Japonci stoja v radoch celé hodiny. Nedostatok ryže sa zhoršuje (analýza Financial Times)
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.
Trvalo len pár minút od otvorenia, kým poľnohospodárske družstvo v Atami, prímorskom meste juhozápadne od Tokia, úplne vypredalo zásoby dotovanej japonskej ryže. „Táto ryža nám vydrží len pár týždňov,“ povedal 46-ročný Džudžiro Osaki, jeden z desiatok ľudí, ktorí stáli v rade na trojkilové vrecko len o niekoľko dolárov lacnejšie ako ryža rovnakej kvality v supermarkete. „Je smiešne, že Japonsko je v tejto situácii.“
Ryža na historickom maxime
Vládu premiéra Šigera Išibu, ktorá je už teraz nepopulárna po takmer dvojnásobnom zvýšení domácich cien ryže v roku 2024, čakajú v júli voľby do hornej komory parlamentu. Analytici predpokladajú, že budú závisieť od znepokojenia verejnosti nad infláciou a cenami ryže.
Priemerná cena 60-kilového vreca ryže zozbieranej v roku 2024 dosiahla historické maximum viac ako 26 400 jenov (184 dolárov). Japonsku sa síce zásoby ešte neminuli, ale stále sa spamätáva zo slabej úrody v roku 2023, ktorá prišla v čase, keď sa končilo dlhé obdobie deflácie v Japonsku a ochota maloobchodníkov zvyšovať ceny rástla.
Niektorí ľudia si hromadili zásoby a veľkoobchodníci ryžu zámerne zadržiavali vo svojich skladoch. Vláda po prvýkrát mimo prírodnej katastrofy využila svoje strategické rezervy ryže. Keď sa časť z nich minulý víkend dostala do predaja, v supermarketoch po celej krajine sa vytvorili obrovské, niekoľkohodinové rady.
Išiba zriaďuje osobitný vládny výbor, ktorý bude diskutovať o neodkladnej reforme ryžovej politiky. Zároveň odvolal ministra poľnohospodárstva a vymenoval Šindžiróa Koizumiho, charizmatického a ambiciózneho syna bývalého premiéra Džuničira Koizumiho, aby krízu vyriešil.
Vláda odrádzala farmárov
Dlhodobé úsilie Japonska chrániť domácich farmárov pred konkurenciou zvonku a obmedzovanie dovozu ryže zo zahraničia, znamená, že riešenie nebude jednoduché, povedal riaditeľ Canon Institute of Global Studies a odborník na japonský trh s ryžou Kazuhito Jamašita.
Vláda sa desaťročia zameriavala na podporu cien ryže, aby upokojila kritické hlasy vidieckeho obyvateľstva, ale rastúce ceny zasiahli milióny rodín v mestách a inflácia sa tak stala vážnejším politickým problémom.
Kritizovaný je vládny program vyňatia pôdy, ktorý sa snažil zvýšiť ceny ryže tým, že motivoval poľnohospodárov, aby ju nepestovali. Táto politika sa skončila až v roku 2018. „Program vyňatia pôdy z produkcie bol vždy problematický,“ povedal Jamašita.
„Ak by Japonsko prešlo na dotácie, ako je to v iných krajinách, všetko by sa zmenilo. Poľnohospodári by si mohli dovoliť akumulovať viac poľnohospodárskej pôdy, znížiť svoje náklady vďaka úsporám z rozsahu a produkovať viac ryže. Japonsko by mohlo byť svetovým vývozcom ryže najvyššej kvality, keby sa jeho politika celé tie roky neuberala opačným smerom,“ dodal.
Poľnohospodárstvo potrebuje reformu
Hoci počet pracujúcich japonských farmárov klesol zo 4,4 percent celkovej populácie v roku 1976 na menej ako percento, stále sú silnou lobby. „Pokles počtu farmárov v skutočnosti uľahčil dosiahnutie jednotného politického konsenzu,“ povedal Kunio Nišikawa, odborník na ryžu z univerzity v Ibaraki.
„Japonský volebný systém znamená, že pomerne veľký počet kresiel v parlamente je pridelený vidieckym oblastiam, čo posilňuje politický vplyv poľnohospodárov.“ Dodal, že klesajúci počet poľnohospodárov v konečnom dôsledku uľahčí diskusiu o rozsiahlej reforme poľnohospodárskej politiky.
„Dokonca aj v krátkodobom horizonte, pretože táto ryžová kríza sa stala témou diskusie pre celý národ vrátane spotrebiteľov, očakávam, že reforma poľnohospodárskej politiky teraz pokročí,“ povedal.
Vzhľadom na rozsah zvýšenia cien môže vláda pociťovať väčší tlak na upokojenie spotrebiteľov, povedal Tobias Harris, analytik spoločnosti Japan Foresight. „Je však jasné, že Išiba a Koizumi budú musieť nájsť nejaký spôsob, ako upokojiť výrobcov pred kampaňou do hornej komory parlamentu.“
Úľava bude len dočasná
Využitie rezerv ryže môže priniesť určitú úľavu, ale analytici očakávajú, že bude len dočasná. Reťazovým efektom nedostatku a rastúcich cien je vytvorenie obrovskej konkurencie medzi družstvami nakupujúcimi ryžu, ktoré ovládajú približne 40 percent japonského trhu, veľkoobchodníkmi a ďalšími veľkými odberateľmi, ako sú národné reštauračné reťazce a výrobcovia potravín.
Mnohé družstvá sa obrátili priamo na poľnohospodárov a ponúkli im ceny, ktoré sa pohybovali okolo 26-tisíc jenov za 60-kilové vrece. Podľa analytikov družstvá teraz nemôžu predávať ryžu oveľa lacnejšie bez straty.
V supermarketoch po celej krajine sú medzitým ceny japonského obilia rekordne vysoké, regály sú prázdne alebo poloprázdne a v mnohých obchodoch sa objavujú nápisy, ktoré naznačujú, že zákazníci, ktorí nemajú peniaze, hľadajú lacnejšie zdroje sacharidov v chlebe a rezancoch.
V meste Atami odišiel starší pár z obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami s prázdnymi rukami. Lacnejšia ryža sa vypredala, kým sa dostali dopredu. „Spýtali sme sa ich, kedy bude ďalší výpredaj,“ povedal manžel. „Povedali, že nevedia.“
© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO