Farmaceuti varujú: Nová vyhláška zablokuje prístup k liekom. Žiadajú ministra Šaška, aby návrh okamžite stiahol
Upozornila na to AIFP na stredajšom tlačovom brífingu s tým, že vyhláška ignoruje odborný konsenzus. Ministerstvom deklarovaný zámer ušetriť nemusí byť podľa asociácie reálny.
„Najväčšia zmena, ku ktorej skutočne dochádza, je tá, že kým ochota zaplatiť za rok života je v súčasnosti na úrovni 44 000 eur, tak vyhláška hovorí, že štát bude ochotný zaplatiť za rok života 22 000 eur,“ vysvetlila výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.
Len čísla nestačia
Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva ostáva nákladová efektívnosť jediným kritériom na zaradenie lieku do systému úhrad. Ako podotkla Pálešová, v iných štátoch sa zohľadňuje aj medicínska potreba, spoločenský prínos či zriedkavosť ochorenia. Dodala, že ministerstvo chce novým predpisom prehodnotiť aj existujúce terapie a lieky, ktoré môžu byť vyradené z kategorizačného zoznamu.
Priblížila zároveň, že podľa posledných analýz bolo v rokoch 2020 – 2023 Európskou liekovou agentúrou schválených 173 liekov, pričom k januáru 2025 bolo na Slovensku kategorizovaných 47 z nich, čo predstavuje 27-percentnú dostupnosť liečby.
Pálešová upozornila, že používanie princípu nákladovej efektívnosti pri rozhodovaní o úhradách liekov môže síce prispieť k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, ale neznamená automaticky šetrenie finančných prostriedkov štátu. Podotkla, že liek môže byť efektívny, no ak je určený pre veľkú skupinu pacientov, výrazne zaťaží rozpočet.
„Navyše, v analýze vplyvov na rozpočet chýbajú akékoľvek zdrojové údaje, takže nevieme, na základe čoho ministerstvo dosahy spočítalo,“ informovala Pálešová.
Prognóza verzus realita
Pripomenula, že vo vyhláške sa síce uvádza, že zvýhodňuje lieky pre pacientov s horšou prognózou, no podľa nej to v skutočnosti môže znamenať, že sa k liečbe dostanú neskôr. „Môže to znevýhodniť vstup liekov, ktoré sú určené práve pre skoršie terapie. Veľakrát vedú k vyliečeniu pacienta a ten potom už nie je nútený, aby bol ďalej liečený v neskorších štádiách,“ vysvetlila.
Podľa AIFP je jedným z problémov vyhlášky to, že zavádza nereálnu požiadavku na prínos lieku. Ak má byť liek „skutočne dobrý“ a štát ho má hradiť aj vo výnimočných prípadoch, musí podľa nových pravidiel pacientovi predĺžiť kvalitný život o 20 rokov.
Pálešová upozornila, že taký liek v praxi takmer neexistuje – buď preto, lebo také dlhé predĺženie života pri vážnych diagnózach nie je reálne, alebo preto, že do výpočtu vstupuje aj tzv. diskontná sadzba – technický koeficient, ktorý budúce roky života „zľavuje“, teda znižuje ich hodnotu v čase.
„Lieky na zriedkavé ochorenia takúto požiadavku nedokážu splniť vôbec. Na základe kritérií, ktoré sú uvedené vo vyhláške, neexistuje ani choroba, ani liek, ktoré by ich splnili,“ ozrejmila.
Úspory verzus životy
Dodala, že nastavená priorita šetrenia v oblasti liekov spolu s dietetickými potravinami reprezentuje len 19 percent z rozpočtu výdavkov verejného zdravotného poistenia. „Máme za to, že pri dostatočnej snahe identifikovať úspory aj vo všetkých ostatných položkách rozpočtu nebude musieť ministerstvo riskovať životy pacientov,“ uzavrela.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR navrhuje zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Rezort poukázal na to, že pri súčasných pravidlách výpočtu ich nákladovej efektívnosti by financie vyčlenené na lieky v tomto roku nepostačovali.
Od júna sa preto majú upraviť vyhláškou, ktorá je v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo odhadlo, že by to počas piatich rokov mohlo priniesť úsporu v úhradách za lieky najmenej 583 miliónov eur.
Asociácia na ochranu práv pacientov poukázala na to, že najzasiahnutejší oneskoreným prístupom k inovatívnej liečbe sú onkologickí, neurologickí a pacienti so zriedkavými diagnózami.
Rezort zdravotníctva pripravuje aj nový katalóg zdravotných výkonov. Sľubuje si od neho lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a skrátenie čakacích lehôt:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO