Nový zlatý vek oligarchie už čoskoro stvorí prvého bilionára (názor Nabila Ahmeda)

Nabil Ahmed je riaditeľom pre ekonomickú a rasovú spravodlivosť v Oxfam America.

Uplynulých dvanásť rokov bolo extrémne dobrých pre ultraboháčov. Majetok miliardárov, teda 2 640 najbohatších ľudí planéty, z ktorých väčšinu tvoria muži, sa viac ako zdvojnásobil. Rozdiel v bohatstve medzi 0,01 percentami najbohatších a dolnou polovicou svetovej poulácie sa od globálnej finančnej krízy v roku 2008 zvýšil o 50 percent.

Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Dôsledky COVID-19 a vojny na Ukrajine boli pre ultrabohatých mimoriadne výnosné. Zožali obrovské neočakávané zisky z pandemických stimulačných balíkov a podpory pre podniky. Zhrabli rekordné zisky zvyšovaním cien a obviňovali z toho infláciu. Profitovali z desaťročí politík priaznivých pre nich.

Bilionár o desať rokov

V nedávnej správe organizácie Oxfam sa uvádza, že kombinovaný majetok piatich najbohatších ľudí na svete – Elona Muska, Jeffa Bezosa, Bernarda Arnaulta, Larryho Ellisona a Warrena Buffetta – sa od roku 2020 viac ako zdvojnásobil na 869 miliárd dolárov.

Zároveň takmer päť miliárd ľudí, teda 60 percent svetovej populácie, schudobnelo. Globálna príjmová nerovnosť sa časom síce postupne znižovala, najmä vďaka rastúcim príjmom v Číne, ale nerovnosť medzi krajinami sa po prvýkrát za posledné desaťročia zvýšila a nerovnosť vzrástla aj v rámci väčšiny krajín.

Prečítajte si tiež:

Znepokojujúce je, že podľa nedávnej analýzy Svetovej banky sa „boj proti chudobe zasekol“. Pri súčasnej trajektórii rozdelenia bohatstva by svet mohol mať prvého bilionára do desiatich rokov, no odstránenie globálnej chudoby by trvalo 230 rokov.

Hoci takéto štatistiky už nemusia prekvapiť, mali by nás znepokojovať. Trend, ktorý zachytávajú, predstavuje vážnu hrozbu pre demokratickú správu vecí verejných. Rastúca nerovnosť sa síce oprávnene spája s daňovou politikou a dlhom, ale už nemožno prehliadať rozhodujúcu úlohu podnikových monopolov pri presúvaní bohatstva od pracujúcich a strednej triedy k 0,1 percentám.

Zajímavost : Najvyšší súd spochybňuje, že atentát na premiéra Roberta Fica bol terorizmom. Dôkazy sú nedostatočné

Na úkor zamestnancov

Za dvanásť mesiacov do júna 2023 zarobilo 148 najväčších svetových firiem takmer 1,8 bilióna dolárov, čo predstavuje 52-percentný nárast ich priemerných ročných ziskov v rokoch 2018 až 2021.

Korporácie dosiahli zisky na úkor zamestnancov, keďže len 0,4 percenta z 1 600 najvplyvnejších spoločností na svete sa verejne zaviazalo vyplácať a podporovať mzdu pokrývajúcu životné minimum. Bohatí akcionári medzitým dostávajú 82 dolárov z každých sto dolárov zisku prostredníctvom dividend a spätného odkúpenia akcií.

Prečítajte si tiež:

Dominantné firmy priťahujú pracovníkov, spotrebiteľov a menšie podniky na svoju obežnú dráhu. Podiel nadnárodných spoločností na globálnych ziskoch sa za posledných 40 rokov neoliberalizmu zvýšil štvornásobne.

Podľa nedávnej štúdie Medzinárodného menového fondu nárast sily monopolov zodpovedá za 76 percent poklesu podielu práce na príjmoch v americkom výrobnom sektore v druhej polovici dvadsiateho storočia.

Príliš mocná hŕstka

V dnešnej vysoko koncentrovanej svetovej ekonomike „veľká trojka“ indexových fondov – BlackRock, Vanguard a State Street – kontroluje aktíva v hodnote viac ako 20 biliónov dolárov.

Dokonca aj zosnulý zakladateľ spoločnosti Vanguard John Bogle v roku 2018 bil na poplach pred dominanciou veľkej trojky. Varoval pred budúcnosťou, v ktorej „hŕstka obrovských inštitucionálnych investorov bude jedného dňa držať kontrolné hlasy prakticky v každej veľkej americkej korporácii“.

Prečítajte si tiež:

Počas pôvodného zlatého veku boli monopolisti ako John D. Rockefeller synonymom ekonomickej moci. V jeho súčasnej podobe má sedem z desiatich najväčších svetových firiem buď generálneho riaditeľa miliardára, alebo miliardára ako hlavného akcionára. Rockefellerovia súčasnosti majú preto ešte väčší vplyv na naše ekonomické politiky.

Táto extrémna koncentrácia bohatstva a moci pripomína to, čo zosnulý sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických William Douglas nazval „priemyselnou oligarchiou“, v rámci ktorej je majetok ľudí „závislý od rozmaru alebo rozmaru, politických predsudkov, emocionálnej stability niekoľkých samozvaných mužov“. Hoci tento stav môže vyzerať bezútešne, nedávne udalosti ponúkajú záblesk nádeje.

Zajímavost : POČASIE: Jasno až polojasno, slabý alebo mierny vietor. Denná teplota až do 20 stupňov

Odborári ožili

Vezmime si Spojené štáty. Od roku 2020 zbohatlo horných 0,1 percenta Američanov, ktorí vlastnia 13,9 percenta bohatstva krajiny, o vyše dva bilióny dolárov viac ako najchudobnejšia polovica obyvateľstva, ktorá vlastní len 2,6 percenta bohatstva krajiny.

Rasové rozdiely v bohatstve sú takmer také veľké ako v roku 1950. Typická belošská domácnosť vlastní šesťkrát viac ako černošská. Desiatky miliónov Američanov sotva vyžijú a hlad dosiahol najvyššiu úroveň za posledné desaťročie.

Prečítajte si tiež:

Dobrou správou však je, že pracovníci s nízkymi mzdami zaznamenali za posledné tri roky rast reálnych miezd a bohatstvo spodných 50 percent mierne stúplo. Rozhodujúce je, že sa obnovili odborárske nátlakové akcie.

V roku 2023 štrajkovalo viac ako 460-tisíc pracovníkov, čo je druhý najvyšší počet od roku 1986. Štrajkujúci autodopravcovia, vodiči UPS a hollywoodski scenáristi dosiahli v uplynulom roku významné víťazstvá, ktoré ukazujú, že pokrok je možný.

Vláda mení paradigmu

Zdá sa, že v americkej vláde dochádza k zmene ekonomickej paradigmy. Príkladom je oživenie protimonopolného hnutia. Predsedníčka Federálnej obchodnej komisie Lina Khanová a šéf protimonopolného oddelenia ministerstva spravodlivosti Jonathan Kanter, uskutočnili sériu ambicióznych reforiem.

Prepracovali uvoľnené usmernenia o fúziách, ktoré umožnili korporáciám získať bezprecedentnú moc, navrhli zákaz konkurenčných doložiek a dosiahli prelomové víťazstvá v prospech pacientov a spotrebiteľov. Najmä protimonopolná žaloba FTC proti Amazonu je zdvihnutým ukazovákom priemyselnej oligarchii.

Prečítajte si tiež:

Samozrejme, desaťročia trvajúca nadvláda neoliberalizmu, ktorý pomohol prudko rastúcej nerovnosti v Amerike, nezmizne zo dňa na deň. Na to musí Kongres obmedziť priveľkú moc súkromného sektora a prijať právne predpisy, ktoré obmedzia nadmerné zisky, zaručia dôstojné mzdy, zabezpečia práva na kolektívne vyjednávanie.

Zajímavost : Slováci „fičia“ na nebezpečnom trende. Lieky pre cukrovkárov využívajú na chudnutie, riziká si nevšímajú

Boj proti nerovnosti sa dá vyhrať

A Spojené štáty by nemali konať izolovane. Predsedníctvo Brazílie v skupine G20 ponúka jedinečnú príležitosť na nadviazanie medzinárodnej spolupráce v boji proti nerovnosti. Na dosiahnutie pokroku v tejto zmene paradigmy je potrebný iný prístup k verejným žalobám.

Keď americký prezident Joe Biden oživuje priemyselnú politiku, musíme zabezpečiť, aby sa doláre daňovníkov nepoužívali na dotovanie dominancie korporácií. Záruky a verejné riešenia, ktoré obhajujú záujmy ľudí, ako napríklad zdravotné poistenie pre rodiny a dostupné bývanie, sú nádejnými spôsobmi na to, ako sa vzdialiť od oligarchie.

Únik z nového zlatého veku môže byť náročnejší, než bol únik z toho pôvodného. Ako však ukazujú pracovníci, regulačné orgány a organizátori, boj proti nerovnosti sa dá vyhrať.