Ekonomika Slovenska spomaľuje: čo stojí za nízkym hospodárskym rastom? (panel expertov)

Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2025 výrazne spomalila. Hrubý domáci produkt (HDP) v tomto období medziročne vzrástol len o 0,9 percenta. Takéto tempo rastu bolo najpomalšie za posledné dva roky.

Redakcia Aktuality.sk preto oslovila odborníkov, aby vysvetlili, čo sa momentálne deje v slovenskom hospodárstve. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

  1. Čo je dôvodom súčasného spomalenia rastu HDP?
  2. Výrazný prepad zaznamenali firemné investície, keď tvorba hrubého fixného kapitálu poklesla až o 8 %. Môžete toto naznačovať budúce problémy slovenskej ekonomiky?
  3. Môže tento prepad súvisieť aj tým, ako sa v poslednom čase správa vláda voči firmám?
  4. Očakávate, že aj v nasledujúcich štvrťrokoch bude slovenská ekonomika rásť takýmto pomalým tempom?

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

  1. – 4. Dôvodom spomalenia medziročného rastu je pomalý rast v samotnom 1. štvrťroku voči 4. kvartálu vlaňajška v porovnaní s 1. kvartálom 2024, kedy ešte doznievala hospodárska aktivita podporená dočerpávaním eurofondov. Citeľne nižšie ako vlani v rovnakom období sú tak najmä investície, ale výrazne sa spomalila aj spotreba domácností ovplyvnená konsolidačným balíčkom, predzásobením v závere vlaňajška a znovu vyššou infláciou. Investície sa v princípe len vrátili na úroveň spred dočerpávania eurofondov, no v najbližšom období ich bude brzdiť aj neistota spojená s americkou obchodnou vojnou. Očakávame, že v najbližších štvrťrokoch môže medziročné tempo rastu slovenskej ekonomiky spomaliť ešte viac – až takmer k nule v závere roka.
Vývoj hrubého domáceho produktu Slovenska2fotky v galérii Vývoj hrubého domáceho produktu Slovenska Zdroj: ŠÚ SR

Tomáš Boháček, analytik 365.bank

  1. Spomalenie rastu HDP je dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Predovšetkým externý dopyt zostáva tlmený, najmä vzhľadom na stagnáciu nemeckého priemyslu, ktorý je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska. Ďalším významným faktorom je vládna fiškálna konsolidácia, ktorá zahŕňa opatrenia ako úpravu sadzieb DPH a dane z príjmov právnických osôb, ako aj zavedenie dane z finančných transakcií. Tieto kroky zaťažujú domáci dopyt, keďže obmedzujú rast súkromnej spotreby. Aj keď sa očakáva mierny rast reálnych miezd a stabilný trh práce s nízkou nezamestnanosťou, konsolidačné opatrenia tlmia ochotu domácností míňať. Riziká predstavuje aj rastúci protekcionizmus vo svetovom obchode, najmä stála neistota okolo zavedenia amerických ciel, ktoré by mohli výrazne zasiahnuť slovenský automobilový priemysel a potenciálne znížiť HDP Slovenska o 0,5 % ročne v prípade krajného scenára.
  2. Áno, výrazný prepad tvorby hrubého fixného kapitálu môže vytvárať prekážky pre dlhodobú konkurencieschopnosť a rastový potenciál. Investície do fixného kapitálu – teda do strojov, zariadení, budov a technológií – sú kľúčové pre zvýšenie produktivity práce, implementáciu inovácií a modernizáciu výrobných procesov. Ich pokles indikuje, že slovenské firmy nemajú dostatočné motivácie na investovanie, čelia neistote a chýbajú im zdroje na tieto účely. To môže viesť k zaostávaniu v technologickom pokroku v porovnaní s okolitými krajinami V4. Ak firmy neinvestujú do inovácií, znižuje sa ich schopnosť konkurovať na medzinárodných trhoch, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v spomalení exportu a zhoršení obchodnej bilancie.
  3. Predovšetkým legislatívna nestabilita a nepredvídateľnosť regulácií vytvárajú neisté podnikateľské prostredie. Firmy potrebujú dlhodobú víziu a jasné pravidlá, aby mohli plánovať svoje investície, najmä tie rozsiahlejšie s dlhou dobou návratnosti. Zmeny v daňovej politike, ako napríklad úpravy sadzieb DPH, alebo zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb, ako aj zavedenie dane z finančných transakcií, priamo znižujú disponibilný kapitál firiem na investície, zvyšujú ich prevádzkové náklady a nútia ich sústrediť zdroje na iné projekty ako investičné, alebo len v zníženej miere a tam, kde budú mať vysokú istotu – znižuje sa schopnosť firiem riskovať, čo utlmuje ich budúce zisky.
  4. Očakávame, že isté zlepšenie by mohli najmä domáci exportéri čerpať z rastu dopytu v západných ekonomikách, napr. v Nemecku po zavedení daňových prázdnin. Samozrejme, postupom času sa firmy novej situácii prispôsobia a budú sa snažiť hľadať spôsoby, ako minimalizovať negatívne efekty, ktoré ich ovplyvňujú. Proces adaptácie má v rôznych sektoroch inú dĺžku, avšak niekedy na jeseň by sa situácia mohla zlepšiť, aj vzhľadom na dostupnejšie financovanie (nižšie úroky na medzibankovom trhu). Riziká tu však stále sú – konsolidácia 2.0, alebo obchodná politika USA, ktorých opätovné dopady na firmy, by mohli proces „rekonvalescencie“ opäť predĺžiť.
Zajímavost :  Hádka exspojencov Trumpa a Muska sa stupňuje. Tesla prudko padá, rastú obavy z recesie

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO