Alfa omega je striktne dodržiavať opatrenia. Minister Takáč varuje farmárov, že africký mor sa môže rýchlo zhoršiť
O aktuálnej situácii s rozšírením afrického moru ošípaných na Slovensku sme sa v relácii Téma rozprávali s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardom Takáčom (Smer-SD) a riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Martinom Nevolným.
Dôležitosť biologickej bezpečnosti
„Africký mor je na Slovensku potvrdený od roku 2019. Je vo viacerých európskych krajinách, pričom sú krajiny, ktoré ho majú menej, a sú krajiny, ktoré ho majú veľmi veľa. V Rumunsku je až 7 000 ohnísk afrického moru,“ povedal na úvod relácie Takáč.
Zdôraznil, že je viacero faktorov, ktoré na šírenie ochorenia vplývajú, pričom najväčším faktorom je práve diviačia zver a za posledné roky došlo k radikálnemu znižovaniu jej počtu.
„Každý z poľnohospodárov, ktorý chová ošípané, musí čo najstopercentnejšie modernizovať a nastavovať svoju biologickú bezpečnosť (biosecurity), aby nedošlo k prenosu,“ uviedol minister v súvislosti s potrebnými opatreniami. Zdôraznil, že dôležitá je dezinfekcia, prezliekanie a zákaz zamestnancov chovať doma ošípané a chodiť poľovať.
Na farme, kde bol africký mor potvrdený, Štátna veterinárna a potravinová správa aktuálne zisťuje, akým spôsobom sa ochorenie dostalo do chovu.
Zástrelné ako kľúčové opatrenie
Znižovanie denzity diviačej zveri je podľa Nevolného primárne v páse levického a trenčianského okresu. Ide podľa neho o lokality, v ktorých treba robiť viac.
Nevolný ďalej uviedol, že výšku škody, ktorú africký mor spôsobil, je nateraz ťažké vyčísliť.
Dôležitým opatrením je však podľa neho tzv. zástrelné, ktorým rezort pôdohospodárstva od roku 2019 podporuje znižovanie denzity diviačej zveri.
„Ministerstvo pôdohospodárstva už niekoľko rokov každý rok zo štátneho rozpočtu financuje tzv. zástrelné. Každý poľovník, ktorý uloví diviaka, dostane nejakú finančnú kompenzáciu na motiváciu, aby ulovil viac diviakov,“ reagoval Takáč.
Na zástrelné ide zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov ročne, pričom výška príspevku je v jednotlivých častiach Slovenska rozdielna. Okrem zástrelného rezort údajne vyčleňuje ročne zo štátneho rozpočtu pre poľnohospodárov približne 8 miliónov eur na poistné, z ktorého sa im v podobných prípadoch kompenzujú straty.
Kompenzácia strát pre poľnohospodárov
Rezort pôdohospodárstva má podľa ministra vypracovanú štátnu schému pomoci, prostredníctvom ktorej môže vypísať výzvy, do ktorých sa jednotlivé postihnuté farmy môžu prihlásiť a môžu žiadať o kompenzácie. Takáč ďalej uviedol, že štát nemusí odškodniť farmu, ktorá by nebola v súvislosti s dodržiavaním opatrení zodpovedná.
Do budúcnosti je podľa neho potrebné pre podobné situácie vytvoriť funkčný mechanizmus.
„V minulom roku sme pracovali na takzvanom rizikovom fonde, kde by sa združovali finančné prostriedky od poľnohospodárov, štátu a poisťovní. Takým spôsobom by sa chystal pomyselný balík, z ktorého by sa následne kompenzovalo. Bohužiaľ, prišli sme k nezáujmu zo strany poľnohospodárov, ktorí sa na tom nechceli podieľať, lebo chceli len peniaze od štátu,“ uviedol.
Biologická bezpečnosť na farmách je podľa Nevolného základ, ktorý sa týka každého ochorenia. Ako ďalší dôležitý stabilizačný faktor vníma práve podporu poistného sektora pôdohospodárstva.
Pokiaľ ide o rizikový fond a skladanie sa poľnohospodárov, Nevolný reagoval, že je potrebná hlbšia diskusia s chovateľmi a nájdenie „zhodného nastavenia“.
Alfa omega = dodržiavanie opatrení
Minister odporúča poľnohospodárom, u ktorých sa nákaza ešte nevyskytla, nepodceňovať situáciu a nebrať ju na ľahkú váhu.
„Alfa omega všetkého je striktne dodržiavať všetky opatrenia,“ zdôraznil. Farmári by sa podľa neho mali chrániť plotmi, prezliekaním či dezinfekciou.
„Keď chceme mať hospodárske zvieratá a chceme zvyšovať sebestačnosť, musíme sa tomu prispôsobiť,“ dodal.
„Situácia sa môže radikálne zhoršiť, keď nebudeme opatrenia dodržiavať. Je tu veľa ľudí, ktorí opatrenia spochybňujú a toto v žiadnom prípade nie je správna cesta do budúcna,“ reagoval Nevolný.
Potreba rizikových plánov
Štát má plány, ktoré zabezpečujú riešenie nákazy, uistil Nevolný. Apeloval však na rezort, že na to, aby sa Slovenská republika posunula, by bolo potrebné vypracovávať aj „rizikové plány na to, čo budeme robiť so zvieratami v prípade červených zón, v prípade, že nebudeme môcť exportovať“.
„Situácia je vážna. Rezort sa snaží rokovať, ale tieto veci potrebujeme mať pripravené dopredu, tak ako ostatné krajiny. O týchto veciach treba rokovať pred tým, ako nákaza vypukne,“ zdôraznil.
Minister na to uviedol, že podobné nepríjemné nové skutočnosti alebo nové výzvy majú rezort niečo naučiť. Pripustil však, že ministerstvo by malo pristúpiť k nejakým zmenám.
„Pre nás by bolo čo najlepšie, aby to, čo dochováme na Slovensku, sa nevyviezlo do zahraničia na spracovanie, ale aby to zostalo tu a spracovalo sa u nás. Toto je však ťažké, lebo legislatívne sa to nedá obmedziť ani nariadiť,“ skonštatoval.
„Zhruba 50 % ošípaných sa spracováva na domácom trhu a zhruba 50 % zvierat sa vyváža vonku. Veľmi radi by sme umiestňovali všetky zvieratá na slovenskom trhu. Principiálne dôležitá pre chovateľa je však cena. A to sa týka nielen chovateľov ošípaných, ale aj chovateľov oviec a kôz,“ reagoval na ministra Nevolný, pričom na záver zdôraznil, že potrebná je diskusia so všetkými chovateľmi dobytku.
Pozrite si celú reláciu Téma:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO