Ľudstvo sa rúti k radikálnemu zlomu. Bežný človek môže urobiť prakticky len dve veci
26-ročný Leonardo z Talianska má len príležitostnú prácu. Nielenže nemá peniaze na cestovanie, divadlo či inú zábavu, ale neraz ani na obyčajné posedenie s priateľmi. Veľa času teda trávi v samote, prepadá ho skľúčenosť a v domovskej krajine sa mu žiadna zmysluplná práca nečrtá.
43-ročný Michal zo Slovenska bol úspešným manažérom, športoval a ani nepomyslel na to, že by bol vystresovaný. No potom sa v jeho biznise objavili komplikácie a s tým sa vrátili aj zdravotné problémy z detstva. Vo veku 28 rokov sa opäť „prihlásila“ celiakia, neskôr mu diagnostikovali aj funkčnú poruchu žlčníka, chronický zápal žalúdka, tenkého i hrubého čreva. A k tomu ešte pribudlo užívanie antidepresív.
Zdá sa, že ľudia zo západu sa ocitli v pasci. Jedni pracujú primálo a nemajú peniaze na dôstojní život. Druhí zase robia priveľa a hoci zarobia dosť, nemajú si financie kedy užiť, prípadne za úspech platia privysokú daň v podobe zdravotných problémov.
Z pohľadu tretieho sveta či Ukrajiny sa tieto problémy môžu zdať malicherné. V nemalých častiach Afriky i Ázie, o našom východnom susedovi nehovoriac, ide o holý život. Na strane druhej, vzhľadom na ekologické problémy sa rúti k radikálnej zmene celá planéta.
A našinec môže urobiť zrejme len dve veci – čo najviac sa uskromniť a dbať na svoje zdravie – vrátane toho duševného. Pod tlakom stresujúcich udalostí totiž výrazne rastie riziko vážnych zdravotných problémov.
„Bolesti hlavy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, problémy so spánkom, vysoký krvný tlak, časté infekcie, oslabená imunita, ale aj závažnejšie diagnózy ako sú depresie, autoimunitné, kardiovaskulárne či onkologické ochorenia,“ zhrnula hroziace ochorenia lekárka Zuzana Pitoňáková z Polikliniky Medante.
Éra paradoxov
Jedným z rukolapných ukazovateľov éry veľkých paradoxov sú návaly turistov na juhu Európy. Ľudia z bohatšej časti sveta majú toľko peňazí, že Grécko navštívilo od januára do konca augusta 2024 takmer 28 miliónov ľudí, čím padol vlaňajší rekord s necelými 23 miliónmi ľudí.
V Taliansku si dovolilo dovolenku v rovnakom období taktiež rekordných 66 miliónov turistov, v Španielsku dokonca 74 miliónov.
Na strane druhej, z Talianska či Grécka emigrovali po vypuknutí hospodárskej krízy v roku 2008 státisíce mladých ľudí, pretože si nedokázali nájsť prácu. A aby paradoxov nebolo málo, kým nastupujúca generácia si robotu nájsť nevedela, tí, ktorí ostali, zase neraz pracujú od svitu do neskorej noci. Gréci odpracujú viac než 40 hodín týždenne – najviac v Európskej únii.
Nuž a zatiaľ čo sa k moru valí toľko turistov, že miestni proti nim čoraz častejšie protestujú, v Gaze, Libanone a v ukrajinských mestách a dedinách obyvateľov zabíjajú bomby a napríklad v Afrike zase hlad.
Plť s názvom Slovensko
Slovensko v týchto turbulentných časoch pripomína plť, ktorú únáša prúd. Občas ju už „zaleje vlna“ v podobe čoraz nezvládnutelnejšieho dlhu, no celková životná úroveň zatiaľ výraznejšie nepadá.
Nezamestnanosť sa drží pod šiestimi percentami a po vysokej inflácii začali v druhej polovici roka 2023 znovu rásť aj reálne mzdy. V druhom štvrťroku 2024 stúpol priemerný hrubý plat na 1520 eur.
Na strane druhej, v kľúčovom hospodárskom odvetví – v priemysle – klesla zamestnanosť z približne 697-tisíc osôb v predcovidovom roku 2019 na 652-tiscí v 2. kvartáli roka 2024. Vo frabrikách a ďalších priemyselných podnikoch má prácu zhruba štvrtina zo všetkých pracujúcich našincov.
V takomto prostredí sa množstvo ľudí snaží udržať prácu aj v prípade, že im spôsobuje stres. Približne štvrtina Slovákov je pod takým tlakom, že sa v stresujúcich situáciách ocitá niekoľkokrát za týždeň či denne, ukázal prieskum agentúry FOCUS. Najčastejšou príčinou je práve zamestnanie (33 percent prípadov). Nasledujú zdravotné problémy (28 percent) a vzťahy v rodine alebo s partnerom (25 percent).
„Vysokú mieru stresu zažívajú najmä ľudia vo veku nad 25 rokov, duševne pracujúci, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji,“ zhrnul sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
Dve možnosti pre každého
Napriek vážnej situácii väčšina našincov (67 percent) svoj problém vôbec nerieši. Kľúčom k zmene je podľa lekárky zmena dennodenných návykov. „Dostatok spánku, vyvážená strava, pravidelný pohyb, ale aj schopnosť relaxovať a vedome pracovať so svojimi emóciami sú kľúčové pre prevenciu stresu,“ povedala Pitoňáková z Medante.
Zároveň platí, že čím skôr človek začne problém riešiť, napríklad aj s pomocu odborníkov, tým viac úsilia a aj peňazí ušetrí pri liečbe či potláčaní následkov neriešených ťažkostí.
Okrem starostlivosti o vlastné zdravie, ktoré bude v turbulentných časoch zvlášť dôležité, môže každý jedinec prispieť aj k záchrane prírody, ktorej likvidácia je najväčším rizikom pre samotné ľudstvo.
Jazdiť autom, len keď je to nevyhnutné, nemíňať zbytočne elektrickú energiu či teplo a nakupovať len naozaj potrebné veci, to sú základné odporúčania proti extrémnemu plytvaniu západnej civilizácie.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO