Zelenší U. S. Steel zatiaľ nebude, prichádza o 300 miliónov. Plán Japoncov nie je známy

KOŠICE: Hutnícka fabrika U. S. Steel v Košiciach vypúšťa do ovzdušia najviac emisií oxidu uhličitého spomedzi všetkých slovenských firiem. Životnému prostrediu by pomohla dekarbonizácia, na ktorú dostal závod dokopy 600 miliónov eur. Polovicu štát pridelil v rámci Modernizačného fondu, druhú z Plánu obnovy a odolnosti.

U. S. Steel Košice mal z poskytnutých peňazí riešiť projekt dekarbonizácie výroby ocele inštaláciou elektrických pecí. Podnik by tak dokázal ušetriť 2,6 milióna ton emisií CO2 ročne. V súčasnosti sa podieľa na celkových emisiách na Slovensku zhruba pätinou. Celkové náklady na celý projekt odhadli na viac ako 1,3 miliardy, neskôr hutnícka fabrika upresnila výšku sumy na takmer 2 miliardy.

O pridelení peňazí z Plánu obnovy a odolnosti rozhodla ešte úradnícka vláda v júni 2023. Okrem hutníckej fabriky pridelili peniaze aj spoločnostiam Danucem Slovensko Turňa nad Bodvou a Wienerberger, zhodne po 8,4 milióna eur. V uplynulých dňoch Ministerstvo životného prostredia SR informovalo o príprave novej dekarbonizačnej výzve. Pre tento krok sa rezort rozhodol preto, aby suma, pridelená hutníckej fabrike, neprepadla.

„Realita je taká, že U. S. Steel Košice aj kvôli zmene vlastníckych vzťahov momentálne nevie pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu,“ vysvetlil Tomáš Taraba, minister životného prostredia.

V polovici decembra 2023 Japonský oceliarsky koncern Nippon Steel oznámil, že kupuje americkú skupinu U.S. Steel, a týka sa to aj jedinej európskej pobočky v Košiciach za 14,9 miliardy dolárov (13,61 miliardy eur). Pred niekoľkými dňami akcionári americkej oceliarne U. S. Steel schválili jej prevzatie japonským koncernom Nippon Steel.

(článok pokračuje pod fotografiou)

U. S. Steel s dekarbonizáciou nezačal a po prevzatí japonskou spoločnosťou by už nebolo možné dodržať prísne termíny. Podľa plánu obnovy musia byť projekty dekarbonizácie priemyslu dokončené do druhého kvartálu 2026.

Výmena pecí

Slovensko musí investovať do čistejších technológií, aby sa prispôsobilo cieľu Európskej komisie znížiť do roku 2030 emisie CO2 o 55 percent oproti úrovni z roku 1990.

U. S. Steel Košice produkuje v troch vysokých peciach, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. V hutníckej fabrike vyrábajú oceľ zo železnej rudy, koksovateľného uhlia a šrotu. Vysoké pece produkujú tekuté železo a kyslíkové konvertory, v ktorých zo železa, šrotu a ďalších pridaných kovov vznikne oceľ.

Vysoké pece produkujú väčšinu emisií CO2 v košickom U. S. Steele. Elektrické oblúkové pece potrebujú uhlík len v minimálnej miere. V Košiciach sa plánovalo s výmenou dvoch pecí.

Nepodpísaná zmluva

O pridelení 300 miliónov eur v rámci Plánu obnovy a odolnosti pre U. S. Steel Košice informovala v júni 2023 Lívia Vašáková, vtedajšia vicepremiérka zodpovedná za plán obnovy a využívanie eurofondov.

„Výzva na dekarbonizáciu priemyslu, ktorej výsledky dnes oznamujeme, je najväčšou zo všetkých výziev v pláne obnovy. Vďaka nej na Slovensku celkovo ušetríme až 7,5% zo všetkých emisií,“ povedala vtedy Vašáková.

Pridelenie financií ocenila aj samotná spoločnosť U. S. Steel. „Toto je prvý z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v USSK,“ reagoval Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice.

(článok pokračuje pod fotografiou)

Akékoľvek možné budúce investície do dekarbonizácie závisia podľa Baču od ďalších požiadaviek. Už vtedy sa vyjadril o „predĺžení harmonogramu čerpania pre Fond obnovy a odolnosti“, pričom zároveň odkomunikoval, že to musí schváliť rada riaditeľov spoločnosti United States Steel Corporation.

U. S. Steel však ešte ani vo februári tohto roka nemal so štátom podpísanú zmluvu. Už vtedy minister Taraba v rozhovore pre hnonline.sk povedal, že peniaze sú ohrozené.

„Technicky áno, sú ohrozené, to je už však aj pri súčasnom majiteľovi U. S. Steel. Oni už nechcú prijímať záväzky a noví majitelia ešte nemôžu. Neposúva sa to nijako ďalej už dlhšie mesiace. Hoci majú tie peniaze akoby rezervované, avšak na to potrebujeme určitú zmluvu. Zmluva následne predpokladá aj záväzný harmonogram, avšak takáto zmluva podpísaná nie je,“ konštatoval pre portál.

Doplnil, že „vo vzduchu visí nielen ten balík peňazí, ale ohrozuje nám to celoslovenskú dekarbonizačnú schému“, na ktorej je plán obnovy vlastne postavený.

Zachraňujú peniaze

Po ohlásení akvizície sa s predstaviteľmi spoločnosti Nippon Steel stretol minister Taraba spolu so šéfkou rezortu hospodárstva Denisou Sakovou priamo v Japonsku.

„Potrebujeme vedieť od potenciálneho japonského investora, čo zamýšľa s tou fabrikou robiť,“ konštatoval Taraba, pričom spomenul aj 600 miliónovú podporu.

Po stretnutí vo februári 2024 o priebehu rokovaní informovali iba stroho s tým, že je predčasné hovoriť o záveroch diskusie, keďže koncern neočakáva uzatvorenie celej transakcie skôr ako v treťom štvrťroku 2024.

„Diskusia sa venovala budúcnosti oceliarne, ktorá je významným zamestnávateľom na východe Slovenska, rovnako aj súčasnému pohľadu Nippon Steel na ich plány v regióne,“ informovali o stretnutí obe rezorty.

Minulý týždeň už ministerstvo životného prostredia informovalo, že pripraví novú dekarbonizačnú výzvu, ktorá umožní priemyselným podnikom investovať do najmodernejších technológií, zabezpečí ich konkurencieschopnosť, zároveň zníži emisie skleníkových plynov a pomôže skutočnej ochrane životného prostredia.

„Realita je však taká, že U. S. Steel Košice aj kvôli zmene vlastníckych vzťahov momentálne nevie pristúpiť k realizácii svojho dekarbonizačného projektu. Ak chceme zachrániť zhruba nevyčerpaných 340 miliónov eur musíme konať, a to aj robíme. Sme radi, že v komunikácii s Európskou komisiou sa nám podarilo vyrokovať spustenie novej dekarbonizačnej výzvy,“ informoval minister envirorezortu.

(článok pokračuje pod fotografiou)

„Nemôžeme si dovoliť nechať tieto peniaze ležať na zemi, alebo v tomto prípade, doslova ich vypustiť hore komínom v podobe neušetrených emisií,“ doplnil Peter Kmec, podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti SR.

Minister Taraba sa pre portál hnonline.sk vyjadril, že má dobrý pocit už len z toho, že Nippon Steel patrí medzi absolútnych lídrov v transformácii oceliarní. Inak by to mohlo pre košickú hutu znamenať aj zánik: „Ak by sme do roku 2030 nezrealizovali dekarbonizáciu, tak by U. S. Steel nevedela fungovať… ak by sa tento projekt nezrealizoval, životnosť oceliarne bude nulová.“

Ďalší predaj?

Americkú spoločnosť U. S. Steel vrátane košických oceliarní by mal kúpiť japonský koncern Nippon Steel. Japonský oceliarsky koncern chce firmu s dlhoročnou tradíciou kúpiť za 14,9 miliardy dolárov (13,61 miliardy eur).

V USA predaj U. S. Steelu kritizujú Joe Biden aj jeho prezidentský protikandidát Donald Trump, viacerí senátori aj odborový zväz United Steelworkers.

Akcionári americkej oceliarne U.S. Steel 12. apríla schválili jej prevzatie japonským koncernom a fúzia sa tak posunula o krok bližšie k dokončeniu.

Spoločnosť Nippon Steel sa zaviazala, že po akvizícii nezruší žiadne pracovné miesta, dodrží všetky dohody medzi odbormi a U. S. Steel. V súčasnosti nie je známe, aké zámery má japonský manažment s košickou továrňou, konštatoval pre aktuality.sk Martin Šebeňa, hlavný ekonóm Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.

„Pri analýze ďalšieho postupu v Košiciach teda Japoncom ostanú predovšetkým otázky okolo ziskovosti a prevádzky. Pri ziskovosti sa zrejme budú musieť ku košickej továrni stavať inak než Američania. U.S. Steelu sa investícia do kúpy bývalých Východoslovenských železiarní dávno vrátila a v posledných rokoch k továrni často pristupoval ako k bankomatu,“ napísal.

Jednou možnosťou pre japonský manažment je podľa Šebeňu predaj košickej továrne. Argumentov v prospech tohto kroku je podľa neho viacero. Okrem potreby vysokých investícií (niektoré odhady hovoria o 1,5 miliardy eur) by mohla byť problémom aj nízka synergia s ostatnými časťami koncernu, keďže Nippon Steel nemá v Európe výraznejšie výrobné aktivity.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO