Jazyk, literatúra a propaganda. Ruské domy v EÚ sú podozrivé zo špionáže, v Bratislave organizuje podujatia pre študentov
Ich deklarovaným cieľom je propagácia ruskej kultúry, jazyka a vedy. Aktivity týchto inštitúcií však čoraz častejšie priťahujú pozornosť bezpečnostných zložiek a médií – a to nielen pre šírenie prokremeľskej propagandy, ale aj pre podozrenia zo spravodajskej činnosti.
Ako informoval ukrajinský denník The Kyiv Independent, Ruské domy čelili po invázii na Ukrajinu zvýšenej kontrole, no ich fungovanie sa ukazuje ako ťažko postihnuteľné. V mnohých prípadoch sa totiž opierajú o medzivládne dohody, ich zamestnanci majú diplomatickú imunitu a samotné inštitúcie často nie sú registrované ako právne subjekty v hostiteľských krajinách.
Básne o ruskej agresii
Denník upozornil napríklad na prípad z februára tohto roka, keď ruská aktivistka Anna Kirjakovová recitovala vojnovú báseň priamo v priestoroch Ruského domu vo Washingtone. Báseň oslavovala ruskú inváziu na Ukrajinu a bola súčasťou zbierky „Poézia ruskej zimy“, na ktorej vydaní sa podieľala aj známa ruská propagandistka Margarita Simonjanová. Video z čítania bolo zverejnené ruskou štátnou televíziou v čase, keď Spojené štáty rokovali o ukončení vojny.
„Ich činnosť je škodlivá pre bezpečnosť a národné záujmy Spojených štátov,“ povedal pre The Kyiv Independent Dmitrij Valuev z organizácie Russian America for Democracy in Russia. Napriek tomu podľa neho americké úrady zasahujú len proti jednotlivcom, nie proti samotnej inštitúcii.
Podobné situácie zaznamenali aj v Berlíne či Kodani, kde boli pracovníci Ruského domu podozriví z väzieb na ruské tajné služby. V prípade Nemecka sa vyšetrovanie zastavilo pre diplomatickú imunitu vedúceho centra. V Dánsku zas jeden z tamojších výskumníkov spolupracujúcich s Ruským domom skončil vo väzení za poskytovanie technologických informácií Rusku.
Napriek sankciám EÚ voči materskej organizácii Rossotrudničestvo ostávajú Ruské domy aktívne vo viacerých hlavných mestách, vrátane Paríža, Berlína, Ríma či Bratislavy. Podľa EÚ sú tieto centrá nástrojom zahraničnopolitického vplyvu Kremľa.
Bratislavský Ruský dom láka študentov aj priaznivcov ruskej literatúry
Aj slovenská metropola má svoj Ruský dom, nazývaný aj Ruské centrum vedy a kultúry, ktorý funguje v spolupráci s veľvyslanectvom Ruskej federácie. Nachádza sa v bratislavskom Starom meste, len o ulicu ďalej od Prezidentského paláca. O funkcii nenápadnej budovy napovedá len ruská vlajka vyvesená v malom nádvorí objektu.
Informácie o jeho aktivitách nájdeme na stránke ruskej ambasády, ale aj na iných spriaznených stránkach propagujúcich slovensko-ruské vzťahy.
V novembri minulého roka sa tu po prvý raz konal Geografický diktát – medzinárodná súťaž Ruskej geografickej spoločnosti, ktorej cieľom je popularizovať vedomosti o Rusku. Podujatie prebiehalo prezenčne a zúčastnili sa ho žiaci slovenských škôl aj mladí ľudia hovoriaci po rusky. Všetko počas toho, ako Rusko naďalej okupuje ukrajinské územia a útočí na civilné ciele.
Takmer presne o rok neskôr sa uskutočnil aj Týždeň ruského jazyka na Slovensku, počas ktorého prebiehali prednášky, výstavy a jazykové workshopy. Do programu sa zapojili slovenské, rakúske aj ruské univerzity a hlavnými témami boli napríklad diela Leva Tolstého či Fjodora Dostojevského. Podujatia boli dostupné aj online a cieľovou skupinou boli stredoškoláci a vysokoškoláci.
Ruský dom v Bratislave bol aktívny aj na sociálnych sieťach. Na svojom instagramovom profile pravidelne zverejňoval pozvánky na podujatia či iné propagačné materiály a grafiky. Svoje aktivity na Instagrame však podľa posledného príspevku prerušil tesne po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Na Facebooku je však naopak aktívny, pričom najčastejšie zdieľa príspevky ruského veľvyslanectva. To bolo v minulosti viackrát obvinené zo šírenia dezinformácií a kremeľskej propagandy.
Návštevám sa nevyhýbajú ani politici. V novembri roku 2024 sa podujatia v Ruskom dome zúčastnil poslanec Národnej rady Ivan Ševčík, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SNS. Bol súčasťou skupiny poslancov okolo súčasného ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorá z poslaneckého klubu SNS neskôr vystúpila. O svojej účasti informoval na sociálnej sieti.
V minulosti na fóre organizovanom Ruským domov vystúpil aj poslanec NR SR Michal Bartek z Hlasu-SD. Toto podujatie sa však uskutočnilo ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Právne vákuum ako ochrana
Ako pripomína The Kyiv Independent, jedným z dôvodov, prečo je také náročné Ruské domy zatvoriť alebo obmedziť ich činnosť, je absencia ich právnej registrácie v jednotlivých krajinách. Ich vedenie často zastávajú diplomati priamo z veľvyslanectiev a budovy, ktoré využívajú, sú majetkom Ruskej federácie. Týmto spôsobom sa dokážu vyhýbať sankciám aj daňovým povinnostiam.
Aj keď EÚ zmrazila aktíva Rossotrudničestva a zakázala akékoľvek finančné transakcie s týmto subjektom, centrá ako Ruský dom tvrdia, že fungujú nezávisle. Ich spojenie s materskou organizáciou však dokazujú archívne verzie ich webov či medzivládne dohody, ktoré Rossotrudničestvo výslovne uvádzajú ako zriaďovateľa.
Stretávanie sa s ruskými činiteľmi pôsobiacimi na Slovensku politikom nie je cudzie. Zhruba pred rokom vyvolalo vlnu kontroverzie stretnutie poslanca Tibora Gašpara s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO