Huliak by chcel rómske komunity zamestnať v maštaliach. Ostrihoňová: Nesedia mu fakty, nie sú nákladová položka
Upozornil na to euractiv.sk.
Výpadky pracovných miest v automobilovom priemysle, ak k tomu dôjde, by podľa Huliaka mohol nahradiť agroturizmus.
„Vidiecky turizmus ma obrovský potenciál na oživenie miestnych ekonomík, tvorbu pracovných prežitostí, podporu malých drobných podnikateľov v oblasti upomienkových predmetov, suvenírov a šikovnej ľudovej tvorby,“ povedal vo svojom príhovore.
Podľa jeho slov by mali byť Rómovia zapojení do poľnohospodárstva, konkrétne pracovať v maštaliach a stajniach, ktoré by sa pravdepodobne postavili pri rómskych osadách.
„Postavíme maštale a stajne, kde pri zvieratách budú pracovať ľudia z rómskych komunít,“ vyhlásil.
Tento návrh považoval za spôsob, ako z Rómov urobiť aktívnu súčasť hospodárstva, a nie len „náklad pre spoločnosť“.
„Každý človek vie to prasa ráno nachovať a vyčistiť spod neho a v rámci dňa by si dokázali postaviť príbytky, z toho stavebného materiálu a pod stavebným dozorom, ktorý by na to dal štát. A takisto samozrejme potom dobytok obriadiť aj večer,“ predstavil na sneme svoj návrh.
Huliak označil rozvoj slovenských potravín a potravinovú sebestačnosť za kľúčové príležitosti pre rozvoj vidieka a regiónov. Uviedol, že jeho rezort už pripravuje program na riešenie „marginálnych otázok marginálnych skupín“. Z toho vyplýva, že jeho návrh je zameraný na „marginalizované rómske komunity“.
Huliak nevie, či jeho plán vo vláde dostane zelenú. Na uplatnení vízie s ním má spolupracovať vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Vidiek potrebuje systémovú podporu
Nedostatok pracovnej sily je jedným z najväčších problémov, ktorým čelí slovenské poľnohospodárstvo, najmä v oblasti živočíšnej výroby, pestovania ovocia a zeleniny.
Chovatelia a pestovatelia by privítali každú možnosť, ako využiť dostupnú pracovnú silu, vrátane Rómov.
„Vidiek potrebuje systémovú podporu ako soľ. Z Huliakových slov nie je jasné, či nové chovy bude stavať štát a ak áno, z akých prostriedkov. Ministerstvo pôdohospodárstva žiadny takýto plán nekomunikovalo a nie je ani medzi podporenými opatreniami v agrodotačnom pláne,“ píše Marián Koreň z Euroactiv.
Ostrihoňová: Huliakovi nesedia fakty
Na Huliakove výroky sa vyjadrila aj europoslankyňa za hnutie Progresívne Slovensko Veronika Ostrihoňová. „Pán Huliak, opäť vám nesedia fakty, o forme ani nehovorím. Marginalizované rómske komunity nie sú nákladová položka, ale ľudia. Ľudia, ktorí od štátu potrebujú systémové riešenia, efektívne využitie európskych fondov a vzájomnú spoluprácu ministerstiev. Nie rasizmus, kolektívnu vinu a hlúpe nápady,“ reagovala na Instagrame.
Huliak vo svojom príhovore povedal, že ide o 750-tisícovú komunitu ľudí, „ktorí sú vyslovene nákladom pre spoločnosť“.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021, o ktorom písal Denník N, sa k rómskej národnosti nehlásilo ani 160-tisíc ľudí. Presnejšie čísla ponúka podľa Koreňa Atlas rómskych komunít, podľa ktorého „na Slovensku žije asi 440-tisíc Rómov“.
Huliak spomenul, že do projektov marginalizovaných rómskych komunít v minulosti išli z Kohéznej politiky EÚ naprieč programovými obdobiami stámilióny eur.
Na túto problematiku upozorňovali mimovládky aj európske inštitúcie, ktoré sa na vlastné oči presvedčili, ako sa na Slovensku darí rómskym komunitám. Video zdieľala na svojom kanáli europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová so slovami: „Ľudia žijú horšie ako zvieratá.“
Sú však prípady, kedy štát a aj množstvo samospráv s prítomnosťou rómskych komunít dokázali využiť eurofondy aj na zmysluplné projekty, ktoré Rómom pomohli.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO