Slováci nechcú skládky, ale spaľovne ich odrádzajú. Chýbajú im fakty, nie názory
Slováci nechcú skládky odpadov a podporujú recykláciu. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO. Podľa európskych smerníc musí byť skládkovanie do roku 2035 na úrovni 10 percent. Alternatívou majú byť ekologické spaľovne. Ľudia ich síce priamo neodmietajú, no chýbajú im informácie.
Až 62 % Slovákov považuje skládkovanie za nesprávne. Zároveň však 42 % verí tomu, že ekologické spaľovne škodia.
„Ono je to na Slovensku bežné a moderné, že sme na všetko rozdelení – od petržlenu, cez politiku a až po spaľovanie. Ale toto je práve vec, ktorá nejakým spôsobom si žiada ďalší dialóg,“ hovorí riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.
Slovensko zaostáva – na skládky stále smeruje 40 % odpadu. O 10 rokov to musí byť už len 10 %.
Tlak na výstavbu zo strany priemyslu a štátu
Zo stanoviska ministerstva životného prostredia vyplýva, že ak Slovensko urýchlene nevybuduje dostatočný počet moderných spaľovacích kapacít, ktoré premenia odpad na elektrickú energiu alebo teplo, tak slovenský priemysel nielenže nebude konkurencieschopný, ale budeme odkázaní na vývoz odpadov do iných štátov.
Moderné ekologické spaľovne z odpadu vyrábajú teplo aj elektrinu. Jednu plánujú postaviť aj v Bratislave. Obyvatelia mestskej časti Podunajské Biskupice ju však odmietajú a spustili petíciu proti výstavbe.
Slovenský ochranársky snem dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft, a.s. vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku. Projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko.
„Tlaky sú z prostredia, rôznych záujmových skupín, politikov, takmer celého politického spektra, ktorí v snahe o svoje politické prežitie sa snažia získať pozornosť verejnosti aj tým, že im podsúvajú nesprávne a neobjektívne informácie,“ upozorňuje generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
„Cítim tam mierny posun. Samozrejme vždy budú nejaké skupiny asi nezmieriteľné, ale z tohto pohľadu si myslím, že postupne ten dialóg sa vytvára,“ konštatuje hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaft Anton Molnár.
Kodaň ako príklad: Spaľovňa ako súčasť mesta
Výstavbu spaľovne v Bratislave má zabezpečiť rafinéria Slovnaft. Tvrdia, že moderné spaľovne nie sú hrozbou pre zdravie ľudí, čo podľa nich dokazujú príklady zo zahraničia, napríklad z Kodane alebo Viedne.
„Ikonická Kodaň, kde si architekti povedali a sľúbili ľuďom, že tam to zariadenie nebude mať žiadny vplyv a môžete kľudne naňho výjsť zabehnúť si, dať si tam nejaký nápoj, pozrieť sa na krásny výhľad a nemusíte tým pádom, každá obava je rozptýlená,“ vraví hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaft.
Projekt v Bratislave je momentálne v procese EIA, ktorý posudzuje vplyvy na životné prostredie.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO