Dopady dane z cukru na Slovensku: Výrobcovia hlásia výrazné prepady. Štát môže získať menej peňazí
Od 1. januára 2025 platí na Slovensku daň z cukru, konkrétne spotrebná daň na sladené nealkoholické nápoje. Táto legislatíva mala Ministerstvu financií SR navýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Sekundárnym efektom mohla byť podpora zdravšieho životného štýlu obyvateľstva.
Avšak prvé mesiace od zavedenia dane naznačujú, že reálne dopady môžu byť výrazne horšie, než sa pôvodne očakávalo. Výrobcovia nápojov totiž hovoria o veľkých prepadoch.
Prepad predaja v prvých mesiacoch
Producenti sladených nápojov zaznamenali v prvom kvartáli 2025 veľkých poklesoch predaja. Podľa Lucie Morvai, výkonnej riaditeľky Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), ide o poklesy na úrovni 15 až 25 percent v závislosti od druhu nápoja.
„Je dôležité poznamenať, že ministerstvo financií počítalo len s 5-percentným poklesom spotreby, takže štát vo finále môže vybrať na dani menej, ako očakával,“ upozorňuje Morvai.
Zasiahnuté sú najmä kategórie lacnejších sladených nápojov s objemom 1,5 až 2 litre, kde zvýšená cena odradila časť spotrebiteľov. Rovnako citeľný prepad sa týka sirupov, ktoré po zdanení výrazne zdraželi – aj tie najlacnejšie produkty s nízkym ovocným podielom dnes podľa AVNM stoja takmer 4 eurá.
„Pri tradičných sýtených sladených nápojoch prémiovejších značiek vidíme zatiaľ pokles na úrovni 15 percent. Celkovo klesá záujem o skupinové balenia a väčšie objemy nápojov,“ vysvetľuje ďalej.
Ceny narástli aj o polovicu
Daň sa očividne prejavila aj v cenotvorbe. Podľa AVNM narástli ceny tradičných sýtených sladených nápojov o 30 až 50 percent, v prípade sirupov a koncentrátov až na dvojnásobok.
Generálny riaditeľ spoločnosti Kofola pre Česko a Slovensko, Daniel Buryš, potvrdzuje tento trend: „Najviditeľnejší pokles predajov z pohľadu jednotlivých formátov sme zaznamenali pri veľkých baleniach sladených nápojov na doma.“ Práve tieto formáty boli donedávna populárne najmä v domácnostiach s deťmi či počas letných grilovačiek.
Finančné dopady na producentov
Kofola, jeden z najväčších producentov nápojov v regióne, uviedla, že aj keď jej celkové tržby v prvom štvrťroku mierne stúpli o 2 percentá, ukazovateľ EBITDA (prevádzkový zisk) klesol až o 37 %. Dôvodom bola nová daň, ale aj počasie a Veľká noc, ktorá bola neskôr.
Zaujímavý je však jav predzásobenia – v očakávaní vyšších cien sa retailoví zákazníci predzásobili sladenými nápojmi ešte pred koncom roka 2024, čím došlo k dočasnému navýšeniu tržieb firmy v poslednom kvartáli minulého roka. Tento efekt sa však rýchlo vyčerpal a výsledky v roku 2025 ukazujú reálny dopad dane na správanie spotrebiteľov.
Očakávania štátu verzus realita
Ministerstvo financií SR (MF SR) sa zatiaľ k výberu dane vyjadruje zdržanlivo, no hodnotí ho ako v súlade s odhadmi.
„V súčasnosti však prebieha podrobnejšia analýza dostupných dát a aktualizovaný odhad na celý rozpočtový horizont bude oficiálne publikovaný v rámci júnového Výboru pre daňové prognózy,“ uviedol tlačový odbor MF SR.
Očakávané príjmy do rozpočtu môžu byť nadhodnotené, ak bude pokračovať pokles spotreby.
Na zdravie Slovákov vraj efekt nemá
Jedným z cieľov zavedenia dane bola v zahraničí snaha ovplyvniť stravovacie návyky a znížiť spotrebu cukru. U nás štát takúto ambíciu nemal – išlo najmä o dodatočné príjmy v čase konsolidácie.
Podľa AVNM ide celkovo skôr o symbolické opatrenie s minimálnym reálnym vplyvom. „Sladené nápoje prispievajú ku kalorickému príjmu 2 – 3 % a ich spotreba dlhodobo klesá,“ hovorí Lucia Morvai. Zdravotný dopad preto považuje za zanedbateľný.
Skúsenosti zo zahraničia podporujú tieto obavy. V krajinách ako Nórsko či Dánsko zavedenie podobnej dane spôsobilo nárast cezhraničných nákupov, čo malo negatívne ekonomické dôsledky a v niektorých prípadoch viedlo k zrušeniu dane.
Ďalším problémom je presun spotreby k iným, nezdaneným, no tiež vysoko kalorickým produktom. Spotrebitelia sa môžu napríklad presunúť k ochuteným mliečnym nápojom, rastlinným náhradám, cukrovinkám alebo dokonca k alkoholu.
Uvidí sa neskôr
Prvé dáta ukazujú, že dopad novej dane je kombináciou nižšej spotreby, vyšších cien a neistých daňových výnosov. Výrobcovia zápasia s poklesom predaja a niektorí spotrebitelia menia svoje nákupné zvyky pre vyššie ceny.
Kľúčové bude, ako sa k situácii postaví štát – či dôjde k úprave sadzieb, rozšíreniu zdanených produktov, alebo dokonca k prehodnoteniu samotnej dane.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO