PRIESKUM: Slováci míňajú viac, no nezarábajú viac. Domácnosti platia mesačne o stovky eur navyše oproti vlaňajšku

Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani. Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od 2. do 5. júna realizovala agentúra Ipsos pre Home Credit Slovakia.

Podľa prieskumu vyše 40 % opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín. Tretina Slovákov (33 %) má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 % o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 % ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto.

„Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ zhodnotil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Zajímavost : Juhovýchodná Ázia je v neistote,čelí škrtom zo Západu, Čína rozširuje svoj vplyv

Od päťdesiat do tristo eur

Dáta prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 % opýtaných, ďalších 26 % hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 % uvádza 200 až 300 eur.

Čítajte viac

Slovensko je na rázcestí, rastie v cenách, nie v blahobyte. Národná banka varuje pred úpadkom

Sumu 300 až 500 eur navyše spomína 6 % a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú 4 % respondentov. Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 %), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) či za energie (50 %).

Zajímavost : Dogecoin na vzestupu. Růst o 300 % může být blíž, než si myslíte

„Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 %), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 % a výrazne menej ďalších 7 % ľudí,“ poznamenal Ondrušek.

Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 % ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 % a pri nákladoch na cestovanie 34 %. Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 %), a potom nákup potravín (27 %). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.