Obrovský česko-slovenský kryptoprojekt je na pokraji bankrotu. Tisícky ľudí môžu zabudnúť na svoje peniaze

Sen o rozprávkových a bezprácnych zárobkoch sa tisícom Slovákov a Čechom, ktorí investovali do kryptoprojektu s názvom Glocin, rozplýva pred očami. Tri firmy, do ktorých smerovali ich peniaze, sa totiž ocitli v konkurze. Ten na seba podali samotné spoločnosti.

Začiatkom tohto roka Aktuality.sk informovali, že klienti projektu Glocin sa nemôžu dostať k svojim peniazom. Zakladatelia tejto finančnej schémy sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti, pričom poškodení ľudia márne čakajú na svoje investované prostriedky. A ako sa ukazuje, tak ich šance sa čoraz viac zmenšujú, keďže jeden zo zdrojov je vyschnutý.

Podstatou celého projektu bolo nalákať ľudí na kúpu neznámej kryptomeny s názvom Teuron. Vydávala ho estónska firma, ktorú založili dvaja Poliaci, a to len pár mesiacov pred tým, ako Glocin začal svoju činnosť v kryptosvete. Táto firma mala na začiatku základný kapitál 2500 eur.

Nulové úroky a rizikové alternatívy

Tvorcovia Glocinu Čech Aleš Kohoutek a Slovák Maroš Mikláš sľubovali naivným klientom 20-percentné zhodnotenie. V tom čase pred vyše piatimi rokmi boli úroky v bankách na nule, a tak ľudia hľadali rôzne iné alternatívy, ako rozmnožiť svoje úspory. Vďaka tomu do Glocinu pritiekli desiatky miliónov eur.

Ako napísal už pred vyše štyrmi rokmi portál Aktualne.cz, celý projekt bol od začiatku veľmi rizikový a vykazoval viaceré znaky podvodu. Na rizikovosť upozornila aj Česká národná banka. Kryptomena Teuron totiž vyzerala nedôveryhodne, pričom práve v nej mali byť vyplatené zisky. Tie mali plynúť z ďalších projektov. Kohoutek a Mikláš totiž vyzbierané prostriedky nasmerovali do viacerých firiem z rôznych odvetví.

Zainvestovali do spoločností, ktoré pôsobili v IT odvetví či v zdravotníctve. Zdrojom výnosov mali byť aj očné kliniky, ktoré mali vyrásť vo viacerých mestách na Slovensku. Mikláš cez eseročky Ivio, Ivio Services a Ivio Bratislava v skutočnosti nakoniec vybudoval jednu očnú kliniku v trnavskej mestskej časti Modranka a očnú ambulanciu v Bratislave.

Zajímavost : Konsolidácia v praxi: Na vyšetrenie sa po novom nemusia dostať všetci. Budeme musieť voliť medzi lekárom a chlebom? (ekonomický výber)

A práve tento zdravotnícky biznis sa teraz ocitá pred krachom, keďže obe prevádzky v súčasnosti už nefungujú a všetky tri eseročky smerujú do konkurzu. Ten na seba vyhlásili samotné firmy – Ivio, Ivio Services a Ivio Bratislava.

Kopa strát

Ako vyplýva z účtovných závierok, trojica týchto Miklášových firiem doteraz nedokázala ani v jednom roku vygenerovať kumulovaný zisk. Len za vlaňajšok napríklad vyrobili stratu presahujúcu 2,5 milióna eur.

Mikláš celú vzniknutú situáciu kladie za vinu v súčasnosti už bývalej konateľke Kristíne Ziman.

„Spoločnosti Ivio po preverení nie sú v konkurze. Štatutár spoločnosti podal účelové návrhy na konkurz, ktoré súd odmietol, nakoľko boli nekvalifikovane podané,“ povedal Mikláš.

Na ďalšie naše otázky nechcel odpovedať. Podľa neho si v súčasnosti spoločníci, teda majitelia uvedených firiem, uplatňujú regresné nároky, keďže štatutárka, teda Ziman, mala firmy úmyselne poškodiť.

„Na radu advokátov sa nemôžem vyjadrovať k ďalším podrobnostiam a ani k obsahu, nakoľko by som týmto tieto konania mohol zmariť alebo inak ohroziť. Keďže rozsah týchto škôd je veľký a akýmkoľvek vyjadrovaním v médiách by som mohol priamo alebo nepriamo ohroziť tieto konania, ktoré by mali smerovať k náprave škôd, tak sa budem riadiť usmernením advokátskej kancelárie,“ dodal Mikláš.

Aj keď tvrdí, že trojica firiem Ivio nie je v konkurze, tak z údajov portálu Finstat vyplýva, že konkurz naďalej prebieha. Súd momentálne požiadal navrhovateľa, aby doplnil do žiadosti ďalšie dokumenty.

Lepšie hospodárenie

Bývalá konateľka Ziman Miklášove tvrdenia odmietla. „Ako konateľka som okamžite od ustanovenia do tejto funkcie, teda od 29. 11. 2022 vykonala sériu krokov z dôvodov ozdravenia spoločnosti – optimalizácia interných/externých procesov, prepúšťanie nepotrebných zamestnancov, ukončenie nevýhodných zmlúv s dodávateľmi a podobne,“ skonštatovala.

Ako ďalej uviedla, tak za jej pôsobenia na klinike sa obraty spoločnosti zvýšili, čo dokazujú aj účtovné závierky. Hospodárenie firiem dokázala zlepšiť napriek tomu, že nemali uzatvorené zmluvy s poisťovňami na jednodňovú zdravotnú starostlivosť. Práve tie boli dôležité, aby sa mohli firmy dostať do čiernych čísel a stál na tom celý biznisový plán.

Zajímavost : Sledujte NAŽIVO: Poslanci parlamentu začali rokovanie novelou zákona o verejnom obstarávaní

Tržby Ivio sa počas konateľstva Ziman vo firme Ivio Bratislava zvýšili trojnásobne na takmer 152-tisíc eur (hospodárenie za rok 2023, pozn. red.). Aj v eseročke Ivio dokázala bývalá konateľka zvýšiť obrat o takmer 16 percent na vyše milión eur.

V neposlednom rade sa ohradila voči Miklášovým obvineniam z poškodzovania firiem.

„Vlastníkov a predsedu dozornej rady Mikláša som upozorňovala nespočetnekrát o trestnej činnosti alebo prinajmenšom o pochybných zmluvách, na čo však nereagovali. Následne som sa vzdala funkcie konateľa a upovedomila prokuratúru a orgány činné v trestnom konaní o zisteniach, ktoré nasvedčujú rozsiahlemu organizovanému zločinu,“ skonštatovala Ziman.

Nový konateľ z virtuálneho sídla

Z obchodné registra ďalej vyplýva, že po jej skončení funkcie konateľky v spoločnostiach Ivio nastúpil na jej miesto Stanislav Jaška, ktorý si uvádza trvalé bydlisko na adrese Námestie SNP 482/23, Bratislava. Na tomto mieste pôsobí firma Davis & Morgan, ktorá poskytuje virtuálne sídla a trvalé pobyty firmám a fyzickým osobám.

Podľa informácií Aktuality.sk Miklášovo podnikanie v súčasnosti preveruje aj polícia. Vyšetrovatelia okrem iného zisťujú, či v spoločnostiach Ivio nedošlo k možným trestným činom – predražené obstarávania, nevýhodné zmluvy, prípadne k daňovým podvodom.

Kto sú zakladatelia projektu Glocin

Jedným zo spoluzakladateľov Glocinu je Aleš Kohoutek. Na Slovensku toto meno nie je veľmi známe, avšak u našich západných susedov nejde o nepopísaný papier. Kohoutek bol totiž spolupracovníkom pofidérneho podnikateľa Radovana Krejčířa, ktorý ušiel z Česka do Juhoafrickej republiky. Nakoniec ho tam dobehla spravodlivosť a odpykáva si v tamojšom väzení trest 35 rokov. Krejčíř spolu s Kohoutkom sa okrem iného pokúsili vytunelovať český štátny podnik Čepro.

Druhý menovaný dokázal presvedčiť pracovníčku Čepra, aby zadržiavala veľmi dôležitú poštu. Firma sa tak nemohla brániť pred súdmi voči fiktívnym miliónovým pohľadávkam, ktoré si nárokovali Krejčířove firmy. Vytunelovaniu prostredníctvom vymyslených exekúcií zabránila až polícia na poslednú chvíľu svojím veľkým zásahom.

Zajímavost : O necelých päť mesiacov si deviataci vyberajú stredné školy. Kam smerujú naši študenti najčastejšie?

Kohoutek za tento podvod však nakoniec neskončil vo väzení. Český súd mu totiž neudelil ďalší trest a uspokojil sa tým, že si už odsedel sedem a pol roka za iné úverové podvody.

Aj druhý spoluzakladateľ Maroš Mikláš mal opletačky so zákonom. Tento trnavský podnikateľ sa dlhé roky pohyboval okolo financií, investovania a obchodovania. Dokonca v tejto oblasti pôsobil aj v USA, kde podľa tamojšieho regulátora podviedol jedného Kanaďana.

Preto má od roku 2007 zákaz obchodovania na americkej komoditnej burze. Trnavčan totiž oklamal kanadského občana Kima Lima, ktorému spôsobil finančnú škodu. Z rozhodnutia komisie pre komoditné obchodovanie (CFTC) vyplýva, že Miklášovi sa podarilo na četovacej stránke Paltalk.com v roku 2005 presvedčiť Lima o tom, že je úspešný burzový obchodník, a to prostredníctvom fiktívnych dokumentov.

O rok neskôr sa dohodol s Kanaďanom na založení dvoch obchodných účtov, na ktoré Lim previedol niekoľko stoviek tisíc dolárov. Zároveň mu k nim dal prístup, aby mohol s jeho peniazmi obchodovať a zhodnocovať jeho prostriedky. V skutočnosti však prostredníctvom série nezákonných obchodov prerobil na Limových účtoch viac ako 213-tisíc dolárov a zároveň na svojich osobných zarobil 211-tisíc dolárov.