Čo zubných lekárov v škole nenaučia: Keď chcete liečiť, musíte aj riadiť
Stratég kliniky Petramed v Čadci MDDr. Peter Džupa ml. otvorene rozpráva, čo všetko dnes znamená podnikať v zdravotníctve.
Keď niekto povie „zubár“, väčšina ľudí si predstaví ordináciu, kreslo, možno zvuk vŕtačky. Za každým ošetrením však stojí aj množstvo rozhodnutí, ktoré s medicínou priamo nesúvisia. Po celom dni v zubnej ambulancii prichádza čas na čísla, rozpočty, plány, faktúry. A na rozhodovania, ktoré majú priamy vplyv na to, či klinika prežije a bude schopná ďalej pomáhať.
„Na fakulte vás na to nikto nepripraví. Naučia vás medicínu. Keď to veľmi zjednoduším – robiť prevenciu, výplne, korunky, chirurgiu. Ale že raz budete musieť byť aj účtovník, personalista, IT podpora a zároveň ten, kto nesie za všetkých zodpovednosť – to zistíte až v praxi,“ hovorí Peter Džupa ml.
S týmto postrehom súhlasí aj Dávid Pagáč, vedúci oddelenia rozvoja segmentu malých podnikateľov vo VÚB banke: „Začínajúci lekári sa po škole často stretnú s realitou, na ktorú ich nikto nepripravil – zrazu musia riešiť odvody, leasing, mzdy. Oddeľovať osobné financie od podnikateľských. Postupne si uvedomia, že súkromná prax môže stáť a padať na jednej osobe. A popri tom musia ordinovať. Aj preto sme sa ako banka rozhodli stať jedným z hlavných partnerov projektu “Inkubátor mladých lekárov”. Je to vzdelávací program Mladých lekárov, kde sa okrem iných dôležitých tém môžu naučiť základy podnikania v zdravotníctve a prácu s financiami ešte pred tým, než sa rozhodnú otvoriť si ambulanciu, alebo ju zefektívniť v už existujúcej lekárskej praxi.“
Rodinný projekt sa úspešne rozrástol
Zubnú kliniku Petramed založil ešte otec Petra Džupu, ktorý je dnes vedúcim lekárom. Peter sa k nej pridal po vysokej škole – s tým, že bude ordinovať. No čoskoro zistil, že ak má klinika fungovať a rásť, niekto musí niesť aj bremeno jej riadenia. V určitom momente ho dokonca vedenie kliniky začalo baviť a stal sa výkonným riaditeľom na plný úväzok: „Zo začiatku sme robili všetci všetko ako rodina. Ale keď máte niekoľko ambulancií a desiatky ľudí v tíme, už nestačí improvizovať za pochodu. Potrebujete kvalitný stabilný tím, dobre nastavené procesy. A niekoho, kto bude rozhodovať – nielen klinicky, ale aj organizačne a finančne.“
Dnes majú na klinike jasne rozdelené úlohy. Peter Džupa ml. sa venuje smerovaniu kliniky a strategickým rozhodnutiam. V pozícii výkonného riaditeľa ho minulý rok nahradil kolega, ktorý prevzal riadenie kliniky, financie a klientsky servis. Prevádzku a servisné zázemie má na starosti prevádzkový manažér, ktorý dohliada na techniku, materiál a plynulý chod ambulancií. Ďalšia kolegyňa rieši personálnu agendu, od výberu zamestnancov až po pracovné zmluvy. Dokonca majú manažéra, ktorý rieši kvalitu poskytovaných služieb a spokojnosť zákazníkov.
Zubný lekár ako podnikateľ – čo to vlastne znamená?
„Pracujeme s tým, čo je najcennejšie – s ľudským zdravím. Preto je podnikanie v zdravotníctve vysoko regulovaný segment,” vysvetľuje špecifiká podnikania v zdravotníctve Peter Džupa. “Je to zároveň segment so stabilným dopytom, pretože zdravie je pre ľudí dôležité stále a aj vždy bude. Výkyvy v dopyte teda nemáme veľké, no zároveň nemáme ani zisky 20-30 percent ročne, pretože legislatíva nám reguluje aj ceny. Je to biznis na dlhé roky, nečakajte rýchlu návratnosť.“
A popritom všetkom musí lekár voči pacientovi zostať plne sústredený a ľudský. Trpezlivo vysvetľovať, čo sa deje a ošetriť ho pokojne, s empatiou a precíznou profesionalitou, ktorú od neho každý očakáva.
David Pagáč z VÚB k tomu dodáva: „Zubný lekár so súkromnou praxou dnes nie je len odborník na zdravie, ale musí byť aj manažér, pričom zodpovednosť sa nedá vypnúť. Začínajúcim lekárom preto hovoríme, že sa treba zamyslieť, čo od života skutočne chcú a aké sú ich priority. Podnikanie napríklad nemusí byť cesta, pokiaľ chcete byť najlepší klinický stomatológ na Slovensku, ale všetok voľný čas chcete venovať rodine.Mnohé sa však dá naučiť – a práve to chceme začínajúcim lekárom podnikateľom prostredníctvom Inkubátora mladých lekárov ukázať. Aj s takouto podporou môžu získať základnú podnikateľskú sebaistotu.“
Keď lekár potrebuje oporu
Ako rodinná klinika Petramed rástla, potrebovali investovať – do vybavenia, priestorov aj ľudí. Keď prišli prvé kľúčové rozhodnutia, bolo jasné, že potrebujú vzťah s bankou riešiť strategicky.
Dávid Pagáč z VÚB banky dodáva, že ho pri žiadostiach o lízingy a úvery od zdravotníkov často zaráža, koľko moderné vybavenie stojí. „Bez ohľadu na to, či otvárajú novú ambulanciu, rozrastajú sa, alebo modernizujú existujúce priestory, sumy idú často do desiatok až stoviek tisíc. Málokto zvonka si to vie predstaviť. Rozprávame sa s lekármi a spolupracujeme aj s profesijnými komorami. Vďaka tomu máme produkty špeciálne pre lekársku prax podľa ich reálnych potrieb. Napríklad zubní lekári môžu čerpať predschválené úverové limity až do 220 tisíc eur bez predchádzajúcej podnikateľskej histórie a bez predkladania finančných výkazov. Alebo úver na odkup existujúcej lekárskej praxe, čo je pre začínajúceho súkromného lekára významná pomoc.“
Peter Džupa ml. priznáva, že Petramed sa počas svojej existencie dostal aj do finančných ťažkostí. “Vtedy sme si uvedomili, že firmu nestačí riadiť len odborne, ale treba aj finančne. A to najmä keď rastiete. Bola to veľmi silná lekcia, vďaka ktorej sme pochopili, aké dôležité je mať nastavené procesy. Ako vyštudovaní lekári sme však dovtedy s rastom podnikania a jeho finančným riadením nemali skúsenosti,” hovorí Peter Džupa.
Aj na základe svojich chýb a poučení radia iným lekárom s ich podnikaním, pretože to nie je len o splatení ďalšieho úveru. “Ak ste na trhu napríklad 30 rokov ako my, už nestačí riešiť problémy len v horizonte splatenia ďalšieho lízingu. Ja som druhá generácia vo firme a už teraz riešim, ako ju odovzdám ďalej. A to mám pred sebou ešte 20-30 rokov pracovného života,” poznamenáva Džupa.
O čom by sa v rámci zubárskeho segmentu z hľadiska biznisu malo hovoriť viac?
Peter Džupa vidí budúcnosť v práci vo väčších tímoch. Na Slovensku sa podnikanie v stomatológii začalo v 90-tych rokoch malými ambulanciami, ktoré tu máme dodnes. Predtým však odborníci fungovali spolu v rámci rôznych univerzitných, krajských či okresných polikliník. Vytvárali rôzne špecializované tímy, kde si navzájom zdieľali poznatky a napredovali. Štátnych zariadení je málo, väčšinou sú to kliniky zamerané na zubnú chirurgiu a majú špičkové výsledky. “V súkromnom sektore sa dnes čoraz častejšie spájajú lekári nielen kvôli ekonomicky efektívnejšiemu využívaniu drahých prístrojov, ale aj kvôli zdieľaniu know-how. Každý lekár sa špecializuje na niečo iné a v rámci väčšieho zariadenia, ako je poliklinika, môžu lekári viac spolupracovať. Vďaka tomu sa vedomosti šíria rýchlejšie.”
Našťastie však na Slovensku trend spájania lekárov do väčších zariadení rastie. Vznikajú tak centrá a siete, ktorým záleží na tom, aby pacient dostal komplexnú starostlivosť pod jednou strechou.
Prečo je tento príbeh zaujímavý?
Lebo ukazuje, že za každou úspešnou klinikou nestojí len dobrý zubný lekár. Stojí tam človek, ktorý denne robí desiatky neviditeľných rozhodnutí. A robí ich preto, aby si pacient mohol s dôverou sadnúť do zubárskeho kresla a cítiť, že je v dobrých rukách.
“Aj keď má podnikanie v zdravotníctve svoje špecifiká, je ako každé iné podnikanie. Hoci si to niektorí zdravotníci neuvedomujú, aj tento typ podnikania potrebuje mať rovnako dobre nastavené procesy ako každý iný biznis. Takisto tu máte zákazníka, jeho potreby a produkt alebo službu, ktorú ponúkate,“ uzatvára Peter Džupa ml.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO