Európa nevie vyrobiť dostatok jadrového paliva. Brusel si to začal uvedomovať aj vďaka tlaku od Slovenských elektrární (rozhovor)

Nedávno tu teda bola misia z Európskej komisie. Šéfka generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku Ditte Jorgensen a jej tím mali stretnutie so zástupcami zamestnávateľských zväzov, ale aj veľkých energetických firiem. Ako prebiehalo toto stretnutie? Ste s jeho výsledkami spokojná?

To stretnutie prebehlo veľmi konštruktívne. Sme veľmi vďační za to, že Európska komisia bola pripravená počúvať naše argumenty a veríme, že v tejto veci zaujme rozumný prístup.

Vysvetlili sme našu pozíciu k opatreniam, ktoré Komisia navrhuje. Možno, že to najprv zrekapitulujem. V máji prišla Komisia jednak s plánom zaviesť clá na dovoz obohateného uránu z Ruska a tiež s plánom zakázať dovoz obohateného uránu od nejakého neskoršieho obdobia, uvažovalo sa nad rokom 2029.

My na jednej strane chápeme cieľ Únie ukončiť závislosť od Ruska, ale na druhej strane si nemyslíme, že by Únia mala prijať opatrenia, ktorými ohrozí bezpečnosť našich dodávok, keď nemáme dostatok alternatív, teda bez Ruska nemáme celosvetovo, a ani v EÚ, dostatok obohateného uránu. Zdá sa, že tieto argumenty boli zo strany Európskej komisie vypočuté.

Tiež sme im vysvetlili, že ak by boli zavedené clá, ktoré by dorovnali cenu obohateného uránu s cenou, ktorú poskytujú neruskí dodávatelia, tak by to malo ekonomicky negatívny dopad na európskych hráčov. Ak zmyslom tých opatrení vo všeobecnosti má byť to, že európski hráči budú siahať po európskych zdrojoch obohateného uránu, to clami nedosiahneme. Na to je potrebné sa venovať opatreniam, ktoré podporia výstavbu zariadení na obohatenie uránu v Európe.

Tá cestovná mapa spomína, že Únia podporí projekty SAVE, čo je projekt na obohacovanie uránu pre reaktory ruskej konštrukcie prevádzkovaný spoločnosťou Framatome a APIS, čo je podobný projekt v réžii spoločnosti Westinghouse. Do každého jedného z nich Brusel investuje 10 miliónov eur. Je to postačujúca aktivita?

Nie je to postačujúce. Tieto projekty majú vytvoriť možnosť pre prevádzkovateľov ruských jadrových reaktorov využívať palivo, ktoré je plne európskeho dizajnu a pôvodu. Ale to nijakým spôsobom nemení tú situáciu s obohateným uránom.

Celosvetovo sú tie kapacity na obohatenie uránu rozložené tak, že Rusko prevádzkuje 44 percent týchto kapacít. Čína 13 percent, pričom si z nich vykrýva vlastné potreby. Ďalších 31 percent a 12 percent sú dve neruské spoločnosti. To nepostačuje na pokrytie potrieb západného sveta.

Opatrenia, ktoré by zakázali dovoz obohateného uránu z Ruska, budú mať negatívny dopad na jadrový priemysel v Európe, keďže na nahradenie ruských kapacít v obohacovaní uránu je potrebných zhruba 7 až 10 rokov a výstavba takých zariadení stojí rádovo desiatky miliárd eur.

Inými slovami, Európska komisia hovorí, že po roku 2028 by sa nemali podpisovať nové zmluvy na dodávky obohateného uránu z Ruska. Čo je vlastne vaša požiadavka? Aký dátum, prípadne aké podmienky by vyhovovali vám?

Z hľadiska dátumu je to ťažko povedať. Tie opatrenia by mali byť nastavené tak, že by nezaviedli žiadne reštrikcie v situácii, kedy nemá Európa dostatok alternatív. A v súčasnosti tie alternatívy európski hráči nemajú dostatočné. Keď budú existovať také kapacity, tak vtedy bude ten správny čas nastaviť zákazy a reštrikcie.

Komisia argumentuje, že Rusko sa ukázalo ako nespoľahlivý dodávateľ, minimálne pri plyne. Ako je to pri jadre? Ako spoľahliví sú ruskí dodávatelia jadra?

Po začatí vojny sme si tiež kládli otázky, ako to bude s možnosťou ďalších dodávok. Jednak kvôli sankciám, ktoré zavádzala Európska únia. Nemali sme istotu, aký postoj k tomu zaujme ruský dodávateľ. Do dnešného dňa tie dodávky od ruského dodávateľa jadrového paliva chodia v súlade s našimi dohodami. Nemáme takú skúsenosť ako v iných sektoroch. Sme radi, že vďaka tomu, že tie dodávky chodili, sa nám podarilo vybudovať dostatočné zásoby paliva tak, aby sme vedeli na niekoľko rokov dopredu pokryť naše potreby.

Keď ste pozorovali napríklad tú situáciu so zemným plynom, nie je to aj pre vás dôvod obávať, že Vladimir Putin sa jedného dňa rozhodne zatlačiť na európsky jadrový sektor a povie, už vám nedodáme nič, napriek tomu, že máte zmluvy.

Určité obavy tu sú. Preto sme sa snažili v čo najkratšom čase dostať čo najviac paliva do našich skladov, aby sme mali čo najdlhší čas na to, hľadať ďalšie alternatívy. Zároveň sme uzatvorili zmluvy so všetkými hráčmi, ktorí sú na trhu, čo nám poskytuje nejaké možnosti budúcich dodavok paliva. Pracujeme s vysúkanými rukávmi na tom, aby sme toto alternatívne palivo mohli čím skôr získať.

Čo nejaká solidarita? V prípade, že by nastal nedostatok jadrového paliva, uvažovali ste, že by ste kontaktovali konkurenciu alebo európske úrady v snahe požičať si to palivo?

Túto možnosť nepovažujem za reálnu. Keď začala vojna, tak každý z prevádzkovateľov jadrových reaktorov VVER 440 mal iný stav zásob. Solidarita je síce pilier Európskej únie, ale v reálnom komerčnom svete by bolo veľmi ťažké sa na ňu spoliehať. Navyše po technickej stránke je to takmer nerealizovateľné.

My sme v tej krízovej situácii po tom, ako začala vojna, uvažovali aj nad alternatívou prepracovania vyhoreného paliva, ale to by bola cesta na veľmi dlhú trať. Takže sa nám javilo bezpečnejšie snažiť sa získať čo najviac zásob od ruského dodávateľa.

Na jednej strane vravíte, že v Slovenských elektrárňach máte dostatok jadrového paliva, teda zásoby na niekoľko rokov. Paralelne s tým prebieha proces, aby Európa vedela to palivo vyrábať. Je tam teda nejaký časový nesúlad? Lebo nepočujeme od iných prevádzkovateľov nejakú hlasnú kritiku.

Tá situácia je pre každého prevádzkovateľa iná. Napríklad Česi majú reaktory VVER 440, kde americké palivo momentálne iba licencujú, a majú reaktory VVER 1000, kde už americké palivo majú zlicencované.

Fíni majú dva reaktory VVER 440, kde sú v procese zavádzania amerického paliva. Ich situácia je jednoduchšia aj preto, že ich licenčný proces je flexibilnejší. My potrebujeme diverzifikovať našich päť, potenciálne šesť blokov tak, aby sme dosiahli aj rôznorodosť alternatívnych dodávateľov pre jednotlivé bloky. To znamená, že pre nás to nie je také jednoduché ako pre tých prevádzkovateľov, ktorí majú rozdielne reaktory, a tým pádom sú aj diverzifikovaní. Ale to sa opäť bavíme o diverzifikovaní fabrikácie, ktorá je rádovo menší problém ako obohatenie uránu.

Laicky si však môžeme povedať, že to Slovensko má hroznú smolu. Sme na konci plynovodu, ropovodu, ešte ani to jadro nemáme poriadne vyriešené. Prečo je to Slovensko také špecifické?

Slovensko nie je ničím špecifické. Najväčším dodávateľom obohateného uránu je Rusko so 44 percentným podielom na celosvetovom trhu. Preto problémom sú nedostatočné kapacity na výrobu obohateného uránu mimo Ruska.

Nedá sa však povedať, že teraz sme sa ocitli v nejakej ťaživej situácii, lebo sa iba prizeráme, že čo sa vo svete deje a my nič nerobíme. Odkedy vypukla vojna rozmýšľame nad našimi alternatívami, ale aj nad zabezpečením dostatku paliva od ruského dodávateľa, ktoré nám umožnilo vybudovať si tie zásoby a umožnilo nám to dýchať, kým pracujeme na tých alternatívach.

Ako vlastne vyzerá ten proces výroby paliva? Kde je ten problematický bod?

Pri výrobe paliva existujú štyri fázy. Najskôr je potrebné vyťažiť urán, následne je potrebné ho skonvertovať, potom ho obohatiť. A až keď máme k dispozícii obohatený urán, tak vieme pristúpiť k výrobe palivovej kazety. To je ako taká skladačka z lega, do ktorej sa potom zasunú pelety s obohateným uránom.

Čo sa týka tých problematických bodov, v tej prvej fáze, teda pri ťažbe uránu, tam problém celosvetovo neexistuje. Uránu je dostatok, uránových baní je veľa. Niektoré sú zatvorené a v prípade potreby by sa mohli otvoriť.

