Aké podvody na Slovensku odhalili europoslanci? (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Ako sa na Slovensku šafári s eurodotáciami: Hlavnú rolu v netransparentnom míňaní európskych peňazí zohráva Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Táto organizácia patrí k najrizikovejším inštitúciám na Slovensku. To je jedno z hlavných zistení kontroly Európskeho parlamentu, ktorá sa uskutočnila v máji tohto roka. Na čele vyšetrovacej komisie bol český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorého náš premiér nazval „nájomným politickým vrahom”.
Problémom PPA je okrem iného, že úplne nevyužíva kontrolný systém ARACHNE, vďaka ktorému by sa dalo predísť mnohým podvodom.
Škandál s „penziónmi“ ukázal, že za európske peniaze sa stavali súkromné rezidencie namiesto skutočných ubytovacích zariadení. Viaceré médiá odhalili, že v niektorých prípadoch nebolo možné rezervovať si ubytovanie v zariadeniach financovaných z eurofondov, pričom niektoré budovy boli v katastrálnom registri vedené ako rodinné domy.
Podľa europoslancov zrušenie Špeciálnej prokuratúry (ŠP) vyvolalo obavy o oslabenie vyšetrovacej kapacity. Zdechovský upozornil, že zatiaľ čo ŠP obvykle iniciovala 120-150 obžalôb ročne, v prvých mesiacoch 2025 boli podané len dve obžaloby za podobné trestné činy.
Redakcii Aktuality.sk sa podarilo získať informácie ohľadom niektorých prípadov, ktoré bude preverovať okrem iného aj európsky prokurátor. Momentálne orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú podozrivú výstavbu cyklochodníka vo Vysokých Tatrách. Na základe skúmania znalca sa totiž zistilo, že stavebná firma, teda zhotoviteľ, nepostupoval podľa projektovej dokumentácie a použil iný materiál. Rovnako tak vykonal menej prác, ako pôvodne vyfakturoval. Vďaka tomu verejné financie mali prísť o vyše 276-tisíc eur.
V inej kauze zase europoslanci zistili úplne zbytočné míňanie verejných finančných prostriedkov. To sa malo udiať v Národnom lesníckom centrum so sídlom vo Zvolene. V jednom projekte mali zamestnanci tohto centra nakúpiť vybavenie v rámci vedeckého výskumu. Lenže toto vybavenie sa ukázalo ako úplne zbytočné a nemalo žiadny reálny prínos.
Podobne mali míňať pracovníci lesníckeho centra aj v ďalších projektoch, kedy nakúpili softvér, ktorý je po viac ako ročnom odovzdaní nefunkčný.
V neposlednom rade bude európsky prokurátor vyšetrovať aj pridelenie dotácie vo výške 1,2 milióna eur na penzión v obci Smolník (okres Gelnica). Podľa europoslancov prínos pre tamojší cestovný ruch je minimálny, keďže prevádzkovateľ tohto zariadenia si účtoval za noc 400 eur, pričom ubytovanie vôbec neponúkal cez známe portály.
Smerácke duo ničí už tak trápiacu sa slovenskú ekonomiku: Europoslanci Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák (obaja Smer-SD) eskalujú spor s automobilkou Volkswagen.
Blaha a Kaliňák kritizujú nemeckého výrobcu automobilov za to, že prepustila pracovníka, ktorý spred fabriky strhol dúhovú vlajku. Vo videu na sociálnej sieti označujú riaditeľa Volkswagenu Wolframa Kircherta za „typického progresívca“.
„Generálny riaditeľ VW Wolfram Kirchert sa vo svojom liste odmietol s nami stretnúť, zaútočil na chudobného robotníka a dal nám politickú prednášku o význame LGBTI ideológie. Nič arogantnejšie sme v živote nečítali,“ napísal Blaha na sociálnej sieti.
„Pán Kirchert svojim listom vyhlásil politickú vojnu všetkým Slovákom, ktorí nesúhlasia s progresivistickou ideológiou,“ dodal.
Asociácia zamestnávateľských združení a zväzov hovorí o potenciálnych škodách pre Slovensko. Viac sa dočítate v článku kolegu Vlada Amricha.
Výber z transakčnej dane je zatiaľ malý: Kritizovaná daň z finančných transakcií, ktorú vláda predstavila ako jedno zo svojich kľúčových konsolidačných opatrení, sa zatiaľ rozbieha veľmi pomaly. Ministerstvo financií pôvodne počítalo s tým, že nová daň zacielená na podnikateľov napumpuje do štátnej kasy vyše 574 miliónov eur ročne. Podľa denníku Pravda po vyše troch mesiacoch od zavedenia bilancia vyzerá poskromne – štát inkasoval „len“ niečo vyše 43 miliónov eur. To znamená, že cieľ je splnený na takmer osem percent.
Problém nespočíva v neúspešnosti dane samotnej, ale v spôsobe jej vyberania. Platiteľom nie je priamo podnikateľ, ale banka, ktorá daň od svojich klientov najprv vyberie a až následne ju súhrnne odvedie štátu. Prvá oficiálna lehota na zaplatenie za predchádzajúce tri mesiace uplynie až koncom júla.
„Hotovostný výber dane z finančných transakcií do júna zahŕňa, pokiaľ viem, len príjmy z jednej väčšej banky, ostatné vrátane VÚB začali klientom túto daň stŕhať až od júla,“ vysvetlil pre Pravdu analytik VÚB banky Michal Lehuta. Podľa neho sa preto nedá hovoriť o zásadnom odklone od pôvodných prognóz.
Prezident Donald Trump nemilo prekvapil: Šéf Bieleho domu oznámil Európskej únii zvýšenie importného cla na úroveň vyššiu než sa pôvodne čakalo – namiesto 20 % to má byť od začiatku augusta plošné clo na väčšinu dovozov až vo výške 30 %.
Graf týždňa
Ktoré odvetvia v európskej ekonomike sú najviac koncentrované? Ako vyplýva z údajov Eurostatu, energetický sektor je na prvom mieste. Ďalšie koncentrované odvetvia si pozrite v nasledujúcom grafe.
Video týždňa
V jednom momente bola najväčším individuálnym vlastníkom spoločnosti Nvidia investičná firma Softbank. V roku 2019 však svoj podiel, ktorý predstavoval 4,9 percenta, predala. Dnes by mal tento podiel hodnotu zhruba 200 miliárd dolárov. A ako to vníma dnes majiteľ Softbank Masajoši Son, tak to si pozrite vo videu týždňa.
Zahraničie
The Moscow Times: Obchodná výmena medzi Ruskom a Čínou klesla v prvom polroku 2025 o 9,1 % na 91,01 miliárd eur, čo predstavuje výrazné ochladenie vzťahov medzi dvoma najväčšími geopolitickými rivalmi Západu.
Čínsky export do Ruska sa prepadol o 8,4 % na 40,31 miliárd eur, zatiaľ čo import z Ruska poklesol ešte výraznejšie – o 9,6 % na 50,70 miliárd eur. Napriek tomu si Rusko udržalo obchodný prebytok 10,39 miliárd eur, hoci aj ten sa znížil o viac ako desatinu.
Zaujímavé je, že v júni sa obchodná výmena stabilizovala na úrovni 15,04 miliárd eur. Čínsky export dokonca mierne vzrástol o 2,2 % na 7,08 miliárd eur, zatiaľ čo ruský export do Číny klesol o 2,9 % na 7,97 miliárd eur.
Tento pokles je o to pozoruhodnejší, že prichádza po prudkom spomalení rastu obchodu už v roku 2024, keď vzrástol len o 1,9 % oproti impozantnému nárastu o 26 % v roku 2023. Čína sa pritom stala Rusku životne dôležitým ekonomickým partnerom od chvíle, keď západné sankcie po invázii na Ukrajinu odrezali Moskvu od tradičných trhov.
Rusko sa tak ocitlo v nebezpečnej závislosti od vývozu ropy do Číny, čo sa teraz ukazuje ako zraniteľné miesto jeho ekonomiky. Moskva potrebuje čínske jüany na financovanie svojho vojnového úsilia, zatiaľ čo Peking získava lacnú energiu.
Paradoxne, celkové čínske obchodné výsledky za jún prekonali očakávania. Export vzrástol o 5,8 % (analytici očakávali 5 %), zatiaľ čo import stúpol o 1,1 % namiesto predpokladaných 0,3 %.
Čínsky export dosiahol v roku 2024 rekordné hodnoty a pomohol stabilizovať spomaľujúcu ekonomiku, ktorá sa borí s dlhovou krízou v nehnuteľnostiach, slabou domácou spotrebou a vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí.
Financial Times: Holandsku sa bleskurýchlo darí prechádzať na čisté zdroje energie, ale rozvodné siete nie sú pripravené. Žiadatelia čakajú na pripojenie až desať rokov.
Po energetickej kríze krajina v roku 2023 zastavila ťažbu zemného plynu a elektrinu začala získavať zo slnka a vetra. Solárnymi panelmi už disponuje viac ako 2,6 milióna domácností.
Tisíce domácností, firiem, škôl aj nemocníc však čakajú na pripojenie do siete. Niektoré sa dočkajú až v roku 2035. Informoval denník Financial Times.
Podobný problém hrozí Belgicku, Nemecku či Veľkej Británii. „Tam síce všade fúka na severe, ale elektrina sa spotrebováva hlavne na juhu,“ varuje analytička Zsuzsanna Patóová.
Holandsko bude musieť do roku 2040 investovať do rozvodnej siete až 200 miliárd eur. Náklady ponesú spotrebitelia – distribúcia elektriny sa každý rok zdražuje o 4-5 percent.
Holandskí spotrebitelia už teraz platia za elektrinu takmer najviac v západnej EÚ. V porovnaní s Francúzskom sú ceny vyššie o 30 eur za MWh. Vláda zavádza nové zmluvné modely s nižšími cenami mimo špičku a kampane na nabíjanie elektromobilov mimo hodiny 16-21.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO