Slovensko môže za ruský plyn tvrdo zaplatiť. Trump zvažuje clo 500 %, v pondelok môže spustiť obchodné peklo
Americký prezident Donald Trump pripravuje zásadný obrat vo svojej politike voči Rusku. Po tom, ako podľa všetkého neuspela jeho doterajšia stratégia „cukru“, chystá sa nasadiť „bič“ – a jeho cieľom nemá byť len samotná Moskva. V hľadáčiku Bieleho domu sú údajne aj krajiny, ktoré napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine stále odoberajú ruské fosílne suroviny. Medzi nimi aj Slovensko.
Ako upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda v komentári pre český ekonomický portál Kurzy.cz, Trump má už v pondelok oznámiť kľúčové rozhodnutie v súvislosti s Ruskom. Medzi možnosťami je podľa neho aj zavedenie druhotného cla až vo výške 500 % na krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu, plyn, urán alebo iné strategické suroviny. Opatrenie by sa týkalo najmä Maďarska a Slovenska, ale aj Číny, Indie či Turecka.
Cla, ktoré majú „zlomiť všetky kosti v tele“
Zavedenie druhotného cla by predstavovalo bezprecedentný krok. Ako pripomína Kovanda, za návrhom stojí dvojica amerických senátorov – republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal. Práve Graham ešte na jar vyhlásil, že cieľom takéhoto cla je „zlomiť všetky kosti v tele dotknutých ekonomík“. Vtedy však návrh nemal takú silnú podporu Bieleho domu ako dnes.
„Trump sa podľa všetkého čoraz viac prikláňa k tvrdšiemu postupu. V posledných týždňoch je zjavná jeho rastúca frustrácia z režimu Vladimira Putina,“ píše Kovanda. Na stole je preto legislatívny balík sankcií, ktorý by mohol zasiahnuť nielen Moskvu, ale aj jej obchodných partnerov – medzi nimi aj spojencov z Európskej únie.
Podľa údajov fínskeho výskumného centra Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA) boli v júni najväčšími odberateľmi ruských fosílnych palív z krajín EÚ Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Slovensko a Holandsko. Zatiaľ čo západoeurópske krajiny dovážajú z Ruska najmä skvapalnený zemný plyn cez námorné terminály, pre vnútrozemské štáty ako Slovensko a Maďarsko sú dodávky cez potrubia životne dôležité.
„Ak Trump návrh podpíše, Bratislava a Budapešť by mohli vážne pykať za to, že stále nakupujú ruskú ropu a zemný plyn,“ upozorňuje Kovanda. 500-percentné clo by prakticky zlikvidovalo obchod medzi USA a týmito krajinami.
Cieľom je zasiahnuť Moskvu, no účinok môže byť globálny
Zámerom druhotných ciel je podľa amerických zákonodarcov narušiť financovanie ruskej vojenskej mašinérie. „Fundamentálnym cieľom je poškodiť ruskú ekonomiku. Vedľajším efektom však môže byť aj tvrdý úder pre tie krajiny, ktoré s Moskvou výrazne obchodujú,“ zdôrazňuje Kovanda.
Zároveň však varuje, že takéto opatrenie by zasiahlo aj veľmoci ako Čína či India, ktoré sú podľa CREA v súčasnosti najväčšími odberateľmi ruských surovín na svete. Vysoko v rebríčku sa nachádza aj Turecko, za ktorým nasleduje ako celok Európska únia a potom Brazília.
Otázne zostáva, či je americký prezident pripravený zájsť až tak ďaleko, aby uvalil clo aj na štáty ako Čína a India. „To by mohlo otriasť svetovým obchodom, globálnymi burzami a finančnými trhmi,“ upozornil na záver analytik.
Vzhľadom na tieto riziká je podľa neho možné, že Trump napokon zvolí miernejší variant – napríklad selektívne clá alebo individuálne sankcie.
Ublížiť Rusku sa chystá aj Európska únia v poradí už 18. balíkom sankcií. Slovensko ho však blokuje:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO