Slovensko je Titanic, ktorý sa rúti k ľadovcu, no kapitáni sa opájajú šampanským a fiktívnymi úspechmi (názor Martina Pekára)
Autor je expert Progresívneho Slovenska na dopravu
Hovorí sa o tom stále viac – až tretina mostov na Slovensku je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Vytvára sa čoraz väčší tlak na zodpovedných, aby zmenili svoje priority a začali riešiť skutočné problémy. Stále to však nestačí. Akoby sa čakalo na katastrofu, ktorá všetkých zobudí.
V roku 2018 sa v talianskom Janove zrútil diaľničný most a o život pripravil 43 ľudí. Až táto tragédia donútila Talianov konať. Spustili masívne investície do údržby, zaviedli prísne kontroly a digitálny monitoring. Zmenili priority – od stavania nových megalomanských projektov prešli k poctivej starostlivosti o to, čo už majú. Poučili sa. My, zdá sa, na svoju vlastnú tragédiu ešte len čakáme.
Ilúzia budovateľstva a prázdne sľuby
Medzitým ministerstvá, župy a správcovia ciest rozprávajú o investíciách, eurofondoch a veľkých plánoch. Vytvárajú ilúziu budovateľstva a ňou sa snažia kŕmiť občanov. Maľujú ilúziu, že sem prídu Číňania a za tretinu času a tretinovú cenu nám postavia všetko, čo my nevieme postaviť za celé dekády.
Obchodníci s nesplniteľnými sľubmi sa nám snažia predať ilúziu zázračných PPP projektov, kde problémy v doprave vyrieši niekto iný namiesto nich. Niekto iný naprojektuje a vybaví povolenia. Niekto iný zrekonštruuje stovky mostov. My to len zaplatíme. Ako? Nejako. Určite to bude výhodné. Myslíte, že nie? Potom ste asi protislovenský živel.
Skutočné riešenia skutočných problémov nie sú na programe dňa. Opraviť tisíce mostov? To nie je dosť mačo, to nie je sexi. Zato ohlásiť megalomanský projekt tunela Karpaty za dve miliardy, to už je iná káva. Zatiaľ čo nám hrozí, že sa nebudeme mať ako dostať z jedného okresu do druhého, vláda sníva o veľkolepých pomníkoch.
Problémy s mostami nech si vyžerú tí, ktorí prídu po nich. Oni radšej natočia video o „historickom dni na diaľnici“! Nech voliči vidia a tlieskajú, lebo oni sú najlepší. Oni prestrihávajú pásky a rozlievajú šampanské. Oni „rozostavajú Slovensko“.
Titanic narazí do ľadovca
Avšak chátrajúce mosty sú tu. Nikam neodchádzajú. A každým rokom ich je viac. Sú ako ľadovec. Nie ten kúsok, ktorý trčí nad hladinou mora. Mosty Slovenska sú tá neviditeľná, masívna časť pod hladinou. Tá časť, do ktorej sa rútime ako Titanic, zatiaľ čo kapitáni na mostíku sa opájajú šampanským a tlieskajú si k fiktívnym úspechom. To je realita, ktorá nezmizne, keď pred ňou zatvoríme oči.
Rovnako ako Slovenská správa ciest. Keď niekto predsa len naruší ich pohodu, vyslovia čarovnú formulku „PPP“ a je opäť pokoj. Dobre, podložia jeden most za osem miliónov. Takýmto tempom by však „SSCčka“ potrebovala na opravu tisícok havarijných mostov osem miliárd eur.
Je to veľa? Samozrejme. Sanácia a opravy mostov toľko stáť nebudú. Teda za predpokladu, že sa na to pozrieme inak ako súčasné vedenie Slovenskej správy ciest.
Potrebujeme prístup ktorý zohľadní stratégiu a hospodárnosť verejného majetku. Potrebujeme pravidelné, každoročné investície z rozpočtu na sanáciu najkritickejších mostov a zároveň potrebujeme hľadať financovanie z európskych zdrojov. Ak také zdroje nenájdeme, až potom má zmysel uvažovať o PPP projektoch.
A teraz nemyslím megalomanské plány Jozefa Ráža mladšieho a Roberta Kaliňáka – PPP projekty cez kamošov za 1,5 miliardy v utajenom režime pod zásterkou ministerstva obrany. Myslím transparentný, jasne zadefinovaný PPP projekt v súťaži na európskych zhotoviteľov.
Skutočnosť pritom môže byť horšia, než ukazujú čísla. Napísal mi človek z praxe: „Keď som v roku 2019 nastúpil na Správu a údržbu ciest Trnavského samosprávneho kraja, preverovala nás kontrola NKÚ. Museli sme si naliať čistého vína: niektoré mosty v databáze vyzerali v poriadku, ale v teréne to bola iná realita.“
Dá sa to, len treba prestať klamať
Väčšiu pomoc už nemôžeme čakať ani z Európskej únie, varuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
„Európe dochádza dych. A my sme 20 rokov, počas ktorých sme sa mali naučiť finančnej gramotnosti, doslova premrhali. Nesporili sme si na horšie časy, netvorili sme rezervy. Európa je zadlžená a bude čoskoro potrebovať pomoc aj od nás. Utiahne kohútiky ako rodič, ktorý už nechce dotovať dospelé dieťa… Celý náš systém postavený na dotáciách sa nám zrúti ako domček z kariet. Nie sme na to pripravení,“ povedal.
Výstrah znie z rôznych strán mnoho. Namiesto čakania na zrážku s ľadovcom musíme konečne prevziať zodpovednosť za verejný majetok.
Presne ako v príbehu človeka z trnavského kraja: „Namiesto prepisovania čísel sme šli s pravdou von, urobili poctivý pasport a priznali všetky slabé miesta. Niektorí povedali, že za nášho vedenia sa stav mostov zhoršil. Pravda je, že my sme len konečne prestali klamať sami sebe. A od roku 2020 sme zrekonštruovali takmer 40 mostov. Ďalších 10 robíme práve teraz a ďalšie v budúcom roku.“
Dá sa to. Musíme len prestať vyrábať ilúzie. A začať robiť.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO