Audítorka Kaszasová: Zastaviť Maďarsku eurofondy, ak nedodržiava pravidlá právneho štátu, je správne

Bývalá riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu dnes dozerá na to, či sa efektívne v krajinách Únie hospodári so spoločnými peniazmi.

V rozhovore sa dozviete:

– ako funguje Európsky dvor audítorov;

– či Slovensku hrozí, že príde o eurofondy;

– kde môže hľadať Európska komisia nový zdroj príjmov a aké dane môže zaviesť.

Prešiel prvý rok, čo zastupujete Slovensko na Európskom dvore audítorov. Čomu sa EDA venuje?

Európsky dvor audítorov je externý audítor Európskej únie, teda kontrolujeme príjmy, výdavky a hospodárenie Európskej únie, napríklad eurofondy, a nie hospodárenie individuálnych členských krajín EÚ s vlastnými štátnymi rozpočtami.

Celá inštitúcia má približne 950 zamestnancov a je vedená 27-členným kolégiom, kde má každá krajina svojho člena. Ja tam zastupujem Slovensko.

Fungovanie EDA by sa dalo prirovnať k fungovaniu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý u nás na Slovensku kontroluje hospodárenie verejných financií, či už na príjmovej, alebo výdavkovej strane. NKÚ sa venuje v poslednom čase aj tomu, čo robíme aj my na európskej úrovni, teda výkonnostným auditom. Čiže preveruje nielen to, či sa minulo toľko, ako sa malo minúť, ale aj či boli financie použité na správnu vec a či priniesli také výsledky a prínosy, ktoré sa očakávali.

Na pozícii ste nahradili Ladislava Balka, dlhoročného poradcu Roberta Fica. Na pozíciu chcel kandidovať aj exposlanec SaS Martin Klus, ktorý neprešiel vypočutím pred výborom europarlamentu. Ako ste sa k nominácii dostali vy?

Cez transparentné výberové konanie, na základe ktorého ma nominovala vláda. V rôznych členských krajinách je to rôzne, ale nominácia ide vždy z úrovne vlády alebo parlamentu, alebo napríklad Najvyššieho kontrolného úradu.

Podmienky, ktoré kandidát nominovaný členskou krajinou musí spĺňať, sú uvedené priamo v Zmluve o fungovaní EÚ. Členovia dvora audítorov sa vyberajú z osobností, ktoré vo svojich štátoch pracujú alebo pracovali v externých audítorských orgánoch, alebo z osobností, ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované, avšak bez ďalšej špecifikácie.

Chcem však zdôrazniť, že pri obidvoch typoch nominácií platí veľmi silná podmienka, že nominant musí byť úplne nezávislý, teda nesmie požadovať alebo prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu.

Kolégium nemusí byť zložené len čisto z audítorov, mali by tam byť aj odborníci, napríklad na verejné financie, európske politiky alebo európske právo. Takže sú medzi nami aj bývalí ministri alebo bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ako aj odborníci z najvyšších kontrolných úradov a podobne.

S kým vo svojom tíme spolupracujete?

Každý člen kolégia má svoj kabinet, kde môže mať štyroch ľudí: vedúceho kabinetu, jedného človeka, ktorý sa volá atašé, to je väčšinou odborník, a dve asistentky. Šéfa kabinetu Jamesa Verityho som si zobrala po bývalej bulharskej členke dvora, ktorá bola nominovaná do Európskej komisie. Pôvodom je Angličan a na dvore pracuje viac ako 10 rokov, takže veľmi dobre pozná jeho fungovanie.

Na pozíciu atašé som si priniesla zo Slovenska našu najväčšiu odborníčku na audit európskych fondov v minulosti – Ivetu Turčanovú, ktorá pracovala na ministerstve financií aj na MIRRI a mala bohaté skúsenosti s prácou Európskeho dvora audítorov zo strany auditovaného subjektu. Tento mix sa ukazuje ako výborná voľba.

Prečítajte si tiež:

Na zasadnutí kolégia, kde prijímame dôležité rozhodnutia a ktoré sú neverejné, sme však každý sám, tam nemôžeme mať pri sebe svoj tím.

Európsky dvor audítorov je rozdelený do komôr, každá sa venuje inej oblasti. V ktorej pôsobíte vy?

Už počas verejného vypočutia v Európskom parlamente som hovorila, že keďže mám skúsenosti z účtovníctva a auditu, tak by som sa rada dostala do komory 5, ktorá sa venuje auditu financovania a spravovania Európskej únie. V tejto komore končil svoj mandát aj môj predchodca pán Balko, takže máme kontinuitu.

V rámci môjho prvého roku pôsobenia sa mi podarilo dostať aj do výboru pre interný audit, lebo mám aj licenciu interného audítora, a teraz na jeseň aj do výboru pre kontrolu kvality auditov, čiže využijem skúsenosti z práce na Slovensku na Úrade pre dohľad nad výkonom auditu.

Komu poskytujete svoje zistenia?

Náš hlavný auditovaný subjekt je Európska komisia, pretože ona zostavuje európsky rozpočet, ona posiela peniaze do členských krajín, ona má určitý systém kontroly, ako sa narába s týmito prostriedkami, čiže naše odporúčania sú z 90 percent adresované Európskej komisii.

Naše odporúčania o tom, že by bolo potrebné zmeniť legislatívu, sú signálom pre Európsky parlament, ale nemáme kompetenciu povedať, že ak to neurobíte, tak vám vyrubime nejakú pokutu.

Ak narazíte na podvod pri vyšetrovaní, môžete to posunúť vyšetrovacím orgánom?

Ak pri našej práci narazíme na nejaké podozrenie na nezákonnú činnosť, napr. podvod alebo spreneveru prostriedkov, posúvame tieto prípady OLAF-u a Európskej prokuratúre (EPPO), keďže nemáme vyšetrovacie právomoci.

OLAF-u sme za minulý rok oznámili 20 takýchto prípadov a zároveň 17 z nich aj EPPO. Je už potom na nich, ako s našimi oznámeniami naložia. Napríklad z tých 20 oznámení už OLAF začal štyri vyšetrovania.

Veľa sa v posledných mesiacoch rieši, či sa pre stav právneho štátu nezastaví Slovensku čerpanie eurofondov. Nakoniec to bol aj dôvod, prečo sa toľko čakalo na štvrtú platbu z plánu obnovy. Môže prísť Slovensko o prístup k európskym peniazom?

Keď sa budeme rozprávať o právnom štáte, ktorý je jednou zo základných spoločných hodnôt Európskej únie, nie je tajomstvom, že situácia sa za posledné desaťročia v niektorých členských krajinách Únie zhoršila. Z nášho pohľadu ide o ochranu finančných záujmov Európskej únie.