Inflácia a vláda otočili na Moskvu: Ako chrániť úspory, keď sú trhy na maxime

1. Nehľaďte na výšku sumy

Priestor na investovanie na Slovensku stále existuje, keďže obyvateľstvo malo len na bežných účtoch na konci minulého roka 29,3 miliardy eur. Tomáš Vranka z brokerskej spoločnosti XTB má však pre mnohých v súčasnej situácii rastu cien zlú správu: „Problém inflácie a jej vnímania v bežnej populácii je ten, že ľudia sa nad ňou zamýšľajú, až keď ju cítia, čo už býva v praxi neskoro, pretože zdražovanie už prebieha.“

Preto treba na zhodnocovanie úspor myslieť neustále a aj v časoch nízkej inflácie. Vranka pritom uvádza, aby sa ľudia nepozerali na veľkosť investovanej sumy, keďže väčšinu dnešných finančných nástrojov vie človek nakupovať od pár eur – takže je jedno, či chce investovať 1 000 alebo 100-tisíc eur.

Taktiež z jeho pohľadu možno okrem protiinflačných dlhopisov neexistuje žiaden zázračný finančný produkt, ktorý by peniaze pred infláciou vedel ochrániť na sto percent. Netreba preto hľadať žiaden „zlatý grál“, ale stačí si vybrať medzi „štandardnými“ investičnými nástrojmi.

2. Vklady v banke? Len nevyhnutnosť

Aj keď po raste inflácie začali banky ponúkať aj atraktívnejšie úrokové sadzby, analytik Finaxu Timur Blentič odporúča, aby ľudia zbytočne nedržali peniaze na bežných účtoch či termínovaných vkladoch. Dôvodom je, že úroky sa nevyrovnajú inflácii a reálna hodnota peňazí klesá. „V banke je zväčša vhodné ponechať maximálne bezpečnostnú rezervu vo výške troj- až šesťmesačných výdavkov,“ uviedol.

Boris Tomčiak z analytickej a poradenskej spoločnosti Finlord považuje pri dlhodobom investovaní, napríklad na účely dôchodku, za najvhodnejšie dynamické nástroje – akcie, nehnuteľnosti, prípadne i zlato. „Dynamické aktíva majú najväčšie riziko krátkodobého prepadu, ale zároveň v dlhom období viac ako 15 rokov najstabilnejšie generujú výnosy,“ odporúča. Keď má niekto pred sebou viac ako 20 rokov, nevidí problém investovať čisto len v akciách, aj keby prišiel hneď prepad o 50 percent.

Podobne to vidí aj Vranka. Už pri dĺžke investovania aspoň 10 rokov odporúča indexové ETF – napríklad americký index S&P 500 dosahuje dlhodobo zhodnotenie 10 percent ročne a po odrátaní inflácie je to asi 7 percent ročne. Po rokoch investovania tak ani jednorazový skok inflácie na 20 percent nezohrá významnú rolu.

Dlhopisy by pridával do investičných portfólií Blentič, ak ide o kratšie investičné horizonty. Pripomína aj výhodu indexov, ktorá spočíva v pokrytí veľkého množstva akcií či dlhopisov. „Ak napríklad jedna firma zbankrotuje, na hodnote indexu to bude ledva vidieť. Jasne sme to sledovali počas kríz v rokoch 2020 alebo 2022, keď viacero spoločností čelilo bankrotu, no trhy ako také sa zotavili a dnes sú na maximách,“ zdôraznil.

3. Rekordy nečakať, ale veriť akciám

Za posledné roky sa dostali nielen americké, ale aj európske či japonské indexy na vysoké úrovne. Niektorých investorov to teda môže odrádzať a viesť k čakaniu na prípadné poklesy. Je to správne uvažovanie?

Konkrétne v decembri sa americký index S&P 500 obchodoval za 26-násobok ročných ziskov, čo bola mimo krátkodobého covidového rozhádzania financií firiem najvyššia hodnota od dotcom bubliny, konštatoval Vranka.

„História ukazuje, že pri takomto vysokom ocenení nebývajú ďalšie roky veľmi výnosné, obzvlášť po takomto výraznom raste, ktorý tu bol posledné roky. Investičná banka Goldman Sachs očakáva na ďalšiu dekádu výnos okolo troch percent ročne, JP Morgan hovorí o šiestich percentách ročne. Ja osobne som však presvedčený, že USA budú v oblasti firiem dominovať dlhodobo aj naďalej,“ uviedol.

Akcie odporúča i Blentič: „Z dlhodobého hľadiska sa oplatí investovať do akcií aj napriek tomu, že sú na historických maximách.“ Ani Tomčiak zo spoločnosti Finlord by nepozeral na súčasnú cenu akcií. „Pre dlhodobých investorov sa stále vyplatí nakupovať akcie,“ usudzuje jednoznačne.

Platí, že akcie sa nemusia oplatiť jedine z krátkodobého horizontu a išlo by o špekuláciu, že nepríde k poklesu.

4. Ktoré akcie či regióny sú atraktívnejšie?

Blentič z Finaxu konštatuje, že technologické, zdravotnícke či energetické sektory, do ktorých sa posledných pár rokov výrazne investovalo, zatiaľ odolali dočasným poklesom a stále majú rastúcu tendenciu.

Tomčiak zaradil medzi sektorovo zaujímavé napríklad akcie z oblasti spomínaného zdravotníctva a necyklickej spotreby, čiže odvetví, kde dopyt nekopíruje ekonomický cyklus. „V prípade regiónov a krajín sú zaujímavo ohodnotené poľské či japonské akcie. Investori by sa mali radšej vyhýbať talianskym či španielskym akciám. Ich výkonnosť je slabá,“ zhodnotil.

Potenciál v iných regiónoch ako USA vidí i Vranka. „Svetové akciové trhy nie sú na vysokých a drahých hodnotách. Sme na približne priemere poslednej dekády. Je to však z dobrého dôvodu. Zisky firiem mimo USA rástli oveľa pomalšie a mimo Číny a USA prakticky neexistujú žiadne veľké technologické spoločnosti, ktorým sa poslednú dekádu extrémne darilo,“ porovnáva.

Na margo Európy poukazuje, že v nej sa nachádza „plno firiem tradičnejších sektorov“, čo nemusí byť možno pre konzervatívnejšieho investora zlé. Nedostatok však vidí v tom, že Európe uteká vlak v mnohých oblastiach. „Prejavuje sa to aj na tom, aké lacné sú tu akcie, ako málo rastú firmám zisky a ako málo rastú samotné akcie,“ vystríha pred rizikom nekonkurencieschopnosti.

V každom prípade Vanka radí, že ak chce mať človek istotu ťaženia z profitu niektorého iného regiónu mimo Spojených štátov, tak treba investovať do svetového akciového indexu. „Z dvoch tretín je síce tvorený americkými firmami, zvyšná tretina však obsahuje napríklad Japonsko, Britániu, Európu, Čínu či Taiwan,“ menoval. Na diverzifikáciu nezabúda ani Blentič. „Väčšina investorov sa pri snahe vyberať víťazné firmy alebo sektory aj tak popáli a vo výsledku zarobí menej než trh ako celok (keďže robíme emočné chyby, nemáme dokonalé informácie a podobne). Sledujeme, ako sú trhy na maximách, no pár jednotlivých firiem ako IBM upadá,“ opisuje.

5. Pri dlhopisoch hľadieť na emitenta a splatnosť

V čase, keď úrokové sadzby Európska centrálna banka znižuje, považuje Blentič dlhopisy za dobrú voľbu. „Pri poklese úrokových sadzieb zväčša klesajú aj výnosy dlhopisov, čo im zvyšuje ceny. Pokiaľ teda úroky budú naďalej klesať, terajšie dlhopisy budú určite atraktívnou investíciou,“ hodnotí.

Vranka preferuje konkrétne štátne dlhopisy a pre Slovákov také, ktoré sú emitované v eurách, aby neznášali kurzové riziko. Alternatívou by mohli byť ETF fondy, ktoré združujú najmä krátkodobé eurové dlhopisy. „Akonáhle by sme totiž kúpili napríklad americký dlhopis, tak ten môže mať vyšší výnos, ale pokiaľ sa kurz EUR/USD pohne za nejaké obdobie napríklad o 10 percent, tak mi to zníži alebo zvýši hodnotu celej investovanej čiastky o túto sumu,“ upozorňuje.

Blentič pripomína dôležitosť rozloženia rizika medzi množstvo emitentov. „Väčšinu portfólia by sme odporúčali postaviť na dlhopisoch takzvanej investičnej triedy, ktoré majú nízku pravdepodobnosť bankrotu emitenta,“ opisuje. Pred rizikovejšími dlhopismi uprednostňuje primiešať rovno akcie.

6. Zlato akcie neprekonáva

Ďalším diverzifikačným nástrojom do portfólia môže byť zlato. „Síce nemá vyššie výnosy ako americké akcie, ale prekonáva európske, a predovšetkým sa jeho cena pohybuje inak ako cena akcií. To prispieva k rozloženiu rizika portfólia,“ zdôvodnil Tomčiak z Finlordu.

Vranka však zlatu nefandí. „V tom naozaj dlhodobom horizonte (posledných 200 rokov) rastie len niečo málo nad infláciu, avšak s veľkými výkyvmi, takže neplatí ani téza o tom, že zlato ochraňuje hodnotu peňazí,“ vystríha. Do budúcna je presvedčený, že hoci sa zlatu posledné roky darí, tak dlhodobo budú na tom akcie lepšie.

„Ak chce však niekto do portfólia niečo konzervatívnejšie, prípadne si myslí, že svet stojí pred nejakým problémovým obdobím či krízou, pokojne si tam zlato môže pridať. Každý z nás má na investovanie iný pohľad a prístup a človek by mal byť so svojím portfóliom hlavne psychicky v pohode,“ dodáva s tým, že práve v zlých časoch by sa zlatu malo dariť lepšie než akciám. Iné komodity by z pohľadu investovania nezvažoval.

Ani Blentič nie je nadšencom zlata alebo iných komodít. „Vedia byť atraktívnou investíciou v časoch vysokej inflácie či nestability, no bežným investorom by sme stále odporučili postaviť väčšinu portfólia na diverzifikovaných akciových alebo dlhopisových ETF fondoch,“ konštatoval.

Expert zdôvodňuje, že akcie a dlhopisy na rozdiel od komodít priamo financujú podnikateľov a ich aktivity. „Ak firma vyvinie úspešný produkt, ktorý sa bude vo veľkom predávať, tak zarobí zisk a jej akcie budú predstavovať nárok na časť tohto zisku. Práve preto ceny akcií rastú, keďže svetová ekonomika rastie a firmy predávajú stále viac nových výrobkov,“ vysvetlil. Pri komoditách je to z jeho pohľadu stávka na to, že ich v budúcnosti bude ochotných kupovať viac ľudí než dnes.

7. Realitné fondy s rizikom lokálnosti

Medzi Slovákmi sú veľmi populárne realitné fondy. V januári ich hodnota dosiahla podľa dát Asociácie správcovských spoločností 2,9 miliardy eur. Národná banka Slovenska v správe o finančnej stabilite koncom minulého roka napísala, že konštantným tempom napredoval dlhodobejší trend nákupu podielov v realitných podielových fondoch. „Na priaznivý postoj k realitným podielovým fondom nemala zásadnejší negatívny vplyv ani pre tento typ fondov neobvyklá krátkodobá záporná priemerná výkonnosť z prelomu rokov 2023/2024 a celkovo stále krehká situácia na domácom trhu komerčných nehnuteľností,“ hodnotila.

Inštitúcia si tiež všimla, že realitné podielové fondy sa vyznačujú výraznejším nesúladom likvidity, no v uplynulých mesiacoch sa predsa len u nich zvýšil podiel likvidných aktív. „Hoci realitné podielové fondy vo všeobecnosti naďalej charakterizuje relatívne vyššia zraniteľnosť, vplyvom vývoja celkovej ekonomickej situácie (vrátane smerovania úrokových sadzieb) a stabilizácie na trhu nehnuteľností môžeme hovoriť minimálne o zlepšenom výhľade pre tento segment,“ predpokladá NBS.

Vranka je však pri realitných fondoch „relatívne skeptický“, lebo to s nimi môže dlho vyzerať dobre a zrazu môže prísť výrazné precenenie fondu smerom nadol. Taká situácia nastala pred rokom pri fonde HB Reavis. „Investor tak môže zo dňa na deň prísť o desiatky percent hodnoty a často býva pri problémoch aj pozastavená výplata dividendy. Problémom môže byť aj likvidita, stať sa môže aj to, že na svoje peniaze bude investor čakať aj niekoľko mesiacov,“ prízvukuje negatíva.

Pripomína, že existujú aj burzovo obchodované realitné fondy (REIT) a spoločnosti, pri ktorých vidí investor aktuálnu cenu stále počas obchodných hodín a môže predať podiely okamžite.

Blentič okrem rizika likvidity poukazuje aj na to, že oproti ETF fondom podliehajú realitné fondy daňovej povinnosti aj po roku ich držania. Spomína aj vysoké riziko z dôvodu koncentrácie na lokálne projekty a vysoké poplatky za správu.

Tomčiak je však realitným fondom naklonený. „Patria medzi kvalitné investície nielen na Slovensku, ale i vo svete. Ceny nehnuteľností a nájmy sa budú postupne zvyšovať,“ očakáva.

8. Investičná nehnuteľnosť skôr na úver

Časť ľudí dôveruje investovaniu do vlastných nehnuteľností, ktoré potom zvyknú niektorí prenajímať. Sú však vhodným nástrojom na zhodnocovanie úspor a vedia investori o všetkých rizikách?

Vranka sumarizuje, že ceny nehnuteľností za poslednú dekádu výrazne vzrástli, ale nájmy stúpali oveľa menej. „Výnos z nájmov teda postupne dlhodobejšie klesá a k tomu tu ešte máme stále relatívne vysoké úrokové sadzby, ktoré reálne ceny nehnuteľnosti pri financovaní cez úvery zvyšujú,“ konštatoval.

Siahol aj po dlhodobých dátach zo zahraničia. „Za posledných 50 rokov rástli ceny očistené o infláciu v USA o 1,5 percenta a Veľkej Británii o dve percentá ročne. To je však rast cien bez započítania nájmov, takže tá variabilita výnosov môže byť vcelku vysoká a naozaj je to dosť individuálne,“ približuje. V každom prípade aj po započítaní nájmov reality nezarábali viac ako akcie, dodáva expert.

Podľa Blentiča však treba mať na pamäti koncentráciu peňazí v jednom aktíve. Navyše majiteľ sa musí aktívne starať o opravy, nájomné zmluvy a renovácie. „Oproti ETF fondom teda ide o rizikovejšiu a časovo náročnejšiu investíciu,“ porovnáva. Svoje zohráva i lokalita. „Ceny v krajských mestách, kam sa ľudia sťahujú za prácou, budú pravdepodobne rásť viac než ceny v odľahlých lokalitách, odkiaľ sa mladí skôr sťahujú preč,“ odhaduje.

Vranka ešte zdôrazňuje, že nehnuteľnosti sú spojené i s nižšou likviditou – ak ju chce majiteľ predať, treba hľadať kupca, čiže nestačí zvoliť predajný pokyn na predaj fondu.

Výhodou investovania do nehnuteľnosti je na druhej strane možnosť získať na ňu úver, takže stačí menej vlastných peňazí. Vtedy to podľa Vranku dáva najväčší zmysel pri tomto type investície. „Či sa to oplatí alebo nie, je však vždy na individuálnom posúdení konkrétnej situácie daného človeka a konkrétnej nehnuteľnosti v konkrétnej lokalite,“ opisuje. K investovaniu cez úver sa prikláňa aj Tomčiak: „Pri šikovnom využití tohto kapitálu tak môžu byť výnosy veľmi atraktívne, pričom riziko nie je až také vysoké. Slovenská ekonomika bude expandovať, výstavba je nízka, takže ceny bytov a nájmy sa budú zvyšovať,“ odhaduje.

9. Držte sa stanovených cieľov

A čo existujúci investori, ktorí už úspory zhodnotili a pozerajú sa na grafy s historickými maximami jednotlivých indexov či akcií? Odborníci neodporúčajú zasahovať do portfólií nastavených na základe dopredu vytýčených investičných cieľov.

Blentič odporúča, aby sa sporitelia vyhli impulzívnym rozhodnutiam, akým je odpredaj aktív, len preto, že sú na maximách. „Ak budete investovať naozaj dlhodobo, tak budú trhy v blízkosti maxím pomerne často. Mnohým ľuďom sa potom stáva, že dlhé roky neinvestujú, keďže čakajú na krízu, ktorá nepríde. Investovanie ste takto mohli odkladať od roku 2014, keď boli trhy na vtedajších maximách. Takým spôsobom by ste sa pripravili o desaťročie rastu,“ sumarizuje. „Kto má dlhodobý horizont, ten nech stále nakupuje dynamické aktíva. Kto má krátkodobý horizont, ten nech využíva konzervatívne inštrumenty,“ nabáda aj Tomčiak.

Vranka pripomína, že danú stratégiu si človek vybral alebo mu ju pomohol vybrať poradca či algoritmus práve podľa preferencií a očakávaní. „Niekedy sa, samozrejme, stane, že človek zistí, že chce niečo konzervatívnejšie, lebo ho stresujú pohyby napríklad na akciách, alebo práve naopak, že človek si postupne odskúša, že mu vyššia krátkodobá volatilita akcií nevadí. Avšak všeobecne nechce väčšina ľudí investovaniu venovať veľa času a mala by teda nechať rozhodovať algoritmus alebo poradcov,“ konštatuje s tým, že zmenu treba urobiť len v prípade nevyhovujúcej stratégie.

„Výhoda investovania je v tom, že je naozaj pomalé a pár dní na premyslenie nejakého kroku by nemalo mať na finálnu výkonnosť nejaký veľký vplyv. Pokiaľ teda viete, čo robíte, a zistili ste, že vám niečo nevyhovuje, tak pokojne po premyslení k nejakej zmene pristúpte,“ odporúča ďalej Vranka.

Treba však pamätať, že ak by aj nastal prepad na akciovom trhu a vtedy by človek zistil, že také situácie nezvláda, je už neskoro. Výberom peňazí alebo presunom do konzervatívnych tried aktív by tak len potvrdil trhovú stratu. Niečo také stalo krátko po období kríz – v roku 2013 – pri druhom dôchodkovom pilieri kvôli rozhodnutiu vtedajšej vlády Smeru – ak sporiteľ nezaslal správcovskej spoločnosti tlačivo, jeho peniaze musela presunúť do dlhopisového, takzvaného garantovaného, fondu. Špeciálne pri poklesoch však treba nechať peniazom čas – obzvlášť, keď ide o ekonomiku alebo región s potenciálom návratu z krízy.