Definitívny koniec bratislavskej fabriky, ktorú zakladal Alfred Nobel (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Legendárna fabrika v Bratislave prepúšťa a končí: Fabrika na chemikálie, ktorú založil vynálezca dynamitu Alfred Nobel, po viac ako 150 rokoch definitívne zatvára brány. V rozhovore pre Aktuality.sk to potvrdil riaditeľ materskej spoločnosti Duslo Petr Bláha.
„Na základe zlých hospodárskych výsledkov zatvárame celú Bratislavu. O prácu príde 200 ľudí,“ uviedol Bláha (celý rozhovor s ním si môžete prečítať na portáli Aktuality.sk už tento týždeň, pozn. red.).
Závod známy aj ako Istrochem či Dimitrovka produkoval chemikálie pre gumárenský priemysel. „Nemáme šancu konkurovať lacným čínskym producentom,“ hovorí Bláha. Keďže čínski exportéri čelia pri vývoze produktov do Spojených štátov dovozným clám, snažia sa tovar presmerovať do Európy. Podľa šéfa Dusla sú čínske produkty o 30 až 40 percent lacnejšie. „Okrem toho pokles výroby v automobilovom priemysle viedol k poklesu spotreby pneumatík, a to boli naši hlavní odberatelia,“ vysvetľuje Bláha.
Gumárenský priemysel na Slovensku už dlhšiu dobu zažíva náročné časy. Produkcia v apríli medziročne poklesla o päť percent. Sektor zaznamenal dvojpercentný pokles aj za celý minulý rok, ukazujú údaje Štatistického úradu.
Úpadok pritom tento rok hlásia viaceré odvetvia z výrobného sektora. Príkladom je aj odevný priemysel. Výrobu v týchto týždňoch ukončuje martinský závod na výrobu topánok ECCO. V Handlovej zas končí výroba športovej obuvi Lowa. V Partizánskom utlmuje produkciu spoločnosť Honeywell, ktorá v miestnej fabrike vyrábala ochrannú obuv a pomôcky.
Veľký test Biedronky. Porovnali sme ich potraviny na Slovensku a Poľsku: Udalosťou tohto roka na slovenskom maloobchodnom trhu je príchod Biedronky, ktorá vstúpila na trh po dvadsiatich rokoch od príchodu posledného veľkého reťazca. Očakávania boli vysoké aj zo strany verejnosti a reťazec zatiaľ otvoril šesť predajní.
Aktuality.sk vycestovali koncom júna do Poľska, konkrétne do predajne v Lipnici Wielkej, a tiež do slovenskej predajne reťazca v Liptovskom Mikuláši. Rozhodli sme sa podrobne porovnať ceny rovnakých produktov na oboch trhoch.
Neurobili sme len nákup niekoľkých základných potravín, kde by mohli byť výsledky skreslené. Zozbierali sme údaje o stovke produktov a analyzovali, kde zákazníci ušetria viac. A hoci by sa mohlo zdať, že ceny by mali byť výhodnejšie v krajine, kde je sieť rozšírenejšia, nie vždy to tak je. Viac sa dočítate v článku Filipa Maxu.
Koniec Krajniakovým predčasným dôchodkom: Odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch z dielne bývalého ministra práce Milana Krajniaka sa v roku 2023 stal skutočným fenoménom. Len za jeho posledné tri mesiace zaplavilo Sociálnu poisťovňu takmer 33-tisíc žiadostí o skoršiu penziu – číslo, ktoré prekvapilo aj najoptimistickejšie prognózy. Pracovníci hromadne opúšťali najmä priemysel, stavebníctvo a dopravu, akoby sa chceli vyhnúť blížiacej sa búrke.
Vlani však eufória začala opadávať a čerstvé údaje zo Sociálnej poisťovne za prvú polovicu tohto roka prinášajú pre verejné financie povzbudivé správy – situácia sa definitívne vracia do normálu. Informoval o tom portál HNonline.sk. Hoci to nepredstavuje zázračné riešenie rozpočtových problémov, každé spomalenie tohto drahého trendu aspoň zmierňuje tlak na už tak napäté verejné financie.
Číslo týždňa
Očakávaná celková úroda hustosiatych obilnín na úrovni takmer 2,9 mil. ton by mala byť v porovnaní s minuloročnou definitívnou úrodou o viac než 280-tisíc ton vyššia. Na medziročnom očakávanom náraste o 11 percent sa podieľal najmä nárast hektárových výnosov všetkých sledovaných komodít. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Graf týždňa
Verejné investície na Slovensku zaostávajú za mnohými krajinami. To je jeden z hlavných dôvodov pomalej modernizácie našej krajiny. Vyplýva to z blogu hlavného ekonóma Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií Michala Horvátha.
Obrázok týždňa
Alkohol mladým ľuďom až tak nechutí. Jeho spotreba u dnešnej mládeže je v USA oveľa nižšia ako napríklad v 90. rokoch.
Video týždňa
Biznis prostredníctvom charity. Nemecký influencer ukázal, kde skončili jeho tenisky, ktoré daroval tamojšiemu Červenému krížu.
Zahraničie
Reuters: Po strate európskeho trhu a neúspešných rokovaniach s Čínou sa ruský Gazprom ocitol v bezprecedentnej situácii: nahromadil 60 miliárd kubických metrov nepredaného plynu – objem porovnateľný s ročnou produkciou celých Spojených arabských emirátov a trojnásobne vyšší ako ročná spotreba Poľska. Ako uviedla agentúra Reuters, minulý rok vyprodukoval 416,19 miliardy kubíkov, no predať sa mu podarilo len 355,23 miliardy.
Kedysi prúdilo cez plynovody do Európy každý deň pol miliardy kubíkov plynu. Dnes? Export do Európy, ktorý dosahoval vrchol 200 miliárd kubíkov ročne, sa zrútil na sotva 30 miliárd – najnižšia hodnota od 70. rokov. Plynovod Sila Sibíri dokáže kompenzovať len pätinu stratených objemov, roky rokovaní s Čínou neviedli k výsledkom a projekt plynového uzla v Turecku zlyhal.
Ruské úrady zúfalo hľadajú riešenia. Alexej Čekunkov navrhuje využiť plyn na výrobu elektriny pre umelú inteligenciu, no Pavel Sorokin z ministerstva energetiky to odmieta. Plyn je príliš drahý pre dátové centrá. Alternatívou je podpora uhoľného priemyslu, ktorý od roku 2023 nahromadil straty 200 miliárd rubľov (2,17 mld. eur). Januárové plány predať Iránu 55 miliárd kubíkov ročne sú podľa expertov „beznádejný biznis“ kvôli extrémne nízkym cenám.
V roku 2023 zaznamenal Gazprom rekordnú stratu 629 miliárd rubľov (6,51 mld. eur), plynový biznis priniesol ďalší 1 bilión rubľov strát. Úrady sa snažia zaplátať diery zdražovaním plynu pre obyvateľstvo o 24 percent a plánujú ďalších 46 percent do roku 2028. „Je nemožné speňažiť kolosálne zásoby plynu. Nikto nedôveruje tomuto dodávateľa,“ konštatuje expert Michail Krutičin. Ruský energetický gigant s najväčšími zásobami plynu na planéte paradoxne nevie, čo so svojou vlastnou produkciou.
Financial Times: Séria záhadných útokov pomocou magnetických mín na ropné tankery vyvolala v námornom svete poplach a špekulácie o štátom podporovanej sabotážnej kampani. Päť plavidiel bolo tento rok zasiahnutých úmyselnými výbuchmi, pričom najnovší incident minulý týždeň dramaticky zaplavil strojovňu gréckeho tankera Vilamoura počas jeho plavby pri líbyjskom pobreží.
Podľa denníka Financial Times všetky napadnuté lode kotvili v ruských prístavoch v priebehu niekoľkých týždňov pred útokmi, čo viedlo bezpečnostných expertov k podozreniu, že za výbuchmi môže stáť Ukrajina ako súčasť svojej tajnej vojny proti ruským ekonomickým záujmom. Kyjev diplomaticky mlčí o priamej účasti, ale jeho bezpečnostné sily majú bohatú históriu tajných operácií proti ruským záujmom. Ukrajinská vojenská rozviedka označila Vilamouru za tanker patriaci do ruskej „tieňovej flotily“ – siete lodí, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať medzinárodné sankcie.
Jeden bezpečnostný poradca odhalil, že spočiatku „všetky prsty“ smerovali na Ukrajinu, ale odlišnosti v charaktere útoku na Vilamouru vyvolali nové teórie o tom, či za niektoré útoky nenesú zodpovednosť úplne iní sabotéri. Martin Kelly z EOS Risk Group varoval, že „zostáva tu znepokojivo široká škála alternatívnych možností vrátane líbyjských aktérov a iných štátnych aktérov, ktorí majú technické schopnosti a pravdepodobne aj silný motív.“
Štyri lode kotvili v líbyjských prístavoch – krajine chaoticky rozdelenej medzi rivalské frakcie závislé na príjmoch z ropných dodávok. Všetky tankery tiež pravidelne kotvili pri Malte na doplnenie zásob. Útok na Vilamouru nasledoval po podobnom incidente v januári a troch explóziách vo februári. Zatiaľ čo väčšina incidentov sa odohrala v Stredozemnom mori, jeden tanker bol zasiahnutý v Baltskom mori.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO