Známy postrach developerov opäť úraduje. Vadí mu výrub lipy, duba a topoľov (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Známy aktivista sa obul do projektu mesta Trnava: Marcel Slávik – meno, ktoré medzi slovenskými developermi vyvoláva rešpekt aj frustráciu. Aktivista a predseda Združenia domových samospráv (ZDS) je známy tým, že zasahuje prakticky do každého väčšieho stavebného projektu naprieč Slovenskom. Jeho intervencie často predlžujú schvaľovacie procesy, spôsobujú meškania a investorom i mestám vytvárajú vrásky na čele.
Pod rúškom ochrany životného prostredia Slávik pravidelne vznáša množstvo pripomienok a požiadaviek ku stavebným zámerom. Raz mu chýba fontánka na streche pripravovanej stavby, inokedy mu prekáža málo zelene na parkovisku, niekedy sa zase obuje do materiálov, ktoré chcú stavebníci použiť.
Tieto návrhy sú podľa kritikov často nelogické či bizarné, no ich cieľ je jasný: natiahnuť povoľovací proces alebo presvedčiť investorov, aby „dobrovoľne“ finančne prispeli jeho združeniu. Viaceré podnikateľské subjekty naznačili, že Združenie domových samospráv požaduje finančné plnenie výmenou za to, že ich zámer nebude pripomienkovať.
Mnohí developeri preto volia pragmatický prístup – radšej zaplatia, akoby mali riskovať ďalšie mesiace zdržaní sprevádzané rastúcimi nákladmi.
Aktuálne sa Slávik pustil do sporu s mestom Trnava. Samospráva totiž plánuje vybudovať nové parkovacie miesta na uliciach Juraja Slottu a Teodora Tekela. Slávikovi sa však zámer nepozdáva. Prekáža mu, že v rámci procesu výstavby má dôjsť k výrubu niekoľkých kusov drevín, konkrétne jednej lipy, jedného duba, jedného hlohu, štyroch topoľov a 0,50 štvorcových metrov vtáčieho zobu.
Predsedovi ZDS sa nepozdáva ani to, že mesto Trnava je súčasne žiadateľom o výrub aj orgánom, ktorý o výrube rozhoduje. Zároveň poukazuje aj na nesprávnu kategorizáciu projektu.
„V dôsledku nesprávnej kategorizácie drevín ako mestskej zelenej infraštruktúry došlo k nesprávnemu naprojektovaniu parkovísk samotných lebo s priľahlou zeleňou sa nerátalo ako s cestnou zeleňou, ktorá má slúžiť aj na odvod dažďových vôd z povrchového odtoku parkoviska po zhodnotení miestnych klimatických pomerov, ale ani so zelenými parkoviskami, čomu sa má prispôsobiť aj návrh cestnej zelene a výber primeraných a vhodných ekostabilizačných a adaptačných opatrení, čo je zase povinnosť podľa zákona o životnom prostredí,“ vysvetľuje združenie svoje pripomienky v podnete adresovanom envirorezortu a mestu Trnava.
Kým od ministerstva požaduje, aby rozhodlo o kategorizácii zelene a prijalo primerané environmentálne opatrenia, trnavskú samosprávu vyzýva, aby výrubové konania prerušilo až do rozhodnutia rezortu životného prostredia.
Západoslovenské mesto však zďaleka nie je jediné, ktoré sa ocitlo v konflikte s Marcelom Slávikom. Ako sme naznačili už v úvode, s pripomienkami jeho združenia mali problémy už stovky slovenských podnikateľov. Za všetkých môžeme menovať developera Cresco Real Estate, ktorý stojí za bratislavským projektom Slnečnice. Slávikovo združenie voči zámeru podávalo opakované odvolania s identickým znením ako do iných projektov.
Ďalším dotknutým je spoločnosť Immocap – Slávikovo združenie v minulosti podalo námietky voči územným rozhodnutiam pri projektoch Nový Istropolis na Trnavskom mýte či Aston 2.022 na Bajkalskej.
Na Slávikove praktiky už v roku 2016 upozornil aj šéf Slovnaftu Oszkár Világi. Poukázal na to, že v čase výstavby futbalového štadióna v Dunajskej Strede sa Slávik zapojil do 80 percent procesov v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v danom okrese a výrazne mu komplikoval prípravu investície.
Slávikovi sa snažilo pristrihnúť krídla už niekoľko verejných činiteľov. Koncom roka 2020 voči jeho praktikám zakročil vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík. Ten na Slávika podal viacero trestných oznámení. Následne sa k nemu pridal rezort vnútra, ktorý hrozil rozpustením združenia, a ministerstvo životného prostredia, ktoré zvažovalo legislatívnu úpravu.
Ani spojenie troch rezortov však na Slávika nestačilo. Aktivista a jeho združenie tak už roky menia pravidlá hry v slovenskom developmente a podnikateľov stavia pred neľahkú dilemu: buď sa vysporiadajú s jeho požiadavkami alebo sa vzdajú svojich investičných plánov.
Slovenské potraviny miznú z obchodov. Najmenej ich má opäť tento reťazec: Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov naďalej klesá. Prieskum Potravinárskej komory Slovenska (PKS) odhalil, že ich zastúpenie v roku 2025 dosiahlo len 40,4 percenta, čo predstavuje pokles o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Ide už o tretí medziročný pokles za sebou, čo potvrdzuje nepriaznivý trend oslabovania domácej potravinovej produkcie.
Podľa PKS je hlavným dôvodom tejto situácie dlhodobé zanedbávanie spracovateľského priemyslu. Práve ten by mal zabezpečiť, aby sa zo slovenskej suroviny stala slovenská potravina. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku kolegu Filipa Maxu.
Zlatý kľúčik je napísaný na inštruktora kitingu na Cypre. Najprv nevedel, že hotel blízky Bödörovi vlastní: Roky ho spájajú s rodinou Bödörovcov, navštívil ho premiér Robert Fico a svoju šesťdesiatku tam oslavoval poslanec Smeru Jozef Valocký, ktorému prišiel blahoželať aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.
Nitriansky hotel Zlatý kľúčik sa viackrát stal dejiskom udalostí, ktoré sa prepierali v médiách. Vznikla tam aj pamätná fotografia, na ktorej pózuje Norbert Bödör spolu s Attilom Véghom a ďalšími zaujímavými ľuďmi.
V minulosti bol hotel jedným zo symbolov systému „našich ľudí“, keďže mal napriek nesplneniu podmienok dostať (neskôr zrušenú) miliónovú dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Krátko po vražde Jána Kuciaka, ktorý Bödöra za nitrianskym hotelom odhalil, prišlo do Zlatého kľúčika Bentley Mariana Kočnera.
Pred štyrmi rokmi hotel roky spojený s bödörovcami zmenil majiteľa, ktorým sa stal jeho manažér Ľudovít Macúš. Ani on už však hotel nevlastní.
Na konci vlastníckej štruktúry hotela sa pri posledných zmenách objavilo nové meno. Je to muž pochádzajúci z neďalekých Vrábeľ, ktorý ale celé roky žije na ostrove Cyprus. Keď sme mu zavolali, o vlastníctve hotela podľa vlastných slov nevedel. Viac si môžete prečítať v článku nášho investigatívneho reportéra Martina Turčeka.
Zdražovanie na Slovensku znovu naberá na obrátkach. Máme druhú najvyššiu infláciu v EÚ: Tempo zdražovania na Slovensku opäť narastá. Júnová inflácia (HICP) medziročne vzrástla o 4,6 percenta. V porovnaní s májom je to o 0,3 percentuálneho bodu viac. Rovnaké tempo zdražovania zažili minulý mesiac aj Maďari. S našimi južnými susedmi sme sa tak umiestnili na spoločnom druhom mieste v rámci krajín s najvyššou infláciou.
Na prvej priečke v júni skončilo Estónsko, kde ceny vzrástli až o vyše 5 percent. Vyplýva to z najnovších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Spolu s analytikmi sme sa preto bližšie pozreli, čo je dôvodom súčasného zdražovania na Slovensku.
Odborníci vysvetľovali, čo ťahá infláciu na Slovensku v posledných mesiacoch nahor, prečo máme na Slovensku druhú najvyššiu infláciu spomedzi krajín eurozóny a či sa dá očakávať, že tempo inflácie bude v najbližších mesiacoch na Slovensku spomaľovať.
Obrázok týždňa
V infografike je zoradených 50 krajín, ktoré sú najbližšie k úplnej potravinovej sebestačnosti. Zároveň zobrazuje kľúčové skupiny potravín, ktoré je v jednotlivých štátoch stále potrebné dovážať.
Video týždňa
Ako by mohol odštartovať bankrot Ruska? Opýtali sme sa na to umelej inteligencie. Tá predpokladá, že ako prvý by zrejme skolaboval zdravotnícky systém.
Číslo týždňa
Na konci prvého kvartálu 2025 predstavoval pomer hrubého dlhu verejnej správy voči hrubému domácemu produktu (HDP) v eurozóne 88 percent. Na konci minulého roka to bolo 87,4 percenta. V Európskej únii sa tento pomer tiež zvýšil z 81 percent na 81,8 percenta. Informuje o tom Eurostat.
Graf týždňa
Globálny trh práce, ktorý je poháňaný rozvojom umelej inteligencie a automatizácie, prechádza zásadnou transformáciou. Vizualizácia zobrazuje predpoklad 15 najrýchlejšie rastúcich pracovných miest počas najbližších piatich rokov. Najžiadanejší budú dátoví analytici, fintech inžinieri a špecialisti na umelú inteligenciu.
Zahraničie
Tajné ťahy Číny, zúfalstvo Európskej únie: Sme na pokraji ďalšej obchodnej vojny? Namiesto osláv 50 rokov diplomatických vzťahov sa na samite Číny s Európskou úniou 24. júla bude tvrdo vyjednávať. Obchodná vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa síce predstavuje ideálnu zámienku, aby sa Brusel zblížil s Pekingom, no spolupráca rivalov sa nebude rodiť jednoducho, píše v článku kolegyňa Barbora Libayová.
Čína je dlhodobo hlavný konkurent EÚ. Na spoločný trh dováža tovar dotovaný čínskou vládou. Americké clá môžu čínskych exportérov motivovať ešte viac sa sústrediť na európsky trh. Čína ovláda približne 60 percent svetovej produkcie vzácnych zemín. Tie sú kľúčové pre smartfóny, elektromobily či vojenskú techniku.
V reakcii na Trumpove clá oznámila Čína rozsiahle obmedzenia týkajúce sa vývozu týchto nerastov. Toto rozhodnutie narušilo európsky automobilový, letecký a obranný priemysel a viacerí výrobcovia boli nútení pozastaviť výrobu.
Sudkyňa spochybnila zrušenie federálnych grantov pre Harvard: Americká federálna sudkyňa v pondelok spochybnila rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa znížiť granty určené na výskum pre Harvardovu univerzitu o viac ako dve miliardy dolárov. Biely dom toto opatrenie prijal s deklarovaným cieľom zabrániť šíreniu antisemitizmu medzi jej študentami, no sudkyňa tento súvis spochybnila. TASR o tom informuje podľa webu televízie BBC.
Pojednávania v súdnom procese medzi právnikmi Harvardu a Trumpovej administratívy sa uskutočnilo v pondelok v Bostone. Sudkyňa Allison Burroughsová sa zástupcov Bieleho domu pýtala, ako by odmietnutie peňazí určených aj na lekársky výskum zastavilo antisemitizmus na univerzite. Podľa BBC v jednej chvíli označila tvrdenia vlády za „ohromujúce“.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO