Bez snehu a s rekordnými teplotami. Rok 2024 bol najteplejším v histórii, hovorí klimatológ
Vlani sme zažili celosvetovo najteplejší rok od roku 1850. Priemerná teplota vzduchu sa zvýšila oproti doposiaľ najteplejšiemu roku 2014 takmer o jeden celý stupeň.
Najteplejší rok v histórii
„Rok 2024 bol globálne najteplejší a zároveň aj najteplejší v rámci Slovenska. Celosvetová priemerná teplota v tomto roku dosiahla hodnotu 15,1 stupňa Celzia, čím sa zaradila na prvé miesto od začiatku meraní v roku 1830,“ informuje klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Kajaba.
Niektoré meteorologické stanice v rámci svojej doterajšej prevádzky zaznamenali najnižší počet dní so snehovou pokrývkou za rok. „Napríklad v Bratislave na Kolibe to bol iba jeden deň, zatiaľ čo v Poprade to bolo 32 dní. Taktiež to bolo najmenej od roku 1951,“ dodáva klimatológ SHMÚ Pavel Faško.
Extrémne teplé zimné obdobie
Zimné obdobie 2023 – 2024 bolo obzvlášť prekvapivé. Vo februári tohto roka bola zaznamenaná extrémne teplá odchýlka, ktorá dosiahla až 6,8 stupňa Celzia.
„Najprekvapivejšie obdobie bolo zimné obdobie. Práve tá zima 2023 – 2024, kedy sme zaznamenali až extrémne teplý mesiac,“ vysvetľuje Peter Kajaba. Apríl priniesol extrémne zmeny teplôt vzduchu, ktoré zo dňa na deň klesli o viac ako 16 stupňov. Tento druh extrémneho počasia, ktorý zahŕňal snehové kalamity a povodne, je dôsledkom stále rastúceho globálneho otepľovania.
Zvýšená volatilita počasia a problémy s adaptáciou
„Počasie už nie je také priemerné, ako bývalo v minulosti. Teraz sa dostávame z jednej krajnosti na druhú, a rozdiel medzi výskytom týchto udalostí nie je veľmi veľký. To je problém, s ktorým sa musíme vyrovnávať, pretože sa nám na to ťažko prispôsobuje,“ tvrdí Pavel Faško.
Fenológia, veda, ktorá skúma životné pochody zvierat a rastlín a ich reakcie na klimatické podmienky, je výborným ukazovateľom zmeny klimatických podmienok. Vlani sa napríklad alergici stretli s predčasným kvitnutím alergénnych rastlín, ako sú jelša alebo lieska, ktoré začali kvitnúť takmer o mesiac skôr. Včely sa tiež prebudili skôr, pričom prvý prelet včiel medonosných bol zaznamenaný už v prvej dekáde februára.
„To malo negatívny dopad v nasledujúcej jarnej sezóne, keď sa vyskytli silné mrazy, ktoré spôsobili vysokú chorobnosť a mortalitu včelstiev,“ uviedol klimatológ SHMÚ Jozef Rozkošný.
Vplyv sucha na úrodu a predpoklady do budúcnosti
V roku 2024 meteorológovia zaznamenali až tri vlny sucha – v máji, septembri a počas novembra a decembra. Tento stav mal negatívny vplyv na poľnohospodársku úrodu a zdravie lesov. V niektorých oblastiach Slovenska však teplé klimatické podmienky a sucho urýchlili dozrievanie hrozna, čo malo pozitívny dopad na jeho kvalitu.
Podľa klimatológov sa globálna teplota v posledných desaťročiach zvyšuje priemerne o 0,2 stupňa Celzia každých desať rokov. „Je veľmi pravdepodobné, že už v roku 2030 dosiahneme obdobie, kedy globálna teplota presiahne 1,5-stupňovú hranicu, ktorá bola stanovená v Parížskej dohode,“ uzavrel Peter Kajaba.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO