Čo láme slovenskej ekonomike väz a ako z toho von? (panel expertov)

1. Niektoré náklady rástli plus-mínus podobne naprieč Európou – napríklad ceny energií, ceny emisií či náklady európskych regulácií, ako sú GDPR či equal pay regulácie. Tieto zmeny vysvetľujú znižovanie konkurencieschopnosti Európy voči svetu, ale nie Slovenska voči iným európskym štátom.

Tu sa musíme pozrieť na domáce ihrisko. Slovensko pred 20 rokmi ponúkalo veľmi výhodný pomer ceny a výkonu pracovnej sily, čo sem lákalo veľké množstvo kapitálu. Podľa štatistík EÚ má však dnes Slovensko spomedzi krajín V4 už najvyššie hodinové náklady práce. To by bola výborná správa, keby tento nárast bol výsledkom rastu produktivity práce a prirodzeného tlaku na trhu práce. To však nie je úplne pravda.

Počas posledných dvoch dekád politici opakovane a pravidelne prichádzali s rôznymi mzdovými reguláciami, príplatkami, sociálnymi balíčkami a poukazmi, ktoré umelo a administratívne zvyšovali mzdové náklady pre zamestnávateľov. V dobrých časoch to bolo s argumentom, že „musíme sa podeliť“, a v zlých časoch s argumentom, že „musíme pomáhať“. Tak či onak, politici tlačili na zvyšovanie nákladov, čo vidíme aj vo vývoji podielu miezd na HDP.

Ešte pred 10 až 15 rokmi bol na úrovni približne 35 %, dnes dosahuje 42 %. Podľa našich výpočtov v projekte – Cena zamestnanca stojí dnes odpracovaná hodina priemyselného zamestnanca so stálou mzdou o 14 % viac ako v roku 2019. Opakujem, ide o modelového zamestnanca s nemennou mzdou, nárast 14 % ide na vrub regulačným nákladom.

Tým to však nekončí. Keď sa pozrieme na sadzbu dane z príjmu právnických osôb, tak vidíme, že Slovensko v regióne úplne utieklo. Máme po novom 24 %, po prirátaní transakčnej dane je efektívna sadzba až 27,3 %. Baltské štáty majú 15-20 %, Česko 21 %, Poľsko 19 %, Maďarsko má síce tiež transakčnú daň, ale sadzbu DPPO má 9 %.

Iným príkladom sú schémy na kompenzáciu drahých emisných povoleniek, ktoré sú v iných štátoch oveľa viac naklonené priemyslu.

Ale sú tu aj náklady, ktoré sa nedajú ľahko vyčísliť, napríklad náklady neistoty. Na Slovensku v poslednom období vznikla móda rôznymi poslaneckými prílepkami z večera do rána vymýšľať nové regulácie, či špeciálne sektorové dane. To investorov určite neláka. Medzi náklady môžeme rátať ale aj takzvaný „únik mozgov“. Firmy na Slovensku prichádzajú o potenciálne talenty kvôli nereformovanému školstvu, či toxickej politickej atmosfére.

2. Ľahko vieme určiť tie, ktoré vyplývajú z nových regulácií. Vyššie zdravotné odvody, rekreačné poukazy, či transakčná daň skutočne nemajú iných pôvodcov ako politikov.

3. Spísať si zoznam zvýšených daní a odvodov za posledných 20 rokov a škrtať z neho. Začať môže transakčnou daňou. V praxi to ale znamená spraviť si domácu úlohu, ktorú zatiaľ každej vláde zožral pes. Tou je redukcia verejných výdavkov. Ultimátnym nákladom pre firmy je totiž drahý a neefektívny štát. Vysoké dane sú len jeho symptómom.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

1. – 3. Dlhodobo upozorňujeme, že cena práce u zamestnancov je pre firmy enormne vysoká, a to práve kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. V porovnaní s okolitými krajinami Slovensko už dlho nie je lacnou pracovnou silou, ako bolo kedysi označované. Nie je preto prekvapením, že niektoré firmy uprednostňujú zamestnávanie živnostníkov pre ich flexibilitu a výrazne nižšie náklady.

Situáciu ďalej prehlbujú rastúce výrobné náklady, a to najmä v oblasti cien energií a vstupných materiálov. Závažným problémom je aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý dlhodobo trápi mnohé odvetvia a brzdí tým pádom firmy v raste a rozvoji.

Dlhodobo zdôrazňujeme potrebu systematického zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku. Medzi kľúčové priority patrí predovšetkým znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť našich firiem, ich schopnosť investovať a vytvárať nové pracovné miesta.

Zároveň dôrazne odmietame prijímanie populistických opatrení, ktoré namiesto riešenia problémov podnikateľov situáciu ešte zhoršujú. Typickým príkladom je tzv. transakčná daň, ktorá predstavuje neprimerané dodatočné zaťaženie pre podnikateľské subjekty a v praxi ohrozuje ich finančnú stabilitu. Už od jej zavedenia sme túto daň považovali za neefektívny a škodlivý nástroj, ktorý nemá v modernom hospodárstve miesto, a preto sme presadzovali jej zrušenie.

Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov

1. Najvýraznejšie vzrástli mzdové náklady, najmä v dôsledku opakovane zvyšovanej minimálnej mzdy, povinných príplatkov, ale tiež situácie na trhu práce – nedostatok pracovnej sily zvyšuje tlak na mzdy a znižuje efektivitu. Významný nárast zaznamenali aj náklady na energie a administratívne zaťaženie, vrátane daní a poplatkov.

2. Prirodzený nárast predstavujú mzdové tlaky v dôsledku demografického vývoja, nedostatku pracovníkov na trhu a rastu cien energií na svetových trhoch.

Umelé navýšenia sú tie, ktoré vyplývajú z legislatívnych zásahov – ako napríklad:

– zákonom nariadené zvyšovanie minimálnej mzdy bez ohľadu na produktivitu,

– povinné príspevky zamestnávateľov na rekreáciu a šport,

– rozširovanie kolektívnych zmlúv bez súhlasu firiem,

– ale i rastúca zamestnanosť vo verejnej správe a úroveň miezd vo VS – tie zvyšujú tlak na rast miezd v súkromnej sfére.

3. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré patrí medzi najvyššie v EÚ. Zefektívniť verejnú správu – zníženie nadmernej zamestnanosti môže ušetriť miliardy eur ročne a znížiť tlak na zvyšovanie daní. Zjednodušiť administratívu a regulačné povinnosti, čím sa zníži byrokratická záťaž. Podporiť flexibilné formy zamestnávania, rekvalifikácie a digitalizáciu. Zabezpečiť dostupnosť pracovnej sily – napríklad zrýchlením a zjednodušením zamestnávania cudzincov.

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

1. – 3. Deje sa presne to, na čo dlhodobo upozorňujeme. Nastavenie hospodárskej politiky začína mať priamy vplyv na strategické rozhodnutia investorov. Rozhodnutie nemeckej automobilky presunúť výrobu nového modelu mimo Slovenska nie je náhodné ani ojedinelé. Slovenské firmy dnes zápasia s nákladmi, ktoré sú často vyššie než v krajinách, s ktorými súperíme o zákazky, modely či nové investície. Ak sa nič nezmení, bude podobných rozhodnutí pribúdať. O dva-tri roky môžeme prísť o ďalšie zákazky.

Je to dôsledok rastúcich nákladov, zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti a celkového daňovo-odvodového prostredia, ktoré sa v posledných rokoch zásadne zmenilo v neprospech zamestnávateľov. Zvyšujú sa odvody z práce, rastie korporátna daň, stúpa DPH, pribudla transakčná daň, zvýšili sa stropy na sociálne odvody a firmy čelia aj rastúcim fixným nákladom.

Zároveň sa výrazne zvýšili ceny energií, ktoré patria medzi najvyššie v Európe, hoci Slovensko má jednu z najlacnejších a najčistejších výrob elektriny v EÚ. Takáto kombinácia spôsobuje, že náklady na výrobu a zamestnávanie u nás už prevyšujú nielen úroveň krajín V4, ale aj krajín ako Rakúsko, Portugalsko či Španielsko.

Niektoré z týchto nákladov, napríklad rast cien energií a materiálov, sú ovplyvnené medzinárodným vývojom. No veľká časť navýšenia je dôsledkom domácej konsolidačnej politiky. Tá bola postavená takmer výlučne na zvyšovaní daňového zaťaženia – 96 percent prijatých opatrení sa dotklo príjmovej strany rozpočtu, zatiaľ čo šetrenie vo verejnom sektore zostalo okrajové na úrovni 4 percent. Namiesto racionalizácie výdavkov sledujeme vznik nových ministerstiev, zavádzanie neadresných dávok, doživotných rent či rastúci počet úradníkov.

Štát má v rukách niekoľko nástrojov, ako tento trend zvrátiť. Základom je zrušenie transakčnej dane, ktorá je medzi krajinami eurozóny unikátom a zároveň symbolom administratívneho navýšenia nákladov. Dôležitá je aj revízia daňovo-odvodového systému, ktorý dnes penalizuje zamestnávanie a predražuje kvalifikované pracovné miesta. A do tretice potrebujeme predvídateľné podnikateľské prostredie, aby si investor dokázal spočítať, čo ho podnikanie na Slovensku reálne bude stáť.

Pokiaľ súčasné nastavenie neprehodnotíme, slovenská ekonomika bude ďalej strácať dynamiku, zamestnanosť bude stagnovať a investori sa budú čoraz častejšie rozhodovať inak. A nie preto, že Slovensko by nemalo potenciál, ale preto, že sme si ho sami zablokovali.