Čo sa týka konverzie, tam už to začína byť komplexnejšie. Celosvetovo je len päť relevantných hráčov pre konverziu uránu. Čo sa týka obohatenia, tam je to ešte komplikovanejšie. Tam máme len štyroch relevantných hráčov. Je to preto, lebo prevádzka aj tých kapacít na konverziu, aj tých kapacít na obohatenie, je finančne veľmi náročná. Ich výstavba trvá dlhý čas, a preto nie je veľa hráčov, ktorí by sa rozhodli do takýchto služieb investovať.

Čo sa týka fabrikácie, tak pre reaktory nášho typu momentálne máme na stole viaceré možnosti. Jednak je to tá, ktorú stabilne máme, teda ruská spoločnosť TVEL, ktorá nám v zásade poskytuje službu fabrikácie aj s obohateným uránom.

Potom je to spoločnosť Framatome, ktorá sa dohodla práve s tou ruskou spoločnosťou, že na základe jej dizajnu bude v Európe vyrábať palivo. Tam je to však tiež naviazané na ten ruský obohatený urán.

Potom je to americká spoločnosť Westinghouse, ktorá robí len tú fabrikáciu, čiže tú lego skladačku. Tie pelety, teda obohatený urán, musíme zabezpečiť my. Na budúcu výrobu paliva od Westinghouse si zazmluvňujeme aj tie kapacity konverzie, aj tie kapacity obohatenia.

U ruských spoločností?

Nie, to si zazmluvňujeme práve u neruských spoločností. Naše potreby to ale pokrýva len minimálne, lebo týmto spôsobom zabezpečujeme len dve zavážky z celkovo piatich zavážok ročne.

Môžete povedať u ktorých?

Môžem povedať, že ide o západné spoločnosti. Ten počet hráčov je veľmi obmedzený. Robili sme na to veľký tender, kde sme skúmali všetky možnosti, aké nám trh poskytuje. Bolo to však ešte predtým, ako EÚ prišla s týmto plánom. A tiež pred zákazom dovozu obohateného uránu z Ruska do Spojených štátov.

Čo je z pohľadu nákladov v procese výroby paliva to najnáročnejšie?

Urán ako surovina predstavuje 40 percent výslednej ceny. Obohatenie 30. Toto má najväčší dopad na výslednú cenu palivovej kazety. Fabrikácia kazety je menej ako 20 percent tej výslednej ceny.

Čo by sa stalo s tými nákladmi, keby sme sa držali tej cestovnej mapy, teda tých plánov Komisie, tak ako sú teraz nakreslené? Pretože niekto môže mať dojem, že jednoducho lobujete za to, aby ste mali čo najnižšie náklady.

My ten problém považujeme za otázku bezpečnosti dodávok. Vieme, že sú nejaké plány na výstavbu nových kapacít, ale tie sú marginálne a nepostačujú na to, aby vykryli európske potreby. Francúzi plánujú rozšíriť tieto výrobné kapacity, ale v zásade len v miere potrebnej na vykrytie ich budúcich potrieb.

Čiže nepredpokladáme, že týmto by sa poskytlo dostatok alternatív pre tých prevádzkovateľov VVER 440, ktorí v minulosti boli nejakým spôsobom zásobovaní ruským dodávateľom. To sú Bulhari, Maďari, Česi, Fíni a Slováci. Čiže týchto päť krajín sa to týka najviac.

Nemecko zatvorilo svoje atómové elektrárne, na trhu predsa musí byť dostatok kapacity, nie?

Nemci využívali existujúce kapacity na dodávky obohateného uránu. Nemali svoje vlastné, ktoré by zavreli a teraz by ich bolo možné znovu otvoriť.

Čo je teda ten najhorší možný scenár, ktorý môže nastať pre Slovenské elektrárne?

Najhorší možný scenár je, že by sme nemali palivo, a nemohli prevádzkovať reaktory. Samozrejme, robíme všetko preto, aby tento najhorší scenár nenastal a veríme, že dnes máme vďaka zásobám túto situáciu pod kontrolou. Tých rizík, ktoré by mohli nastať v tých jednotlivých fázach, ktoré sme si popísali, teda ťažba, konverzia, obohatenie a fabrikácia, je veľmi veľa.

Vo vzťahu k opatreniam, o ktorých hovoríme, by na nás určite mal dopad zákaz dovozu obohateného uránu z Ruska. Trh by sa s výpadkom obohateného uránu z Ruska nedokázal flexibilne vyrovnať. Zavedenie ciel na dovozy obohateného uránu z Ruska by na nás malo určite ekonomický dopad.

Aká je pravdepodobnosť, že nastane ten najhorší scenár? Aká je pravdepodobnosť, že to budú len nejaké komplikácie s dopadom na hospodársky výsledok?

Snažíme sa robiť všetko preto, aby sme mali dostatok alternatív, dostatok zásob. Robíme všetko preto, aby sme sa neocitli v situácii, kedy by sme museli vypnúť naše reaktory. Dnes môžeme potvrdiť, že zásoby, ktorými disponujeme, nám zabezpečia prevádzku elektrární na niekoľko rokov.

Dnes môžeme potvrdiť, že naše zásoby, ktorými disponujeme, nám zabezpečia spoľahlivú a bezpečnú prevádzku elektrární na niekoľko rokov.

Predpokladám, že zhruba toto isté si vypočula aj Európska komisia. Čo vám na tieto argumenty povedali?

Boli sme veľmi pozitívne prekvapení konštruktívnym prístupom Komisie. Naše argumenty si vypočuli a chápu, že je to otázka bezpečnosti dodávok. Európska komisia nechce prijať opatrenie, ktoré by ovplyvnilo bezpečnosť dodávok členského štátu, a preto verím, že prehodnotia aj svoj postoj k pôvodne avizovaným opatreniam.

V praxi by sa teda možno na tej legislatíve mohlo ešte niečo zmeniť, čo sa týka jadrového paliva?

Veľmi pozitívne vnímame, že Komisia povedala, že sa nebude s tými legislatívnymi opatreniami ponáhľať, že vyžadujú ešte ďalšiu diskusiu na to, aby sa identifikovalo, čo je v tejto situácii vhodné urobiť. To považujeme za veľmi pozitívny signál, že naše argumenty boli vypočuté, a že nepríde nejaké radikálne opatrenie, o ktorom by sme vopred nevedeli.

Čo to znamená, že sa Európska komisia nebude ponáhľať? Očakávate odsuny termínov, respektíve budete mať ďalšie stretnutia?

Európska komisia nám chcela dať vedieť, že si musí premyslieť, či tie pôvodne avizované opatrenia sú správne na dosiahnutie cieľov, ktoré si vytýčila. Pri obohatenom uráne ten cieľ bol, aby európski hráči nakupovali obohatený urán z európskych zdrojov, ale tých európskych zdrojov nie je dostatok na vykrytie týchto potrieb.

Môže prijať napríklad nejaké prechodné obdobie?

Z nášho pohľadu by najrozumnejšie bolo také prechodné obdobie, ktoré by bolo naviazané na schopnosť vystavať nové dostatočné kapacity na obohacovanie uránu. Ideálne by bolo, keby si Európska komisia vyhodnotila, že neprijme opatrenia, kým nebudú existovať dostatočné alternatívy.

Čo tie clá?

Pri tých clách sa nám z diskusie nepodarilo zistiť viac detailov ako si Komisia ich zavedenie predstavuje. My to považujeme za opatrenie, ktoré by nás v konečnom dôsledku iba ekonomicky zaťažilo. Neexistovalo by tam prepojenie medzi zaplatenými clami a výstavbou nových kapacít. Nie je to opatrenie, ktoré by zabezpečilo, že budeme mať v Európe dostatok kapacít. Navyše, v čase, keď má Európska Únia dekarbonizáciu ako jeden zo svojich hlavných cieľov, ktorý sa bez jadrového priemyslu dosiahnuť nedá, nepovažujeme za vhodné, aby Európa ďalej zaťažovala jadrový sektor a znižovala tým konkurencieschopnosť.

Keby nastala tá nepriaznivá situácia a prišlo by nejaké obmedzenie výroby, povedzme, že aj vypnutie niektorých reaktorov. Čo by to znamenalo pre trh s elektrinou na Slovensku a v tomto regióne?

Z hľadiska vplyvu na cenu elektriny si nemyslím, že by to malo nejaký dopad, ak by sa ten výpadok výroby týkal jedného alebo dvoch reaktorov.

Pokiaľ by bolo prijaté opatrenie, ktoré by sa týkalo väčšieho počtu hráčov v regióne, alebo by to znamenalo väčší výpadok zdrojov, tak áno, to už by mohlo mať dopad aj na cenu.

Jadro má pomerne významné zastúpenie v slovenskom energetickom mixe, nebol by problém so stabilitou siete?

Nepredpokladám, že by nastali citeľné dôsledky. Všetky naše reaktory prechádzajú odstávkami. V priebehu roka sú na niekoľko dní odstavené z prevádzky počas obmeny paliva. Na prevádzku siete odstávka jedného bloku nemá vplyv. Čiže pokiaľ by ten výpadok bol v nejakom malom rozsahu, tak tá sieť by sa s tým popasovala. Na to máme prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré tú stabilitu siete zabezpečujú a dovolím si povedať, že sa nám na Slovensku darí udržiavať bezpečnú a stabilnú prevádzku elektrární a aj siete. Pokiaľ by sa výpadok týkal všetkých piatich blokov, tak by to bol problém. Takúto situáciu ale určite nedopustíme.