Ficova vláda si vybrala cestu do zabudnutia. Hazarduje s miliardami, ktoré mohli pomôcť Slovákom (názor Martina Hojsíka a Ivana Štefunka)
Martin Hojsík je podpredseda Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko
Ivan Štefunko je poslanec NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska
Globálny prechod na elektromobilitu je pre Slovensko historickou príležitosťou. Vďaka nej si môžeme udržať status automobilovej veľmoci, ale aj modernizovať celú našu ekonomiku, naštartovať nové typy podnikania a vytvoriť tisíce perspektívnych pracovných miest. Zlyhanie by znamenalo, naopak, stratu tých súčasných.
Žiaľ, Robert Fico a jeho ľudia túto príležitosť premrhávajú. Svojou nečinnosťou a zlými krokmi menia Slovensko na priemyselný skanzen, z ktorého len nečinne sledujeme, ako krajiny okolo nás napredujú.
Automobilový priemysel je pilierom našej ekonomiky. Priamo či nepriamo zamestnáva až 260-tisíc ľudí, čo predstavuje desať percent celkovej pracovnej sily. Generuje viac ako desatinu HDP a tvorí až polovicu našej priemyselnej výroby. V prepočte na obyvateľa sme najväčším výrobcom áut na svete – na tisíc obyvateľov vyrobíme 184 áut, kým druhé Česko len 117.
Nielenže automobilky na Slovensku nemajú od vlády podporu, ale táto vláda im aktívne hádže polená pod nohy. Zráža ich na zem útokom na dvoch frontoch súčasne: ničením podnikateľského prostredia tu a teraz a trestuhodným zanedbávaním budúcnosti.
Front prvý: Ekonomické prekážky tu a teraz
Slovensko už zďaleka nie je krajinou lacnej pracovnej sily, napriek tomu, že tu ľudia stále zarábajú žalostne málo. Naopak, táto vláda robí všetko preto, aby vymazala Slovensko z máp zahraničných investorov. Firmy tu čelia najvyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu v regióne.
Aby ste zamestnancovi zaplatili 1 500 eur v hrubom, vaše celkové náklady ako zamestnávateľa budú u nás 2 043 eur. V susednom Česku je to o takmer 40 eur menej a v Rakúsku dokonca o 90 eur menej. Drobné? Pri stovke zamestnancov to predstavuje stratu 9 000 eur mesačne, a to už nie je zanedbateľná suma.
K tomu vláda pridáva aj nekonkurencieschopné zdanenie firiem. Kým štandardná sadzba dane z príjmu je u nás 21 percent, v Poľsku je to 19 percent a v Maďarsku len deväť percent. A aby toho nebolo málo, zavádza aj transakčnú daň, ktorú v regióne poznajú len v Maďarsku – tam ju však kompenzuje práve extrémne nízka sadzba firemnej dane.
Potom sú tu ceny energií. Priemerná cena elektriny pre najväčšie podniky je u nás 18 centov za kilowatthodinu, zatiaľ čo priemer EÚ je 14 centov.
Front druhý: Slepota a premrhaná budúcnosť
Robert Fico síce rád hovorí o zachovaní konkurencieschopnosti, no ignoruje, že jej kľúčovým predpokladom je práve prechod na výrobu bezemisných elektrických áut.
Tak dlho sme na Slovensku aj v Európe nechali verejný priestor ovplyvňovať dezinformáciami o elektrických autách a tunajšie automobilky sa držali spaľovacích motorov, až našich výrobcov predbehla konkurencia z iných krajín. Najmä Čína, ktorá do tejto oblasti, podobne ako do obnoviteľných zdrojov, systémovo investuje mnohonásobne viac a už celé roky.
To sa odzrkadľuje aj na konkurencieschopnosti našich automobiliek – síce stále šliapu a vyrábajú dobrým tempom, ale tento rok sme prišli o dva elektrické modely v prospech Portugalska a Španielska. Nedotkne sa nás to okamžite, ale ale o pár rokov, keď sa začnú vyrábať.
Tempo transformácie je pomalé a slovenské závody zaostávajú za sesterskými továrňami v iných krajinách EÚ. Ak bude tento stav pretrvávať, napríklad v bratislavskom Volkswagene môžu od roku 2028 obmedziť výrobu až v tretine závodu. O prácu by tak mohlo prísť približne štyritisíc kvalifikovaných a nadštandardne zaplatených ľudí.
Dôkazom strategickej slepoty vlády je, že nedokázala splniť väčšinu úloh, ktoré si sama uložila vo vlastnom uznesení už pred vyše rokom.
Napríklad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na čele s predsedom Jozefom Holjenčíkom ďalej razí politiku odporu voči zeleným riešeniam, a najmä voči batériovým úložiskám, ktoré sú pre rozvoj elektromobility kľúčové.
A hoci sa vláda môže chváliť nedávnym zvýšením kapacity pre solárne a veterné elektrárne zo strany SEPS, bez podpory batérií ide len o polovičné a nedostatočné riešenie.
Riešenie pre moderné Slovensko
Ešte nie je neskoro, ale treba konať okamžite. Potrebujeme podporiť transformáciu priemyslu a zároveň pomôcť ľuďom. Moderným a sociálne citlivým nástrojom je sociálny lízing na bezemisné autá, ktorý by ich sprístupnil aj domácnostiam s nižšími a strednými príjmami, odkázaným na každodenné používanie auta.
Financovanie je pritom na dosah ruky. Slovensko môže na toto a ďalšie opatrenia získať až 1,5 miliardy eur zo Sociálno-klimatického fondu EÚ. Má to však jeden háčik. Vláda musí predložiť Európskej komisii svoj národný sociálno-klimatický plán.
Termín mala do júna 2025, no namiesto toho jeho prípravu trestuhodne odložila až na koniec roka, pretože ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu si nevie splniť svoje domáce úlohy. Vláda tak hazarduje s miliardami, ktoré by mohli pomôcť našim ľuďom a modernizovať našu krajinu.
Je najvyšší čas rozhodnúť sa, či chceme byť modernou, inovatívnou a konkurencieschopnou krajinou, alebo len montážnou dielňou minulosti. Ficova vláda si už vybrala cestu do zabudnutia. Našou úlohou je ponúknuť a presadiť alternatívu – modernú a prosperujúcu budúcnosť pre Slovensko.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO