Erik Tomáš chce naprávať chyby Roberta Fica. Uvažuje o pootvorení 2. piliera
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) uvažuje o tretej zmene v 2. pilieri za necelé roky vo funkcii. Naznačil, že štát by mohol časti sporiteľov umožniť odísť z 2. piliera, ak to pre nich bude výhodné.
„V 2. pilieri je veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť vzhľadom na svoj vek, príjem a usporené peniaze. Jednoducho by nedostali vyšší dôchodok z kombinovaného 1. a 2. piliera, ako by ho poberali len z 1. piliera,“ uviedol minister minulý týždeň po rokovaní tripartity.
Podľa neho ide o takmer 50-tisíc ľudí, ktorí by si prechodom do 1. piliera prilepšili o približne 50 eur. „O tomto sa vieme baviť. Všetko by bolo na báze dobrovoľnosti,“ zdôraznil minister.
O myšlienke, že niektorí ľudia „nemajú čo robiť“ v 2. pilieri hovoril aj v diskusnej relácii Ta3 V politike. Povedal, že je možná „konštruktívna diskusia“ o tom, či by títo sporitelia mali dostať šancu vystúpiť.
„Asi ani vy nechcete, aby v 2. pilieri zostali ľudia, ktorí na konci, keď odídu do dôchodku, budú mať nižší dôchodok z 1. a 2. piliera, ako by mali, keby zostali v prvom,“ spýtal sa minister poslanca Mariána Viskupiča z SaS, s ktorým diskutoval v relácii.
Miliardové deficity v 1. pilieri
Podľa Tomáša je 2. pilier spoluzodpovedný za to, že Sociálna poisťovňa hospodári v hlbokom deficite. Vlani musela vláda poisťovňu dofinancovať dodatočnými 2,7 miliardami eur. Minister o možnom prestupe časti sporiteľov do 1. piliera hovoril v súvislosti s potrebnou konsolidáciou verejných financií na budúci rok.
Ekonómovia však poukazujú na to, že takýto krok nemožno označiť za skutočnú konsolidáciu. Ak by časť ľudí preniesla svoje úspory do 1. piliera, zvýšil by sa síce objem peňazí v Sociálnej poisťovni, no problém s rastúcim tlakom v dôchodkovom systéme by sa presunul do budúcnosti.
„V krátkom horizonte (v priebehu roka) môžeme očakávať mierne pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale to všetko na úkor vyšších nákladov Sociálnej poisťovne v budúcnosti – teda dlhodobý vplyv by bol skôr negatívny,“ uviedol pre Aktuality.sk Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Matej Bela.
Podobne to vníma aj Michal Lehuta, analytik VÚB banky. „Úspory takýchto ľudí z 2. piliera by na jednej strane podobne ako v minulosti putovali na financovanie aktuálnych dôchodkov a štátu by na druhej strane vznikol vyšší záväzok z titulu penzií až v budúcnosti,“ vysvetľuje Lehuta.
„Čiže bežnému deficitu v roku 2026 by to pomohlo, v minimálnej miere aj v ďalších rokoch (aj nové odvody týchto ľudí by plynuli do Sociálnej poisťovne), ale vo výplatnej fáze, teda v dlhšej budúcnosti, možno po piatich, desiatich rokoch (v závislosti od štruktúry prestúpivších), by to zasa naopak finančnú situáciu štátu zhoršilo, pretože dôchodky týchto ľudí bude v plnej miere hradiť štát,“ dodáva.
Dôchodky znížili vlády Roberta Fica
To, že niektorým sporiteľom vychádza nízky dôchodok, však nie je problémom samotného 2. piliera, ale štátnych zásahov do neho, upozorňujú ekonómovia.
„Mnohým ľuďom vychádza kombinovaný dôchodok z 1. a 2. piliera nižší ako len z 1. piliera preto, že ich vláda v roku 2013 presunula do nízko výnosných dlhopisových fondov a tiež preto, že v roku 2009 štát dôchodkové správcovské spoločnosti fakticky prinútil predať akciové časti portfólií za vtedajšie nízke ceny,“ poznamenal Lehuta.
Aj Erik Tomáš pripúšťa, že vinu za nízke výnosy nesú vlády Roberta Fica. „Áno, bolo to kvôli zásahom predchádzajúcich vlád, lebo ľavicové vlády Smeru boli konzervatívne, a chceli, aby ľudia sporili v konzervatívnejších fondoch,“ povedal Tomáš.
Mešťan pripomína, že štát, správcovia aj odborníci o nepriaznivom vývoji v 2. pilieri dlhodobo vedia. Keďže nízke výnosy zavinil svojimi zásahmi štát, je vhodné, aby dal sporiteľom šancu zvoliť si vyššiu penziu.
„Následne pri otvorení 2. piliera by ministerstvo práce, Sociálna poisťovňa a jednotlivé dôchodkového správcovské spoločnosti pristúpili spoločnými silami k jednotnej komunikácií vo vzťahu iba k tejto skupine sporiteľov, že pre nich by bolo vhodnejšie z racionálnych dôvodov vystúpiť,“ hovorí Mešťan.
Úspory majú stavať nájomné byty
Systém dôchodkového sporenia v tomto roku už prešiel zmenou. Správcovia majú možnosť investovať aj do štátnych projektov, ako sú nájomné byty. Týka sa to iba časti spravovaných úspor. Z celkových 16 miliárd eur v druhom pilieri by takto mohli investovať zhruba 800 miliónov eur.
Investičné príležitosti rozšírila novela ministra práce Erika Tomáša, ktorú Národná rada v zrýchlenom legislatívnom konaní odobrila ešte na aprílovej schôdzi. Minister argumentoval, že zmena pomôže podporiť ekonomiku v čase, keď sa hospodársky rast spomaľuje pre obchodnú vojnu.
Predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov v tom čase odhadoval, že investície by sa mohli postupne rozbehnúť o päť či šesť mesiacov.
Nejde pritom o jedinú zmenu v 2. pilieri, ktorú zaviedla súčasná vláda. V decembri 2023, tesne po nástupe do funkcie, znížila odvod do 2. piliera na štyri percentá z pôvodných 5,5 percenta. Išlo o súčasť opatrení známych ako „Lex konsolidácia“. Ďalšie znižovanie odvodov do 2. piliera však minister práce v uplynulých dňoch opakovane odmietol.
„Nie som priaznivcom ďalšieho znižovania odvodov do 2. piliera pretože 2. pilier má svoje ukotvenie v Ústave SR a výrazné zníženie odvodov by už bolo za hranou ústavnosti,“ dodal.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO