Ako sa chcel riaditeľ železníc Sako pustiť do reformy, ale namiesto toho sa vzdal funkcie (názor Martina Pekára)
Autor je expert Progresívneho Slovenska na dopravu
Železniciam na Slovensku hrozí kolaps. Okamžité a výrazné zmeny sú nevyhnutné. Ignorovanie týchto výziev už nie je možné – v hre je funkčnosť celej železničnej infraštruktúry. Tieto informácie už dávno nie sú šokujúce, sám na to upozorňujem už roky. Ale že ich verejne pre Denník N vyslovil generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky, to prekvapilo aj mňa.
Dnes už bývalý šéf železníc Alexander Sako skritizoval pomery v najväčšej štátnej firme tak ostro ako žiadny jeho predchodca. Len samotné vymenovanie problémov v ŽSR, ktoré spomenul v rozhovore, by vydalo na rozsah tohto komentára.
Pánu bývalému riaditeľovi slúži ku cti, že často trafil klinec po hlavičke. Fakt. Napriek tomu výsledný článok vyvoláva viac otázok, než poskytuje odpovedí. Otázky navyše vyvoláva aj jeho dnešný odchod.
Kalkul alebo snaha o zmenu?
Moja prvá otázka bola, prečo sa rozhodol prepierať špinavú bielizeň na verejnosti. Niežeby transparentnosť nemala byť vo výbave každého poctivého manažéra. Lenže pán Sako je nominantom Smeru. Rovnako ako jeho nadriadený, minister dopravy Jozef Ráž.
To, čo spravil Sako, je pri týchto ľuďoch neslýchané. Akú-takú kritiku do vlastných radov si dovolila snáď len exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu – z trucu po tom, čo ju odvolali. Nakoniec vo funkcii skončil aj Alexander Sako. Vraj na vlastnú žiadosť…
Za úprimnosťou však mohla byť aj snaha pohnúť veci v skostnatenom železničnom molochu konečne ďalej. Len nedávno pomohol tlak médií a verejnosti zabrániť zrušeniu železničnej stanice v Sekuliach kvôli nedostatku výpravcov. Možno chce pán bývalý riaditeľ využiť verejnú mienku ako podporu v boji so zabarikádovanými nepotrebnými zamestnancami.
ŽSR s približne 12 800 zamestnancami je personálne nafúknutá firma. Jej náklady sú neúmerne veľké voči rozsahu dopravy, ktorú reálne zabezpečuje. Tento stav je výsledkom rokov nečinnosti, účelového vytvárania pracovných miest a odporu voči akýmkoľvek reformám.
Vážnou prekážkou je vnútorný odpor voči zmenám. Mnohí zamestnanci, vrátane vedúcich pracovníkov (ktorých Sako nazýva „kravaťáci“) a odborárov, odmietajú povedať, na ktorých pozíciách by sa mohlo škrtať. Dokonca aj vtedy, keď vedia, že niektorí zamestnanci sú prebytoční, nechcú meniť súčasný stav.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO