácia je vážna, dokazujú najnovšie kroky bruselských politikov. Komisia sa totiž rozhodla hneď začiatkom roka prísť s plánom na opätovné dobitie stratených pozícií. V najbližších týždňoch by mal Brusel predstaviť novú hospodársku stratégiu, ktorá by mala európskej ekonomike opäť priniesť konkurencieschopnosť. A tu sa dostávame k podstate celého problému.

Zakaždým, keď sa európski politici rozhodli zlepšiť spoločné hospodárstvo, dopadlo to tragicky. Mementom nám môže byť lisabonská stratégia. Tá mala do konca roku 2010 spraviť z EÚ najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku na svete. Výsledkom je, že USA sa nám ešte viac vzdialili a Čína nás vo viacerých oblastiach predbehla.

Trump a Milei pochovajú ľavicovú politiku

Náš výpočet ekonomických predpovedí bol doteraz negatívny. Aby sme neupadli do úplného pesimizmu, prichádzame aj s pozitívnou predpoveďou. Oči všetkých krajín sa v tomto roku budú upierať na amerického prezidenta Donalda Trumpa a určite aj na jeho argentínskeho kolegu Javiera Mileiho. Druhý menovaný totiž začal výrazne presadzovať pravicovú hospodársku politiku, ktorej hlavným znakom je čo najviac zmenšiť rolu štátu v ekonomike.

Zajímavost : Nemecká automobilka Mercedes-Benz plánuje revidovať svoje ciele ziskovosti

Po tom, ako Milei dosiahol prvotné úspechy v socialistickej Argentíne, keď dokázal zrušiť viaceré ministerstvá, dostať štátny rozpočet do prebytku a výrazne znížiť obrovskú infláciu, sa na niečo podobné chystá aj nastupujúci americký prezident.

Môžeme teda očakávať, že sa podobnými krokmi inšpirujú aj politici na starom kontinente a konečne niečo spravia s bujnejúcim „socíkom“ v jednotlivých členských krajinách.