Ideálny človek podľa ekonómov je šovinistické sexistické prasa (názor Janisa Varufakisa)

Janis Varufakis je bývalý grécky minister financií.

Ekonomika má neriešiteľný „ženský problém“. Stredoškoláčky sa jej vyhýbajú. Vysokoškoláčky ju opúšťajú. A tento problém siaha hlbšie než len k ťažkostiam prilákať dostatok žien k matematike, prírodným a technickým vedám.

Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Dokonca aj ženy, ktoré sa dostali na vrchol tejto disciplíny, ako napríklad prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová, považujú ekonómov za „kmeňovú kliku“ a ich modely za chybné. Jedným z dôvodov, prečo ženy ekonómiu nenávidia, je mužské šovinistické prasa stojace v jej strede, ktoré sa maskuje ako ideál ekonomickej racionality.

Spáliť planétu pre zisk

Ekonomické modely čohokoľvek od dopytu po zemiakoch až po vplyv úrokovej miery na infláciu a investície sú založené na predpoklade Homo economicus: fiktívneho, hyperracionálneho hlupáka podobného Robinsonovi Crusoeovi, ktorý vždy dostane to, čo sa mu páči, a páči sa mu to, čo dostane (spomedzi všetkých možných alternatív).

Žiadna rozumná žena sa pri pohľade na tento model nespozná v chápaní racionálneho človeka ako bota riadeného algoritmami, vždy pripraveného spáliť planétu pre čo i len ten najmenší súkromný čistý zisk, permanentne neschopného robiť to, čo je správne (len preto, že je to správne).

Prečítajte si tiež:

Homo economicus odradí aj ohľaduplných mužov, takže si ho ako archetyp racionálneho správania osvoja len tí brutálnejší. Podobne odpudzujúci je pre ženy aj prístup ekonómie k otázke spravodlivosti.

Aby ekonómovia vyzerali objektívne a nestranne, keď sa Janka dožaduje zmeny, ktorá zhorší Jožkovu situáciu, osvojili si radu talianskeho ekonóma Vilfreda Pareta, ktorý sympatizoval s Mussolinim. „Vedecká“ ekonómia musí odporúčať len také politiky, ktoré zlepšia situáciu aspoň jedného človeka bez toho, aby sa niekto ocitol v horšej situácii.

Zajímavost : Číňania chcú daňovými stimulmi podporiť sektor nehnuteľností

Patriarchálna Paretova efektivita

V patriarchálnom svete, kde je väčšina majetku v rukách mužov, predstavuje takzvané Paretovo optimum zarytú obranu sexistického status quo. To však nie je všetko. Uvažujme o štyroch ľuďoch alebo skupinách (A, B, C, D) a troch možných kolektívnych rozhodnutiach (X, Y, Z), ktoré sa týkajú všetkých.

Predpokladajme napríklad, že títo štyria (A, B, C, D) sú priatelia, ktorí sa pred týždňom dohodli, že dnes večer pôjdu do divadla (X), a nie do kina (Y) alebo do reštaurácie (Z). Povedzme, že ich preferencie sú nasledovné:

A uprednostňuje kino pred divadlom a divadlo pred reštauráciou (A: Y>X>Z).
B uprednostňuje príjemnú večeru pred kinom a kino pred divadlom (B: Z>Y>X)
C je jedno, či ide do divadla alebo do kina, ale uprednostňuje jedno z nich pred reštauráciou (C: X=Y>Z)
D by rád išiel na večeru, ale inak uprednostňuje kino pred divadlom (D: Z>Y>X).

Otázka znie: Mali by si to rozmyslieť a namiesto divadla (ako pôvodne plánovali) ísť do kina alebo možno na večeru? Ekonómia má jasnú odpoveď. Ak prejdú z divadla (X) do reštaurácie (Z), dvaja z nich (A a C) na tom budú horšie, čím porušia Paretovo kritérium.

Ak však prejdú z divadla (X) do kina (Y), nikomu to neublíži a traja z nich (A, B a D) na tom budú lepšie. Ekonómovia by teda dospeli k záveru, že racionálnym a spravodlivým rozhodnutím je vzdať sa divadla v prospech kina.

Bezcitný prístup ekonómov

Vyzerá to logicky. Bližší pohľad však odhalí bezcitnosť takéhoto prístupu. Všimnite si, že odporúčanie prejsť z divadla (X) do kina (Y) bolo motivované výlučne ich preferenčnými rebríčkami.

Vo verdikte nezohralo žiadnu úlohu ani to, kto sú títo ľudia (A, B, C, D), ani dôvody ich preferencií (X, Y, Z). Aby ste videli, prečo je to škandalózne, zvážte drasticky odlišný príbeh, ktorý prináša presne rovnaké preferenčné rebríčky.

Prečítajte si tiež:

Sadistický vojvodca (A) priviedol svoju bandu do dediny, kde zhromaždili obyvateľov (D) s cieľom ich zabiť (výsledok X). V tej chvíli ste vy (B) na túre v tejto oblasti a narazíte na dedinu, aby ste sa stali svedkom tejto hroznej scény. Medzitým je v kríkoch ukrytý filmový štáb (C), ktorý všetko zaznamenáva.

Zajímavost : Je lepší papier alebo plast? Takto môžeme minimalizovali negatívny vplyv obalov na životné prostredie

Vojvodca vás privíta s otvorenou, hrozivou náručou a urobí vám ponuku: „Ak si vezmete moju zbraň a zabijete jedného z dedinčanov, náhodne, ušetrím ostatných (výsledok Y). Ak to neurobíš, zabijú ich všetkých (výsledok X).“

Ľahké, či ťažké rozhodnutie?

Je veľmi pravdepodobné, že preferencie štyroch účastníkov (A, B, C, D) týkajúce sa výsledkov X, Y, Z sú presne také ako v prípade štyroch priateľov, ktorí plánujú večer vonku: Vojvodca (A) z vás túži urobiť svojho komplica (uprednostňuje výsledok Y pred výsledkom X), pričom nikdy neprichádza do úvahy možnosť výsledku Z (nikto neumrie).

Sedliaci (D) vás prosia, aby ste urobili, čo vojvodca hovorí (aby ste pomohli dosiahnuť výsledok Y namiesto X). Členom filmového štábu (C) je jedno, čo sa stane, len aby bola zaznamenaná aspoň jedna vražda (X alebo Y).

Prečítajte si tiež:

Čo by ste teda mali urobiť, ak na koniec svojho rebríčka umiestnite výsledok, že žiadny dedinčan neprežil? (B: Z>Y>X) Toto je definícia ťažkej voľby: rozpor medzi vašou etickou námietkou voči zabitiu nevinného a vašou snahou zachrániť životy.

Nie však pre ekonómov. Tí to považujú za ľahké rozhodnutie. Ekonómovia, ktorí nie sú schopní štrukturálne odlíšiť túto krutú voľbu od debaty štyroch priateľov o tom, ako stráviť večer vonku, vás inštruujú, aby ste vzali vojvodcovu zbraň a zabili dedinčana (aby ste prešli z X na Y, bez ohľadu na to, či je Y kino alebo vražda).

Zajímavost : Nemecká ekonomika smeruje k poklesu už druhý rok po sebe

Filozofický sexizmus

Neostáva priestor na to, aby sme uznali, že niektoré voľby sú nesprávne, bez ohľadu na kalkulácie pri rozhodovaní, a nedajú sa zredukovať na uspokojenie preferencií. Možno sa čudovať, že ženy, ktoré v patriarchálnych spoločnostiach viac vnímajú kontext a dôvody konania, ktoré sa nedajú kvantifikovať, opovrhujú ekonomikou?

Ženy od tejto oblasti neodrádza len závisť ekonómov voči fyzike, nedostatok ženských vzorov v tejto oblasti alebo semináre, na ktorých dominujú testosterónoví tyrani. Aby sa ekonómia stala „kráľovnou spoločenských vied“, postavila do centra svojich modelov a metód šovinistického racionálneho idiota.

Žiadať od ekonómov, aby sa vzdali modelu, ktorý im priniesol obrovský vplyv, je ako žiadať od kmeňa, aby odsúdil falošné vierovyznanie, vďaka ktorému sa stal dominantným. Prečo by mali ženy chcieť vstúpiť do odboru, ktorého filozofický sexizmus ich fakticky stavia do pozície náhodného dedinčana?