EÚ by si mala požičať Trumpovu zbraň, odporúčajú analytici. Clo na ruský plyn by znížilo jeho ceny a pomohlo aj Slovensku

Európska únia sa opäť ocitá na rázcestí. Po krátkodobom poklese dovozu ruského plynu sa v čase rastúcich cien energií a neistých zásob objavujú úvahy o návrate k lacnejším dodávkam z Ruska.

Podľa analýzy bruselského think-tanku Bruegel, na ktorú upozornil denník SME, by však unáhlený a nekoordinovaný návrat mohol mať nebezpečné dôsledky – nielen pre energetickú bezpečnosť, ale aj pre jednotu EÚ a prechod k zeleným energiám.

V roku 2021 tvoril ruský plyn až polovicu dovozov plynu do EÚ. O tri roky neskôr sa tento podiel prepadol na 18 percent, pričom objem klesol zo 157 na 54 miliárd kubických metrov. Tento pokles bol však podľa Bruegelu výsledkom „predovšetkým ruských obmedzení dodávok, a nie koordinovanej európskej politiky“. Navyše, napriek sankciám sa dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska za posledné tri roky zvýšil o 60 percent.

Riešenie sa neodkladne hľadá. Európska komisia síce ešte v roku 2022 stanovila cieľ úplne ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2027, no prijatie konkrétneho plánu bolo opakovane odložené. Bruegel upozorňuje, že „fragmentovaný európsky prístup k dovozu ruského plynu bude výhodou pre Putina, umožní mu politicky rozdeľovať EÚ a podkopávať jej dlhodobú energetickú bezpečnosť“.

Z právneho hľadiska má EÚ dve možnosti: embargo alebo tarify. Prvá možnosť však naráža na potrebu jednomyseľného súhlasu členských štátov, ktorý je vzhľadom na postoje Maďarska či Slovenska prakticky nedosiahnuteľný.

Výhodnejšie a jednoduchšie

Druhou cestou sú clá – teda dovozné poplatky za ruský plyn.

„Clá sú vhodnejšie než kvóty, pretože generujú príjmy pre EÚ, namiesto toho, aby zvyšovali príjmy Ruska,“ konštatuje Bruegel v najnovšej analýze.

Na rozdiel od úplného zákazu dovozu, ktorý vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, môžu byť clá zavedené aj kvalifikovanou väčšinou. Právny základ na ich prijatie by mohol poskytnúť článok 207 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý sa týka spoločnej obchodnej politiky – teda oblasti, kde má Únia výlučné právomoci.

Clo by fungovalo ako poplatok za každý kubický meter dovezeného ruského plynu. Výnosy z neho by sa mohli využiť na zmiernenie dopadov na priemyselné odvetvia postihnuté vyššími nákladmi, alebo na financovanie investícií do infraštruktúry v krajinách najviac závislých od ruského plynu, teda aj na Slovensku.

„Toto opatrenie by zachovalo trhové signály a zároveň vytvorilo finančný vankúš pre transformáciu,“ píše Bruegel.

Okrem toho má clo potenciál ekonomicky zasiahnuť samotné Rusko. Zdraženie plynu by Kremeľ nútilo buď prijať nižšie marže, alebo riskovať ďalší pokles exportu. „Ak chce Rusko zachovať alebo zvýšiť svoj vývoz do EÚ, možno bude musieť znížiť ceny, čím sa clo čiastočne vykompenzuje európskym spotrebiteľom,“ uvádza analýza.

To by mohlo zlepšiť obchodné podmienky pre Úniu a zároveň obmedziť príjmy Moskvy, ktoré by inak mohli byť použité na vojenskú agresiu proti Ukrajine alebo iným susedom.

Na rozdiel od kvót, ktoré len obmedzujú objem a tým umelo zvyšujú cenu, by tarify umožnili regulovať dopyt a zároveň znižovať zisky Ruska. „Kvóty vytvárajú nedostatok. Ak dopyt zostane vysoký, ceny porastú až do bodu, keď sa vyrovnajú ponuke – čo v praxi znamená, že Rusko môže na menšom objeme zarobiť ešte viac,“ upozorňuje Bruegel.

Vychytať muchy

EÚ vy si však zároveň musela strážiť obchádzanie ciel cez tretie krajiny. Turecko už dnes predáva tzv. „tureckú zmes“ plynu z rôznych zdrojov, ktoré môžu zahŕňať aj ruský plyn. Podobne pri nákupe azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu môže dôjsť k výmenným obchodom s Moskvou, čím sa závislosť v skutočnosti nezníži. „Európa tak ostáva závislá od ruských dodávok, len pod iným názvom,“ varuje Bruegel.

Aby bolo clo účinné, EÚ musí byť pripravená čeliť aj potenciálnemu úplnému výpadku ruských dodávok. Dovoz LNG sa síce zvyšuje – nové terminály v Nemecku, Poľsku či Taliansku technicky umožňujú náhradu –, no spoľahlivý objem dodávok nie je garantovaný.

Najväčším hráčom ostávajú Spojené štáty, ktoré v roku 2025 navýšili export o 15 percent. Otázne však je, koľko z tohto objemu zostane voľne dostupného.

Z dlhodobého hľadiska by zavedenie ciel mohlo znamenať nielen obmedzenie ruskej páky, ale aj zrýchlenie zelenej transformácie. „Energetická kríza jasne ukázala, že EÚ musí urýchliť odklon od fosílnych palív,“ pripomína Bruegel. Tarify by mohli byť prechodným nástrojom, ktorý zároveň podporí investície do čistých zdrojov a posilní odolnosť trhu.

Ako hovorí záver analýzy: „EÚ naliehavo potrebuje účinný spoločný nástroj na reguláciu dovozu ruského plynu. Tarify sú uskutočniteľným riešením, ktoré môže oslabiť ruské príjmy a zároveň pomôcť EÚ zvládnuť energetickú transformáciu.“

Návrat ruského plynu dlhodobo žiada aj premiér Robert Fico:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO