Za bývanie a energie platia Slováci najviac z rozpočtu v rámci celej EÚ. Čo by s tým mal robiť štát?

V piatok sme sa dočkali akurát statusu na facebookovej stránke rezortu hospodárstva, v ktorom sa verejnosť dozvedela, že Saková rokovala so štátnym tajomníkom ministerstva financií Radovanom Majerským o úprave cien energií v súvislosti s vládnym zámerom razantne zvýšiť dane.

Hovoriť mali o kompenzáciách pre domácnosti, ako aj o špeciálnom odvode pre energetické firmy s dosahom na dohodu so Slovenskými elektrárňami o cene elektriny pre domácnosti a ďalších bližšie nešpecifikovaných témach, ktoré by mohli ovplyvniť najmä nízkopríjmové domácnosti. „Mojím hlavným cieľom je hľadať všetky spôsoby, ako minimalizovať dopady vysokých cien energií na bežných ľudí s nízkymi príjmami,“ uviedla Saková.

Po prvom článku, v ktorom sme sa zamerali na to, aký nárast cien čakať na základe vývoja na burze, sme sa s odborníkmi pozreli na ďalšie aspekty – kto je nárastom cien energií ohrozený najviac a čo by mal štát robiť do budúcnosti, aby domácnosti znižovali výdavky na energie a verejnú kasu to nestálo miliardy.

Akú časť výdavkov domácností tvoria energie?

Exminister hospodárstva Karel Hirman zo strany Demokrati prízvukuje, že v roku 2022 boli nárasty cien energií v priemere päť- až šesťnásobné. Ich plošné premietnutie do cien pre domácnosti by z jeho pohľadu nezvládla nielen drvivá väčšina slovenských domácností, ale ani nemalá časť domácností v Európe všeobecne. „Aj preto plošné opatrenia v rôznej forme prijímali takmer všetky krajiny EÚ plus Veľká Británia,“ vysvetlil.

Ekonomický odborník ČSOB Marek Gábriš komentuje, že masívne dotovanie cien energií pre domácnosti, ktoré sa začalo za bývalej vlády Eduarda Hegera, bolo možné najmä vďaka peniazom z EÚ. „Najmä finančné prostriedky z EÚ ochránili slovenské domácnosti pred výraznejšou stratou kúpnej sily a väčším prepadom životnej úrovne. Pomohlo nám to odraziť a prečkať najväčší šok a pomôcť tak domácnostiam,“ hodnotí.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik s odvolaním sa na štatistiky Eurostatu však dodáva, že Slováci dávajú na bývanie a energie 31 percent všetkých výdavkov, čo je najviac z celej EÚ. „Je to vôbec najvyššia položka v našich výdavkoch, ktorá prekonala aj potraviny s 20-percentným podielom. Odpoveďou na vysoký podiel výdavkov na bývanie však nemôžu byť plošné dotácie, ktoré sú extrémne drahé a vôbec neriešia príčinu,“ zdôrazňuje.

Čo by spravil očakávaný nárast cien energií s peňaženkami obyvateľov?

Búlik uviedol, že aj keď sa zdá byť tretinový nárast ceny plynu šokujúco vysoký, opak je pravdou. „Regulovaná cena plynu na rok 2024 klesla v porovnaní s minulým rokom o 27 percent. To znamená, že nárast na rok 2025 vráti cenu plynu približne na úroveň roka 2023,“ opisuje.

Aj vzhľadom na to, že cena elektriny sa vďaka dohode medzi štátom a Slovenskými elektrárňami drží dlhodobo na nízkej úrovni, odhaduje, že nové ceny plynu nespôsobia žiadny problém ľuďom, ktorí majú príjem na úrovni mediánu alebo vyšší. Za celé Slovensko bol medián hrubej mesačnej mzdy v minulom roku 1 329 eur.

Naopak, problém s úhradou zvýšených účtov za plyn by podľa Búlika mohli mať nízkopríjmové domácnosti s príjmami na úrovni minimálnej mzdy, respektíve celkovým príjmom na člena rodiny do dvojnásobku životného minima. Minimálna mesačná mzda je tento rok 750 eur a dvojnásobok životného minima je od júla tohto roka 547,98 eura.

Odborník však poukazuje, že závisí aj od reálneho bývania, keďže je výrazný rozdiel medzi nákladmi v byte a staršom nezateplenom rodinnom dome. Do pozornosti tiež dáva odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej experti predpokladajú, že šiestim percentám obyvateľov hrozí, že po úhrade nákladov na energie im zostane na ďalšie výdavky menej ako 1,5-násobok životného minima, čiže suma pod 411 eur.

Treba však zdôrazniť, že uvedené dosahy vznikli ešte pred tým, ako štát ohlásil plánované masívne zvyšovanie daní, pričom energetických firiem by sa týkala daň z finančných transakcií, vyššia firemná daň zo zisku či zvýšenie osobitného odvodu. Prípadná znížená DPH o jeden percentuálny bod na 19 percent na elektrinu by tak bola pre odberateľov neviditeľnou náplasťou.

V Česku ohlásil ČEZ zlacnenie elektriny o zhruba šesť percent a plynu o desať percent. Prečo sa na Slovensku očakáva zdražovanie?

Exminister Hirman vysvetľuje, že v drvivej väčšine krajín EÚ nemajú na ceny komodít pre domácnosti zavedenú plošnú reguláciu. Patrí k nim aj Česko. Na trhové výkyvy teda dodávatelia reagujú oveľa flexibilnejšie. Zjednodušene môžeme povedať, že je to ako pri benzíne, pri ktorom sa veľakrát za rok zmení cena na pumpách.

„V iných krajinách, keďže ceny nie sú regulované, sa ceny odvíjajú od spotu (aktuálna cena na trhu, pozn. red.), a tak sa často menia každý kvartál alebo dokonca aj mesiac, pričom obchodníci si tvrdo konkurujú. To je ich výhoda a, naopak, nevýhoda nášho regulačného systému,“ objasňuje bývalý šéf rezortu hospodárstva.

Aj v Česku však počas enormného nárastu cien energií štát pomáhal ľuďom zvládnuť situáciu. Je možné, že keďže susednú krajinu čakajú parlamentné voľby až budúci rok, tamojší politici boli k štátnemu rozpočtu šetrnejší.

„V prvom polroku 2022 platili české domácnosti za MWh (megawatthodina, pozn. red.) elektriny 304 eur, kým na Slovensku bola cena zastropovaná na 61 eur. Česká vláda síce počas troch mesiacov sčasti kompenzovala cenový nárast, ale aj po započítaní tejto pomoci vychádzala cena MWh elektriny na 168 eur. Plyn v tom istom období stál českých odberateľov 118 eur za MWh, kým na Slovensku to bolo niečo vyše 20 eur,“ porovnal Búlik.

Súčasná situácia je napokon taká, že Slovensko má zväčša nižšie ceny energií pre domácnosti ako iné krajiny EÚ, porovnáva analytik Gábriš. Treba však pripomenúť, že ich dopláca štát zo svojho rozpočtu, a teda sa na ne skladajú všetci alebo si na ne štát musí požičať.

Ako by mohol štát šetriť peniaze pri pomoci s cenami energií?

Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva a expert SaS na energetiku Karol Galek, ktorý v rezorte pôsobil za ministra Richarda Sulíka, spomína, že navrhovali sadu nefinančných opatrení, ktoré sa však neujali. Do výroby lacnej energie pre domácnosti chceli zapojiť štátne vodné elektrárne v Gabčíkove a v Žiline či obnoviteľné zdroje a kombinovanú výrobu, ktoré boli roky „štedro dotované“.

Vyrobená elektrina pritom podľa Galeka nemusela byť len pre domácnosti. „Ak by sa domácnostiam priznala dotácia len na menšiu časť spotreby, ako to bolo napríklad v Rakúsku, zostala by lacná elektrina aj pre živnostníkov, obchod a služby a možno aj pre priemysel. Ušetrili by sa nemalé prostriedky,“ uviedol.

Do budúcnosti považuje analytik Búlik za riešenie znižovanie energetickej náročnosti bývania na Slovensku – vďaka zatepľovaniu bytových a rodinných domov, výmene okien a dverí a inštalácie úspornejších foriem vykurovania. Chýba mu však dlhodobá podpora obnovy rodinných domov. Poukazuje, že odhadom je u nás vyše 800-tisíc domov, ktoré nie sú ani čiastočne zateplené.

„Dotácie na zateplenie sú nekoncepčné s nárazovými výzvami a dlhým procesmi, čo politici následne riešia zjemnením kritérií a zvýšením miery dotácie až na neobhájiteľných 75 percent. To však vedie k nedostatočnej obnove domov a oveľa nižšej energetickej úspore za vynaložené prostriedky,“ kritizuje kompetentných.

Výsledkom tak je, že kým pri bytových domoch sa od 90. rokov pomerne úspešne obnova darí, pri rodinných domoch je tempo obnovy nedostatočné. Zároveň za obrovský objem peňazí smerujúcich do dotácií dôjde k minimálnej obnove rodinných domov.

„K tomu v nemalej miere prispeli aj viaceré vlády zásahmi do regulácie cien energií a snahou držať ich umelo nízko. V konečnom dôsledku je toto opatrenie nezmyselné, pretože nízke ceny nemotivujú ľudí hľadať efektívnejší spôsob bývania a vykurovania,“ dodáva Búlik.

Zároveň podčiarkuje, že prínos finančnej pomoci pri zatepľovaní by bol trvalý na rozdiel od jednorazových kompenzácií cien. Odhaduje, že v kombinácii s priebežne rastúcimi cenami energií by o dotáciu od štátu bol vysoký záujem aj pri 30- alebo 50-percentom prefinancovaní nákladov.

„Adresná pomoc by si podľa odborníkov vyžiadala náklady len v desiatkach miliónov eur ročne, ak by sa robila dôsledne a príjmovo slabí občania by boli motivovaní využiť pomoc s investíciou do zateplenia, a tým si znížiť náklady na kúrenie. Tým pádom by už nepotrebovali finančnú pomoc a tieto prostriedky by tak štát ušetril,“ radí verejným činiteľom Búlik.

Pripomína tiež, že ak má Slovensko splniť svoje záväzky voči EÚ a pomôcť obyvateľom trvalo znížiť náklady na energie, mala by prísť vláda s komplexnou reformou.

Čo robia v Česku inak ako na Slovensku pri podpore energeticky menej náročného bývania?

Keďže český systém energetického trhu je voči obyvateľom nemilosrdný a prenáša na nich v plnej miere reálne ceny energií, ľudia sú nútení modernizovať svoje bývanie, hodnotí Búlik.

„V Česku dlhodobo funguje nielen eurofondový dotačný projekt Nová zelená úsporám pre komplexné rekonštrukcie, ale aj variant ‚mini‘ pre čiastkové investície napríklad do modernejšieho vykurovania,“ uvádza.

Výsledkom tak podľa analytika je, že u susedov výrazne rastie počet inštalovaných fotovoltických elektrární na strechách domov vrátane batérií, ktoré zabezpečujú maximálne využitie vyrobenej elektriny v domácnosti.

Ako by mohol štát pomáhať s modernizovaním domov?

Finančný analytik Búlik odporúča odlíšiť pri dotáciách na rekonštrukcie domov podmienky pre bežných obyvateľov a ľudí s najnižšími príjmami. Napríklad nízkopríjmové skupiny by mohli dostávať dotáciu priebežne, pričom štát by ju vyplácal rovno na účet objednaného realizátora rekonštrukcie po jeho žiadosti, keď dokončí stavebný míľnik.

Zároveň by sa mala z jeho pohľadu dotácia na fotovoltiku a obnoviteľné zdroje naviazať na povinnú inštaláciu batérie. Vysvetľuje to tým, že sa tak výrazne zvyšuje využitie vyrobenej elektriny a znižuje zaťaženie prenosovej siete, ktoré stojí nemalé peniaze v podobe nákupu dodatočných podporných služieb.

„Táto kombinácia prirodzeného cenového tlaku a dlhodobo fungujúcej podpory systémom zásobníkov žiadosti, s ktorou by každý mohol počítať, by výrazne urýchlila zatepľovanie domov, a tým znižovanie výdavkov na energie,“ očakáva odborník.

Ako by sa mohli ceny energií vyvíjať v budúcnosti?

Búlik nepredpokladá, že by sa cena plynu niekedy vrátila na úroveň pred energetickou krízou v roku 2021 a následnou ruskou inváziou na Ukrajinu. „Napriek tomu dnes vzhľadom na dostatočne plné zásobníky v Európe a diverzifikované trasy aj dodávateľov zostáva na nízkych cenových úrovniach,“ opisuje.

Gábriš z ČSOB vidí v budúcnosti aj prípadný priaznivejší scenár. „Vo svete sa budú otvárať nové ťažobné kapacity, ktoré povedú k novým stredno- a dlhodobým kontraktom na dodávky plynu. To by mohlo vytvoriť predpoklady aj na postupné zlepšenie vyhliadok energetických nosičov v Európe. Ale je to stále ešte pomerne ďaleko, a tak nepredbiehajme. V susednej krajine totiž stále zúri najväčší vojnový konflikt od druhej svetovej vojny,“ vyjadril súčasne aj obavu nad vývojom ruskej invázie na Ukrajine.

Mala by sa cenotvorba energií na Slovensku pre domácnosti „sflexibilniť“ a zásahy štátu obmedziť?

Analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár hodnotí slovenský systém regulácie cien energií ako „ťažkopádny“, ktorý odberateľom v mnohých ohľadoch škodí. Poukazuje na časové oneskorenie trhových cien v cenníkoch, čoho dôsledkom je, že nielen nárast, ale aj pokles cien na burzách sa preklápa do regulovaných cien neskôr – len k 1. januáru.

Na druhej strane regulačný ročný systém uplatňovaný na Slovensku podľa exministra hospodárstva Hirmana splošťuje enormné cenové výkyvy na trhu. „V čase prudkého nárastu cien, ako to bolo v 2022, je to výhoda. Ak však dôjde k umelým politickým zásahom a vôbec sa na trhový vývoj nereaguje – ako na začiatku roka 2024 –, tak dochádza k zbytočnému napätiu v cenovom rozdiele medzi trhovou a regulovanou cenou,“ konštatoval.

Galek však zdôraznil, že regulátor je len taký silný, ako silný je človek na jeho čele – odborne, manažérsky či z hľadiska schopnosti správne predvídať vývoj na trhoch. „Tu si položme otázku, či je vôbec možné spoliehať sa na odhady bytosti z mäsa a kostí, keď vidíme tú turbulentnosť za ostatné obdobie. Sivé a čierne labute jednoducho nevidno. Trh sa spravidla sám vráti k ekvilibriu (rovnovážna cena, pozn. red.), štát by mal len ‚vyžehľovať‘ extrémne situácie, a pokiaľ možno s chirurgickou presnosťou,“ odporúča a dodáva, že regulácia uplatňovaná na Slovensku patrí do múzea.

Či už sa slovenský systém upraví alebo nie, analytik Gábriš si myslí, že v nasledujúcich mesiacoch sa môžu cenové rozdiely pri energiách s inými štátmi vyrovnávať. „Tak, že v niektorých krajinách budú pomaly klesať, kým u nás budú rásť,“ očakáva.

Hirman zároveň vyjadril obavu, že ak by došlo k prudšiemu vyrovnaniu regulovaných cien na trhové úrovne, môže to spôsobiť cenový a sociálny šok pre mnohé domácnosti.

Búlik sa zase domnieva, že keby sa na Slovensku ceny v plnej výške naviazali na vývoj na burze, spolu s dlhodobým programom finančnej pomoci pri zatepľovaní rodinných domov by to prinieslo dostatočný záujem obyvateľov o energetické vylepšovanie bývania.

Slovensko je vo výrobe elektriny sebestačné, ceny by si teda mohlo teoreticky určiť samo. Prečo by to bol problém?

Potočár vysvetľuje, že aktuálna dohoda štátu so Slovenskými elektrárňami, kde má štát 34-percentný podiel, ukazuje, ako by to vyzeralo v praxi. „Slovenské elektrárne sa za presne stanovených podmienok so štátom ako minoritným akcionárom dohodli, že časť produkcie poskytnú ‚so zľavou‘ pre domácnosti, čím sa de facto vzdali časti zisku, keďže vyrábanú elektrinu by mohli predávať na trhu drahšie,“ opisuje.

Štát ešte ovláda celý podnik Vodohospodárska výstavba, ktorej patrí napríklad vodná elektráreň Gabčíkovo.

„V prípade, ak by sa štát rozhodol, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba má predávať elektrinu ‚so zľavou‘ pre domácnosti, aj v takom prípade by to znamenalo ‚ušlý zisk‘, ktorý by inak končil v štátnom rozpočte tak ako v súčasnosti. Či už sa pomoc domácnostiam realizuje formou lacnejšej dodávky, alebo sa zastropovanie kompenzuje dodávateľovi, vždy tam vzniká náklad. Obed zadarmo neexistuje. A platí to aj v energetike,“ odkazuje.