Stojí za zánikom špeciálnej prokuratúry, zmenila tresty za korupciu. Začala platiť veľká novela Trestného zákona
V zbierke zákonov bolo publikované rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý pôvodne platnosť časti rozsiahlych zmien pozastavil, v júli ale kľúčové ustanovenie súboru schválených zákonov potvrdil.
Súčasne nadobudla účinnosť ďalšia novela Trestného zákonníka, ktorými vládna koalícia februárové zmeny upravila.
Koniec špeciálnej prokuratúry
Zmeny v trestnom práve vyvolali vlnu kritiky i protivládnych demonštrácií. Ich súčasťou je nielen v mnohých prípadoch zníženie trestov za korupciu či hospodársku kriminalitu a skrátenie premlčacích dôb, ale tiež zrušenie elitného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚSP).
Rozpustený bol už tento rok v marci; platnosť tejto časti zmien v trestnom práve totiž Ústavný súd nepozastavil.
O osude špeciálnej prokuratúry sme sa rozprávali aj v Téme s prokurátorom Matúšom Harkabusom:
Vláda premiéra Roberta Fica obhajovala rozsiahle zmeny v trestnom práve snahou o zladenie právnej úpravy so zákonmi platnými v európskych krajinách a ÚSP označila za poddimenzovanú inštitúciu.
Podľa opozície však bolo cieľom zabezpečiť beztrestnosť pre stíhaných ľudí s väzbami na terajšie vládne strany.
Práve ÚSP vykonával dohľad nad vyšetrovaním napríklad desiatok obvinených v prípadoch z doby skoršieho vládnutia Ficovej strany Smer-SD.
Novela novely
V júli potom vládna koalícia presadila v snemovni ďalšiu novelu Trestného zákona, ktorá v porovnaní s februárovými zmenami zaviedla prísnejšie tresty za niektoré trestné činy vrátane korupcie.
Novela tiež sprísnila posudzovanie premlčania a zaviedla prísnejšie pravidlá týkajúce sa ukladania trestov väzenia pri trestných činoch, ktoré sa týkajú poškodzovania finančných záujmov Európskej únie; ide napríklad o podvody v súvislosti s čerpaním peňazí z európskych fondov.
Schválenie zmeny v novele Trestného zákona v parlamente 16. júla:
Tieto zmeny, ktoré nadobudli účinnosť tiež v utorok, zdôvodnila vláda výsledkom konzultácií s Európskou komisiou, ktorá rovnako ako ďalšie európske inštitúcie mala výhrady už voči skorším zmenám v trestnom práve či ich schvaľovaniu v zrýchlenom režime.
Podľa opozície bola ale dôvodom poslednej úpravy Trestného zákonníka obava kabinetu, že EÚ pozastaví Bratislave vyplácanie peňazí z európskych fondov.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO