Nazreli sme do plánov, ktorými chce Brusel odstaviť Putina aj arabských šejkov

„Eurospík“ a precitnutie

V decembri 2019 Európska rada (Council of the European Union) zložená z pemiérov (v tom čase napríklad Peter Pellegrini, Andrej Babiš, Viktor Orbán, Mateusz Morawiecki či Angela Merkelová) či prezidentov (Emmanuel Macron či rumunský prezident Klaus Johannis) schválila Zelenú dohodu, takzvaný Green Deal.

Lídri únie rozhodli, že Európska únia do roku 2050 dosiahne „klimatickú neutralitu“. Preložené z „eurospíku“ – bude sa produkovať len toľko CO2, koľko napríklad stromy dokážu pohltiť.

„Ľudská činnosť spôsobuje zvyšovanie priemernej globálnej teploty, čo ovplyvňuje klimatické vzorce. Častejšie a silnejšie extrémne poveternostné javy majú ničivé dôsledky na životy a hospodárstvo,“ píše sa v zdôvodnení ambiciózneho zámeru.

Od tých čias obyvatelia členských štátov často počúvali nielen o globálnej teplote či klimatických zmenách, ale aj o transformácií, dekarbonizácii, obehovom hospodárstve či efektívnejších priemyselných odvetviach.

Green Deal sa ukazuje ako jedna z najtvrdších rán, ktorú Európania uštedrili vojnovému zločincovi Putinovi:

V apríli 2023 schválil Európsky parlament (to je tá inštitúcia, do ktorej si občania členských štátov volia svojich europoslancov) balík opatrení známy pod skratkou „Fit for 55“. Europoslanci stanovili, že už do roku 2030 únia zníži tvorbu takzvaných skleníkových plynov nie o 40, ale minimálne o 55 percent.

Medzičasom vypukla pandémia, plnoformátová vojna na Ukrajine a časti verejnosti začalo dochádzať, že smelé ciele nebude možné dosiahnuť bezbolestne.

A populitsikí politici, ktorí nikdy nezaváhajú využiť neistoty vyvolávané zmenami, začali využívať toto precitnutie. Hlásajú, že ľudia majú priam od boha právo na spaľovací motor či pracovné miesto za výrobným pásom automobiliek.

Milióny pracovných miest

Smelé ciele, aby EÚ už o 25 rokov ( Slovensko je členom EÚ už viac než 20 rokov) zahlcovala ovzdušie oxidom uhličitým v trvalo udržateľnej miere, nie je možné dosiahnuť bez zásadných zmien v doprave. Práve tá totiž patrí medzi nejväčších znečisťovateľov.

Prechod na elektromobily však naráža na dve nepríjemnosti. Elektroatá sú stále drahšie než „štvortakty“. Zákazníci tak budú mať zrejme ešet pomerne dlho hlbšie do vrecka, čo nikdy nie je populárne.

Navyše sa môžu výrazne zúšiť možnosti, ako tie vracká plniť. Európsky automobilový priemysel poskytuje spolu s pridruženými odvetviami približne 13 miliónov pracovných mies, vďaka ktorým majú ľudia výplaty, z ktorých nakupujú výrobky – okrem iného aj vozidlá.

Pri celkovom počte zhruba 200 miliónov zamestnaných osôb v EÚ sa 13 miliónov pozícií naviazaných na automobilky nemusí zdať až tak veľa, no výrobný sektor, do ktorého montovanie automobilov patrí, je stále so zhruba 32 miliónmi pracovných miest najväčším zamestnávateľom v únii (nasledujú veľkoobchod a maloobchod s takmer 28 miliónmi zamestnaných).

A keďže elektromobily pozostávajú z menšieho počtu komponentov, na ich montáž bude podľa niektorých odhadov do roku 2030 potrebných možno až o 350-tisíc pracovníkov menej než v súčasnosti.

Elektrina, elektrina a elektrina

Na strane druhej, v minulosti dokázal pracovný trh absorbovať omnoho výraznejší odliv pracujúcich z priemyselných odvetví. Drvivá väčšina štátov EÚ navyše čelí demografickej kríze, takže ročníky vychádzajúce zo škôl nedokážu početnosťou nahrádzať zástupy odchádzajúce do penzie.

Úbytok práce v automobilovom priemysle by tak teoreticky mohli neutralizovať zamestnanci odchádzajúci do penzie.

Omnoho závažnejšie následky, než úbytok pracovných miest, môže mať obmedzovanie používania ropy a plynu na cifry, ktoré výrazne presahujú cenu elektromobilov. Okrem dopravy sa totiž fosílne palivá vo veľkom využívajú aj pri vykurovaní domácností.

Európania budú musieť pri dosahovaní uhlíkovej neutrality zasadne znížiť spotrebu – napríklad zateplením domov. A nevyhnutnosťou sa stane aj zásadný nárast využívania elektrickej energie, ktorá nahradí spaľovanie benzínu a nafty (v doprave) či zemného plynu (pri vykurovaní).

Jedinou možnosťou ako produkovať elektrinu v dostatočnom množstve prakticky do nekonečna sú obnoviteľné zdroje – vetor a slnko.

Lítium, kobalt, nikel atď

Na výrobu solárnych panelov či batérií, v ktorých by sa elektrina mala ukladať na obdobia, keď nesvieti slnko a nefúka vietor, však budú potrebné veľké množstvá nerastných surovín. Napríklad lítium, kobalt, nikel, bór, hliník, hafnium, stroncium, platina a podobne.

Kým ropu a plyn dováža EÚ z arabských krajín či Ruska, pri výrobe solárnych panelov a podobných zariadení je dramaticky závislá od výrobných kapacít Číny a od nerastných ložísk v Afrike či Turecku.

V roku 2024 Rada Európskej únie (zložená napríklad z ministrov členských štátov) prijala Európsky akt o kritických surovinách. Ten zaväzuje štáty EÚ, aby do roku 2030 najmenej 10 percent z ročnej spotreby týchto surovín ťažili na svojom území.

Zároveň sa má dovážať menej finálnych výrobkov, preto by už v nasledujúcich necelých šiestich rokoch mali vzniknúť kapacity, ktoré dokážu spracovať 40 percent zo spotrebovaných materiálov.

„Eurospík 2“

„EÚ musí posilniť svoj hodnotový reťazec surovín od ťažby a rafinácie až po spracovanie a recykláciu. Na to bude potrebný vnútroštátny prieskum, efektívnejší a predvídateľnejší prístup k povoľovacím postupom, ako aj lepší prístup k financovaniu,“ píše sa v zdôvodnení Európsky akt o kritických surovinách.

Keď sme sa však v Bruseli pýtali, z akých hodnôt sa pri určovaní cieľov vychádzalo – čiže koľko lítia, kobaltu a niklu sa v únii vyťaží a spracuje v súčasnosti – konkrétnu odpoveď sme nedostali. Údaje sú vraj v zverejnených štúdiách.

V nich sa napríklad spomína, že Španielsko sa podieľa 31 percentami na celosvetovej produkcii stroncia a Francúzsko 49 percentami na ponuke hafnia.

Pri ostatných vzácnych surovinách sú európske štáty zúfalo závislé od dovozu.

26 vs 376 miliárd

Konkrétnejšia bola Európska komisia v odpovedi, koľko za dovážané suroviny odberatelia z EÚ platlia. V roku 2024 to bolo údajne zhruba 26 miliárd eur.

Je to omnoho menej, než Európania zaplatili sa importovanú ropu a plyn. Za ne zaplatili 376 miliárd eur. Na porovanie, projekty preplácané zo spoločného európskeho rozpočtu pohltili v rovnakom roku 143 miliárd eur.

Keďže však ropu a plyn nevyužívame len v energetike, Európska komisia nepredpokladá, že sa jej vzdáme úplne. „Sú dôležité aj pre chemický a výrobný sektor. Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie do roku 2050 by viedlo k zníženiu dopytu po rope a zemnom plyne, keďže by sa z obnoviteľných zdrojov vyrábalo viac elektriny,“ uviedli zástupcovia komisie pre Aktuality.sk.

Obmedzením spotreby ropy či plynu na výrobu pohonných hmôt by sa jednoducho výrazne predĺžil čas, keď ľudstvo zdroje týchto neobnoviteľných surovín úplne vyčerpá.

Okrem dovozu ropy a plynu Brusel taktiež počíta s importom platinových kovov, kobaltu či bór.

„Je dôležité si uvedomiť, že úplná autonómia v oblasti kritických alebo strategických surovín nie je priamym cieľom Európy. Referenčné hodnoty aktu o kritických surovinách naznačujú úroveň kapacity, ktorá by zabezpečila nielen odolnosť v EÚ, ale aj diverzifikáciu obchodných partnerov,“ dodali zástupcovia komisie.

Udusené deti a čakanie na zázrak

Zvýšiť ťažbu a spracovanie nerastných surovín na území štátov EÚ bude náročné a nepríjemné. Ukazujú to ostré protesty proti plánovanej „baterkárni“ v Šuranoch a ešte ostrejší odpor v Srbsku, kde tamojší obyvatelia bojujú voči zámerom ťažiť lítium, ktorý by smeroval aj do šurianskej baterkárne.

Iná cesta však neostáva a najsilnejším dôkazom je to, čo hovoria, respektíve nehovoria populistickí záchrancovia spaľovacích motorov. Neprichádzajú totiž so žiadnym náhradným plánom. Len kdesi medzi riadkami ich kritizovania údajných pánskych manierov Bruselu sa dá vystopovať najzásadnejší odkaz: nechajme všetko tak ako bolo a potom uvidíme.

Pre Slovákov nič dobrého neveští ani to, čo má „pripravené“ líder opozície Michala Šimečka:

To však vzhľadom na drancovanie prírody a devastovanie nielen ovzdušia, ale aj pôdy a vody v „preklade“ znamená: ak neudusíme už seba, tak vlastné deti určite. A tí, ktorí prežijú ekologickú katrastrofu, budú čeliť pohrome energetickej, pretože sa ľudstvo nepripraví na monet, keď sa minú fosílne suroviny.

Minimálne tí rozumnejší obyvatelia Európy – Švédi, Dáni či Nemci – toto samovražedné vyčkávanie na zázrak odmietajú a pokračujú v masívnom budovaní obnoviteľných zdrojov.

Slovensko proti Bruselu

Napľňajú tak plán stanovený Bruselom.

Slovensko ho naopak priam sabotuje. Žiadne masívne budovanie solárnych a veterných elektrární v našich končinách vidieť nie je.

Súčasná vláda akoby sa správa v duchu uvedeného hesla: hlavne žiadne zmeny a potom sa uvidí.

No žiadne uchopiteľné zámery neboli schopné načrtnúť ani opozičné strany.