Národ lenivcov? Prečo Friedrich Merz chce, aby Nemci pracovali viac (analýza Financial Times)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Nový kancelár Friedrich Merz musí riešiť záhadný paradox, ak chce oživiť upadajúcu nemeckú ekonomiku: zamestnanosť je na rekordnej úrovni, ale Nemci ako jednotlivci nikdy nepracovali menej.

Do roku 2035 odíde do dôchodku 4,8 milióna starších nemeckých pracovníkov, čo predstavuje deväť percent pracovnej sily. Merzova koalícia musí presvedčiť mladšie generácie, aby obetovali viac svojho voľného času na podporu najväčšej európskej ekonomiky.

Pozitívne i negatívne rekordy

V najbližších rokoch bude Nemecko jedným z prvých a najdôležitejších skúšok toho, ako rýchlo starnúce západné ekonomiky dokážu zvládnuť dôchodkovú krízu. Ekonómovia varujú, že ústredný bod Merzovej stratégie rastu – plán výdavkov vo výške jedného bilióna eur financovaný z dlhu, môže ešte viac urýchliť riešenie dilemy pracovného času.

„Viac peňazí samo o sebe nepostaví žiadnu cestu ani most. Na to potrebujeme ďalších pracovníkov,“ povedal šéf ekonomického think-tanku Ifo Clemens Fuest. Dynamika nemeckého trhu práce je v rozvinutom svete jedinečná, ale Nemecko zďaleka nie je národom lenivcov, tvrdí Bernd Fitzenberger, riaditeľ think-tanku IAB zameraného na trh práce.

Počet ľudí v zamestnaní a celkový počet odpracovaných hodín v nemeckej ekonomike v roku 2024 dosiahol ďalší historický rekord, čiastočne vďaka imigrácii, keďže počet zahraničných pracovníkov sa za posledné desaťročie takmer zdvojnásobil na 6,3 milióna. Štyria z piatich ľudí v produktívnom veku majú zamestnanie, čo je jedna z najvyšších mier účasti na trhu práce spomedzi bohatých krajín.

„Celkovo Nemci pracujú viac ako kedykoľvek predtým,“ povedal Fitzenberger. Priemerný počet pracovných hodín na zamestnanca však vlani klesol na rekordnú úroveň s výnimkou roku 2020, ktorý bol poznačený pandémiou Covid. Podľa údajov OECD má Nemecko najkratšiu priemernú pracovnú dobu zo všetkých bohatých ekonomík.

Nemecko ako zábavný park

Keďže generácia baby boomers v priebehu nasledujúceho desaťročia opustí pracovný trh, hrozí, že krátky pracovný týždeň ešte zhorší nedostatok pracovnej sily, ktorý už teraz trápi niektoré odvetvia, ako je zdravotníctvo, školstvo a časť strojárskeho priemyslu.

„Dlhodobý výhľad je dosť pochmúrny,“ varuje Martin Werding, člen Rady ekonomických expertov nemeckej vlády, ktorá predpovedá, že v nasledujúcich desaťročiach by nedostatok pracovnej sily v krajine mohol znížiť jej už aj tak slabý potenciál ročného rastu až o 0,6 percentuálneho bodu.

Merz je vo veku 69 rokov na začiatku svojho funkčného obdobia druhým najstarším nemeckým kancelárom po Konradovi Adenauerovi, ktorý mal 73 rokov, keď bol v roku 1949 zvolený prvýkrát. Hoci by mohol byť vzorom pre dlhšiu a tvrdšiu prácu, presvedčiť zvyšok krajiny, aby urobil to isté, nebude ľahké.

Povojnové nemecké pracovné vzťahy formovala dlhá kampaň odborov za päťdňový pracovný týždeň v 50. a 60. rokoch, Využívala slávny emotívny plagát s dieťaťom, ktoré hovorilo: „Samstags gehört Vati mir“ („V sobotu patrí ocko mne“).

V 80. rokoch odborové zväzy zorganizovali jeden z najdlhších štrajkov v histórii, ktorého cieľom bolo skrátiť zamestnancom na plný úväzok pracovný týždeň z 40 na 35 hodín. Dnes nespočetné kolektívne zmluvy v Nemecku stanovujú priemernú dĺžku pracovného týždňa na 37,8 hodín.

V roku 1993 vtedajší kancelár Helmut Kohl vyvolal rozruch tvrdením, že Nemecko sa vďaka krátkemu pracovnému týždňu a rozšírenému predčasnému odchodu do dôchodku začína podobať na „kolektívny zábavný park“. Odvtedy priemerná dĺžka pracovného času zamestnancov klesla o 13,5 percent.

Krok vlády Angely Merkelovej z roku 2007, ktorým sa zákonný vek odchodu do dôchodku zvýšil o dva roky na 67 rokov, je medzi nemeckými voličmi stále veľmi nepopulárny a dodnes straší sociálnych demokratov, ktorí ho podporili.

Skreslené štatistiky

Koalícia Merzovej stredopravej Kresťanskodemokratickej únie a sociálnych demokratov v koaličnej zmluve, ktorá definuje politický program do nasledujúcich volieb, sľúbila zaviesť stimuly, ktoré majú presvedčiť Nemcov, aby si predĺžili pracovný čas a odložili odchod do dôchodku.

Ekonómovia vítajú, že nová vláda uznáva prehlbujúci sa problém ubúdajúcej ponuky pracovnej sily v Nemecku. „Nápady sú však stále príliš vágne a diabol sa skrýva v detailoch,“ povedal Andreas Peichl, profesor ekonómie na Mníchovskej univerzite a vedúci ekonóm Ifo. Nové stimuly budú podľa neho pravdepodobne „neefektívne, veľmi nákladné alebo to bude byrokratická nočná mora“.

Jedným z najväčších zdrojov zvýšenia ponuky pracovnej sily je v Nemecku obrovská masa zamestnancov na čiastočný úväzok. Podľa nemeckého štatistického úradu sa podiel zamestnancov na čiastočný úväzok od začiatku 90. rokov viac ako zdvojnásobil na 30 percent pracovnej sily, a to hlavne vďaka ženám.

Riaditeľ ekonomického think-tanku IMK Sebastian Dullien zdôrazňuje, že boom práce na čiastočný úväzok skresľuje štatistiky o odpracovaných hodinách na zamestnanca. Ľudia, ktorí teraz pracujú na čiastočný úväzok, „v minulosti neboli vôbec súčasťou pracovnej sily“, a preto znižujú celkový priemer.

Pri odpracovaných 40,2 hodinách týždenne pracujú zamestnanci na plný úväzok v Nemecku dnes v priemere len o jednu hodinu menej ako v roku 1991. Ak však zohľadníme výrazný nárast počtu zamestnancov na čiastočný úväzok, ktorí v minulosti neboli zamestnaní, priemerný počet odpracovaných hodín na zamestnanca je len o niečo viac ako 34 hodín týždenne, čo je o sedem percent menej ako priemer EÚ a o 16 percent menej ako v Grécku.

Politické mínové pole

Prieskumy ukazujú, že mnohí zamestnanci na čiastočný úväzok v Nemecku by radi pracovali viac, ale narážajú na množstvo problémov, medzi ktorými dominuje nedostatočná starostlivosť o deti. Najmä vo väčších mestách je celodenná starostlivosť o deti nedostatočná, nespoľahlivá a drahá.

„Keď sa pred siedmimi rokmi narodila moja dcéra, najskôr sme sa obávali, či dostaneme miesto v jasliach, potom v materskej škole a neskôr v družine,“ povedala 47-ročná pracujúca matka Ina Schmidtová z Mníchova, ktorá poukázala na to, že vyučovanie na prvom stupni základnej školy jej dcére končí na poludní.

Schmidtová pracuje 25 hodín týždenne na detskej psychiatrickej klinike, kde je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Povedala, že by rada pracovala až o 10 hodín týždenne viac, ale nemôže, pretože nie je spokojná s kvalitou pomoci s domácimi úlohami, ktorú jej dcéra dostáva po škole.

Zakladateľka mníchovskej koučingovej skupiny Work & Family Stephanie Poggemöllerová povedala, že nedostatok kvalitnej starostlivosti o deti je „jedným z najčastejších problémov“, ktoré bránia matkám vrátiť sa do práce na plný úväzok, a „ženy sú často odkázané samy na seba“.

Merzova koalícia by mohla využiť aj iné páky, ale žiadna z nich by nebola populárna. Dokonca ani taký jednoduchý nápad, ako zrušenie sviatku, ktorých počet sa líši podľa lokality, ale tento rok ich môže byť až 13, nezískal veľkú podporu. Podľa odhadov Ifo by takýto krok mohol priniesť dodatočných osem miliárd eur HDP ročne.

Ďalšie zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku a vyššie zrážky z dôchodkov pre predčasných dôchodcov by tiež boli „veľmi účinné“, povedal Werding z Rady ekonomických expertov. „Všetky takéto nápady sú však politickým mínovým poľom.“

Vizualizácia údajov: Keith Fray

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO