Ekonomické chyby Spojených štátov budú najviac bolieť práve USA, nie ostatných (názor Chrisa Gillesa)

Komentár pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Chris Gilles je ekonomický komentátor Financial Times.

Je načase odložiť frázu „Keď Amerika kýchne, zvyšok sveta prechladne.“ Tento slovný zvrat, ktorý sa vraj prvýkrát použil v súvislosti s napoleonským Francúzskom, stratil po Waterloo svoju hodnotu. Donald Trump sa chystá zničiť jeho moderný ekvivalent.

Svet už nemusí počúvať Ameriku

V zahraničnej politike je prezidentovo rozhodnutie, že už nebude spoľahlivým spojencom, ktorý poskytuje dôveryhodné bezpečnostné záruky, seizmickou zmenou. Znamená, že ostatné krajiny budú teraz menej ochotné akceptovať americké požiadavky. No práve na ekonomickom fronte je najpravdepodobnejšie, že pýcha vyústi do pokory krajiny, ktorá už dávno stratila status najväčšieho svetového výrobcu tovaru a služieb.

Nejde len o to, že Trumpove karty sú pri vyjednávaní o clách oveľa slabšie, ako si predstavuje. Ide o to, že zvyšok sveta kontroluje 85 percent svetového hospodárstva a už sa nemusí riadiť tým, čo robia Spojené štáty.

Ak v globálnom obchode prevládnu chladné hlavy, horúce hlavy v Bielom dome nebudú dominovať svetu. Podľa údajov Svetovej banky klesol v tomto storočí podiel Ameriky na celosvetovom dovoze tovaru z 19 na 13 percent.

Tieto údaje pravdepodobne podhodnocujú skutočný význam Ameriky, pretože dovoz a vývoz v rámci dodávateľských reťazcov často končí ako konečný dopyt v Spojených štátoch (napríklad ak sa čínske batérie dodávajú do európskych elektrických vozidiel a kupujú ich Američania), ale jej podiel na globálnom obchode nepochybne klesá.

Globálnych kríz bolo len málo

Biely dom by sa mohol snažiť vyvolať pocit globálnej ekonomickej dominancie, čím by ostatné krajiny zo strachu pred dôsledkami donútil, aby sa prispôsobili. Toto storočie nás však naučilo, že len málo kríz je skutočne globálnych. Z globálnej finančnej krízy alebo pandémie Covidu určite nevyviazlo bez ujmy veľa ekonomík.

Bolo však oveľa viac lokálnych hospodárskych kríz, ktoré nezasiahli zvyšok sveta. Brexit a epizóda s Liz Trussovou sa týkali len Spojeného kráľovstva. Eurozóna znášala najväčšiu ťarchu svojej krízy štátneho dlhu v rokoch 2010 až 2012. Len Európa trpela nedostatkom zemného plynu a prudkým nárastom cien po ruskej invázii na Ukrajinu. Globalizácia ešte zďaleka nie je ukončená.

Spojené štáty sú suverénnym štátom a môžu slobodne zničiť svoju časť globálneho hospodárskeho systému založeného na pravidlách, ktorý vytvorili. Ale stanovením vysokých ciel a obratmi o 180 stupňov, šírením strachu medzi prisťahovalcami a oslabovaním efektívnosti americkej vlády bude mať táto politika najtvrdší vplyv doma.

Stagflačný šok, ktorý vyvoláva obrovskú podnikateľskú neistotu a zvýšenie cien dovážaných tovarov, dostáva Federálny rezervný systém do úzkych. Ťažko sa mu formuluje, či sa treba viac obávať vyššej nezamestnanosti, alebo rastúcich cien. Inflačné účinky Trumpových ciel však zasiahnu najmä Spojené štáty. Ostatné krajiny, ktoré čelia dopytovému šoku, ho môžu jednoducho kompenzovať voľnejšou politikou.

Amerika ako vyvrheľ

Samozrejme, vzniknú určité vedľajšie škody. Krajiny s vysokým podielom vývozu na HDP, pre ktoré sú Spojené štáty veľmi veľkým obchodným partnerom – spomeňme Kanadu a Mexiko – sú zraniteľnejšie. Menšie ekonomiky, ktoré do Ameriky vyvážajú potraviny a základné tovary, ako sú tričká, budú tiež pravdepodobne tvrdo zasiahnuté. Keď však ekonómovia kalibrujú svoje modely a pozrú sa na základné skutočnosti, slabé sa zdajú byť práve Spojené štáty.

Prieskumná agentúra Consensus Economics, ktorý zhromažďuje prognózy súkromného sektora, ukazuje, že ekonómovia v priemere očakávajú, že v roku 2025 porastie americká ekonomika takmer o percentuálny bod menej ako v čase Trumpovej inaugurácie, a rok 2026 nevyzerá oveľa lepšie. Prognózy HDP eurozóny a Číny boli zredukované oveľa menej.

Tento týždeň sa ministri financií a guvernéri centrálnych bánk zídu vo Washingtone na jarnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Na takýchto stretnutiach sa často zúčastňuje jedna krajina, ktorá si vyslúžila status vyvrheľa.

Tento rok budú nepochybne prsty ukazovať na Spojené štáty. Otázkou je len to, ako zdvorilo sa k nim budú správať ostatné krajiny. Amerika má však svoje vlastné hospodárske problémy. Keď si sama strelí do nohy, bude sama krvácať.

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO