Rezort kultúry dostal pokutu. Za Hegerovej vlády dal megakšeft firme spájanej s viacerými kauzami (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Ministerstvo kultúry dostalo pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie: Ministerstvo kultúry a pamiatkový úrad vyhlásili začiatkom augusta 2021 verejné obstarávanie. Jeho cieľom bolo nájsť firmu, ktorá zrealizuje projekt „Pamiatkový informačný systém“ (PAMIS).

Ide o integrovaný informačný systém, ktorý má skrátiť dĺžku trvania procesov zo strany pamiatkového úradu, optimalizovať poskytované služby voči občanom a podnikateľom, efektívnejšie využiť ľudský potenciál na pamiatkovom úrade, automatizovať a elektronizovať procesy či zlepšiť dostupnosť informácií o pamiatkovom fonde.

Štát hodnotu tohto projektu odhadol na vyše 13,5 milióna eur, pričom vopred avizoval, že jediným kritériom, ktoré bude brať do úvahy pri vyhodnocovaní ponúk uchádzačov, bude čo najnižšia cena.

Do súťaže sa nakoniec prihlásili štyri firmy: akciovka Asseco Central Europe, skupina troch dodávateľov MICROCOMP-EEA-YMS, Plaut Slovensko a spoločnosť Tempest. Práve posledná zmienená firma predložila najnižšiu ponuku – tvrdila, že zákazku dokáže zrealizovať za zhruba osem miliónov eur – a súťaž vyhrala. V apríli 2022 s ňou preto pamiatkový úrad, ktorý spadá pod ministerstvo kultúry, podpísal zmluvu a zaviazal ju IT systém vytvoriť najneskôr do dvoch rokov.

Aktuálne však vyšlo najavo, že spoločnosť Tempest vyhrala súťaž za nejasných podmienok. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) totiž rezort kultúry, ktorý v tom čase viedla Natália Milanová, a pamiatkový úrad nepostupovali v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, konkrétne porušili princíp transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov.

Rezort kultúry totiž úspešného uchádzača vyhodnotil ako „spĺňajúceho všetky podmienky účasti bez toho, aby ho požiadal o vysvetlenie, respektíve doplnenie dokladov za účelom preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia zo strany tretej osoby VT Group poskytujúcej kapacity úspešnému uchádzačovi.“

Obaja obstarávatelia zároveň porušili princíp transparentnosti, keď v zmluve z 19. apríla 2022 nejednoznačne stanovili požiadavky a podmienky týkajúce sa inštitútu opcie a podmienky jej uplatnenia. Keďže podľa ÚVO mohli mať obe tieto porušenia vplyv na výsledok verejného obstarávania, obe inštitúcie potrestal – rezort dostal v januári tohto roka rozhodnutie o udelení sankcie vo výške 6 500 eur a pamiatkarom bola uložená pokuta 1 500 eur.

Pamiatkový úrad pre Aktuality.sk uviedol, že s rozhodnutím ÚVO súhlasí. „Predmetnú pokutu sme v zmysle pokynov a v riadnom termíne uhradili,“ odkázal projektový manažér úradu Stanislav Zajaček. Rezort kultúry na naše otázky zatiaľ nereagoval.

Okrem postupu ministerstva a pamiatkového úradu pozornosť púta aj samotný víťaz verejného obstarávania, popredná IT spoločnosť a partner verejného sektora Tempest. Akciovka sa totiž v centre pochybností okolo výsledkov verejného obstarávania neocitla prvýkrát. V septembri 2020 podnikla Národná kriminálna agentúra akciu „Oko“, v rámci ktorej zasahovala v Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a zároveň uskutočnila raziu vo firme Tempest.

Zajímavost : Sudca pred súdom: Proces s Harabínom na ŠTS sa má začať 25. marca. Predmetný skutok sa týka jeho internetových vyjadrení

Portál noviny.sk v tom čase informoval, že zásah súvisí s výstavbou cestnej infraštruktúry, Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu doplnila, že sa týka dodávky kamier za približne 37 miliónov eur. Podľa oznamovateľa nekalých praktík boli v rámci dodávok vyplatené aj fiktívne služby či dodávky, hovorila Petková. Tempest sa však bránil a tvrdil, že spolupráca s NDS vznikla na základe riadneho verejného obstarávania v súlade so zákonom.

Meno firmy Tempest bolo skloňované aj v apríli 2018, po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko na základe výpovede daňového podvodníka Ľuboša Vargu v tom čase zverejnil podozrenia z korupcie na ministerstve vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Státisíce zo štátnej zákazky, ktorú získala firma Tempest, mali podľa Vargu končiť u „Jana a Roba“ (Janom mal na mysli bývalého ministra financií Jána Počiatka).

Poliaci tlačia na Európsku úniu, aby zakázala dovoz ruských potravín, naši farmári to vítajú: Embargo na ruské produkty by sa mohlo onedlho opäť rozšíriť. Naši severní susedia totiž tlačia na Brusel, aby presadil celoeurópsku stopku na import agropotravinárskych produktov z Ruska a Bieloruska.

Zákaz dovozu by mohol zmierniť cenový tlak na pokles poľnohospodárskych komodít a potravín. Aj toto bola jedna z požiadaviek mnohých farmárskych štrajkov, ktoré zachvátili Úniu začiatkom tohto roka. Poľnohospodári požadovali riešenie na zamedzenie lacných dovozov z východu.

Embargo na ruské potraviny by privítali aj naši agropotravinári. „Takýto návrh by sme jednoznačne podporili. Už v predchádzajúcom období si zákaz dovozu ruských komodít uplatnilo Lotyšsko. Akékoľvek nevyžiadané dovozy agropotravinárskych komodít, navyše vo výrazne veľkom objeme, značne deformujú trh a ovplyvňujú ceny. Navyše, európski producenti majú výrazne sťaženú pozíciu pri predaji svojho vlastného tovaru svojim tradičným odberateľom,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Bližšie sa téme venoval kolega Martin Odkladal.

Minister Ráž vo veci diaľnice do Košíc otočil, variant s tunelom nahneval miestnych: Starosta obce Krpeľany Martin Schestág po svojom predchodcovi Jaroslavovi Kráľovi prevzal agendu posledného nedostavaného úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Ako vysvetlil pre Hospodárske noviny, štát už dlhšie pretláča alternatívu s takmer šesťkilometrovým tunelom Korbeľka. Obce sa s tým však nevedia zmieriť, keďže sa boja o svoju zásobáreň pitnej vody, ktorý by tunel mohol zdecimovať alebo znehodnotiť.

Starostovia okolitých obcí sa o svoje obavy ešte vlani podelili aj s ministrom dopravy Jozefom Rážom, ktorý mal v tom čase podľa Schestága pozitívne správy – pripustil, že diaľnica by mohla viesť aj po mostoch. „Vtedy sa im ako najrýchlejšia zdala povrchová alternatíva. Boli sme spokojní. Uberalo sa to smerom, ktorý nám vyhovuje,“ povedal pre denník starosta Schestág.

Zajímavost : Gröhling v Téme dňa: Keby toto Huliak povie v krčme, už z nej nevyjde

Situácia sa však na konci januára zmenila, keď okresný úrad v Žiline rozhodol, že dá v rámci takzvanej vodnej EIA, teda posudzovania vplyvov na životné prostredie so zameraním na vody, zelenú aj povrchovému, aj tunelovému variantu. Hneď nato sa s výnimkou pochválil Ráž aj vo videu na sociálnej sieti, kde komunikoval, že tunelový variant je najrýchlejší.

Bicykle sa predávajú so zľavami v desiatkach percent, výrobcovia čistia sklady: Producenti bicyklov v Európe aj na Slovensku prechádzajú turbulentným obdobím. Ako píše portál Index, holandský výrobca elektrobicyklov Vanmoof skrachoval, japonskému producentovi komponentov Shimano klesli tržby o 30 percent a zisk o polovicu, nemecká značka Canyon sa dostala do dvojmiliónovej straty po tom, ako plošne znižovala ceny. Firmy sa v dôsledku problémov aktuálne snažia vyprázdniť plné sklady, obmedzujú produkciu, nové modelové rady odsúvajú na neskôr a zľavy im nahlodávajú zisky.

Miroslav Lukáč, konateľ firmy Belve zo Starej Turej, ktorá stojí za bicyklovou značkou CTM, vysvetľuje, že manažmenty globálnych firiem zle vyhodnotili boom záujmu o bicykle. Počas covidovej pandémie zdvojnásobili objednávky komponentov, no ukázalo sa, že ich očakávania boli prehnané a nezodpovedali reálnemu dopytu zákazníkov. Podľa Lukáča narástol len o 20 až 30 percent.

Keďže skladové zásoby viazali obrovský kapitál, veľké značky rozbehli výpredaje. Už na začiatku minulého roka ponúkali zľavy okolo 20 percent, koncom sezóny stúpli až na 40 percent. Tomuto trendu sa museli prispôsobiť aj slovenské značky. „Keď veľké firmy nastavia nejakú cenovú úroveň, my ako menší producenti musíme byť cenovo pod nimi, aby sme boli stále atraktívnejší. Keďže sa veľké firmy vlani dotiahli cenami na naše nižšie ceny, museli sme zlacňovať,“ vysvetľuje Lukáč.

Graf týždňa

Priemysel – najväčšie odvetvie ekonomiky – v januári 2024 zaznamenal medziročné zníženie tržieb v stálych cenách o 4,8 percenta. Naopak, januárové tržby vo vybraných trhových službách medziročne stúpli o 5,8 percenta, čo znamená, že sa po roku poklesov dostali v januári 2024 prvýkrát do kladných hodnôt. Informoval o tom štatistický úrad.

3fotky v galérii Zmena tržieb vo vybraných odvetviach Zdroj: Štatistický úrad SR

Číslo týždňa

V roku 2022 dosiahla dĺžka elektrifikovaných železničných tratí v krajinách Európskej únie 115-tisíc kilometrov. V porovnaní s rokom 1990 ide o 31-percentný nárast, uvádza Eurostat.

Obrázok týždňa

Spoločnosť Kofola po deviatich rokoch mení svoje logo a s ním aj celé portfólio značky vrátane etikiet, fliaš, plechoviek či pohárov. Prvé produkty v novom dizajne sa na trhu objavia pred Veľkou nocou.

3fotky v galérii História loga spoločnosti Kofola Zdroj: Kofola ČeskoSlovensko

Zahraničie

Elektrina z uhlia sa Čechom prestáva vyplácať: Vývoj na trhu silovej elektriny a emisných povoleniek znemožňuje ekonomickú prevádzku uhľových elektrární v Česku. Tie vlani vyrobili takmer polovicu elektriny v krajine, píše portál idnes.cz.

Zajímavost : Volkswagen žiada zamestnancov o pomoc. Treba zvýšiť produktivitu a znížiť náklady na pracovnú silu

Vláda v Štátnej energetickej koncepcii pôvodne plánovala, že ich podiel by mal v priebehu šiestich rokov klesnúť na desať percent a do roku 2033 na nulu. Aktuálne sa však zdá, že odklon Čechov od uhlia bude omnoho rýchlejší. Napríklad skupina Sev.en miliardára Pavla Tykača, druhého najväčšieho výrobcu elektriny v Česku, nedávno vydala vyhlásenia, podľa ktorého zrejme už budúci rok zastaví dve svoje veľké uhoľné elektrárne v Počeradoch a Chvaleticiach a s nimi aj hnedouhoľné lomy ČSA a Vršany. Hlavným dôvodom je, že výroba elektriny z uhlia sa už neoplatí.

Problém je, že takýto krok môže skomplikovať energetickú sebestačnosť krajiny. Dotkne sa aj chodu teplární, z ktorých väčšinu čaká modernizácia.

TikTok chce využiť všetky právne kroky proti možnému zákazu v USA: TikTok je odhodlaný brániť sa proti zákonu v Spojených štátoch, ktorého cieľom je dostať čínsku aplikáciu na tvorbu krátkych videí pod kontrolu amerických investorov. Spoločnosť tvrdí, že urobí všetko, čo je v jej silách a využije všetky právne prostriedky na ochranu platformy, vyhlásil jej generálny riaditeľ Šou C’ Čche. TASR o tom informovala na základe správ agentúr Reuters a DPA.

TikTok trvá na tom, že cieľom zákona je zakázať aplikáciu v USA, zatiaľ čo americkí politici zdôrazňujú, že chcú zabezpečiť, aby čínske orgány nemohli ovplyvňovať aplikáciu spôsobom, ktorý by poškodzoval záujmy krajiny. TikTok a jej materská spoločnosť ByteDance všetky obvinenia v tomto zmysle odmietajú.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO