Nemlčať je zlato, hovorí Dlugošová. Slovákom dochádza trpezlivosť s korupciou, sú ochotní ju nahlásiť?
Slovákom dochádza trpezlivosť s korupciou. Teda, aspoň podľa najnovšieho prieskumu. Až 71 % opýtaných by ju nahlásilo, ak by sa s ňou stretli v práci. Ako ďaleko je od slov k činom? A kde môžu nájsť odvážni bojovníci proti korupcii pomoc? V relácii Téma bola hosťom šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová.
„Za posledný rok výrazne narástol počet ľudí, ktorí by boli ochotní oznámiť korupciu či podvody na pracovisku. Z minuloročných 62 % na tohtoročných 71 %. To je nárast o 9 %, čo nás úprimne prekvapilo,“ uviedla šéfka úradu Zuzana Dlugošová v relácii Téma. Tento posun vysvetľuje narastajúcim rozčarovaním obyvateľov. „Je možné, že ľudia sa naozaj cítia frustrovaní a demotivovaní z ekonomických opatrení, ktoré na nich dopadajú, najmä keď ich porovnávajú s tým, ako sú platení politici, ako sa nakladá s verejnými prostriedkami alebo ako vnímajú niektoré kauzy,“ povedala.
Ľudia vnímajú toleranciu korupcie
Zároveň upozorňuje, že stále len tretina Slovákov považuje korupciu za úplne neakceptovateľnú, kým v Európskej únii je to až dvojnásobok. „Medziročne sa zvyšuje počet ľudí, ktorí si ešte vlani mysleli, že korupcia sa netoleruje, no dnes už vnímajú vyššiu mieru tolerancie voči nej,“ skonštatovala.
Problémom je najmä znížená dôvera vo verejné inštitúcie. „Ak ľudia nedôverujú tomu, ako dopadne trestné konanie, nebudú sa angažovať. A potom je tu aj strach z dôsledkov – obavy o stratu zamestnania či ekonomické následky,“ povedala Dlugošová. Práve preto zohráva dôležitú rolu Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý podľa nej poskytuje poradenstvo, právnu pomoc a ochranu od samého začiatku až po súdne konanie. „Aj keď si človek nie je istý, či to, čo vidí, je nekalá praktika, môže sa na nás obrátiť. Poskytneme mu kompletný servis, poradíme, ako postupovať a ako sa chrániť,“ uistila verejnosť.
Pokuta ministerstvu za čurillovcov
Úrad len vlani riešil 180 prípadov a obrátilo sa naň viac ako 400 ľudí. V niektorých prípadoch úrad priamo zasahuje aj voči štátnym orgánom.
Príkladom je kauza takzvaných čurillovcov, ktorým bol priznaný status oznamovateľov bez súhlasu úradu, za čo sa dostali do sporu s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). „Ministerstvo vnútra ich v minulosti postavilo mimo služby bez nášho súhlasu. Uložili sme preto pokutu, ktorá bola právoplatná na dvoch stupňoch a ministerstvo ju vo výške 90-tisíc eur zaplatilo,“ pripomenula. Spor však pokračuje na správnom súde.
Udavačstvo je pasé
Téma udavačstva, ktorú niektorí stále používajú na diskreditáciu oznamovateľov, podľa Dlugošovej neobstojí. „Ľudia rozlišujú medzi udavačstvom, ktoré je motivované vlastným prospechom alebo snahou niekomu ublížiť, a oznamovaním nekalých praktík, ktoré je o ochrane verejného záujmu,“ zdôraznila.
Ako však pripúšťa, najčastejším dôvodom, prečo ľudia váhajú, nie je hanba, ale „strach z odplaty, z ekonomických dôsledkov, a najmä nedôvera v to, že ich oznámenie povedie k spravodlivému vyšetreniu“. Aj preto úrad umožňuje podávať oznámenia anonymne – cez elektronický formulár, pričom prípad ďalej preveruje len vtedy, ak existujú konkrétne dôkazy a indície.
Dlugošová pripomenula aj konkrétny prípad, v ktorom anonymní zamestnanci regionálnej veterinárnej správy nahlásili správanie svojej nadriadenej. „Poukázali na to, že pani riaditeľka brala úplatky za to, že nevykonávala riadne kontroly zvierat určených na export,“ povedala. Prípad sa podľa nej podarilo dotiahnuť do konca. „Bola uzatvorená dohoda o vine a treste, riaditeľka dostala päťročný zákaz činnosti, podmienečný aj peňažný trest.“
Na záver Dlugošová vyzvala občanov, aby sa nebáli ozvať. „Aj jednotlivci vedia zmeniť systém. Máme zákonné mechanizmy, ktoré ich vedia efektívne chrániť, aby nemuseli čeliť šikane alebo strate zamestnania len preto, že sa rozhodli pre správnu vec,“ povedala. A pripomenula aj motto ich kampane: „Nemlčať je zlato.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO