Intel a USA plánujú dokončiť financovanie čipov za miliardy. Čínskym akciám sa po stimuloch darí (týždeň vo svetovej ekonomike)
Intel a vláda USA smerujú k dokončeniu priameho financovania vo výške 8,5 miliardy dolárov pre tohto výrobcu čipov pred koncom roka, aj keď spoločnosť sa snaží stabilizovať svoje problematické podnikanie.
Obe strany sa snažia ukončiť niekoľkomesačné zložité a technické rokovania, zatiaľ čo Intel realizuje „drastické“ úsporné opatrenia. Nedávne problémy Intelu pritiahli pozornosť, konkurenčná spoločnosť Qualcomm skúmala možnosť kúpy podielu v Inteli a existuje možnosť, že ďalší by mohli pristúpiť k podobnému kroku.
Dokončenie balíka podpory by predstavovalo prejav dôvery vlády USA v Intel, aj keď spoločnosť pozastavila veľký investičný projekt v Nemecku kvôli riešeniu finančných ťažkostí.
Na rokovania majú dosah aj americké voľby
Ak by Intel uzavrel dohodu s Qualcommom, pravdepodobne by to podnietilo preverovanie zo strany protimonopolných úradov, keďže by to spojilo dvoch veľkých hráčov v silne konsolidovanom sektore, ktorí si konkurujú v oblasti čipov pre osobné počítače. Spoločnosti by mohli argumentovať, že dohoda by bola v záujme národnej bezpečnosti, no takéto tvrdenia neraz nepresvedčia amerických regulátorov, ktorí v posledných rokoch častejšie napádajú fúzie.
Snahy o dokončenie podpory prichádzajú len niekoľko týždňov pred voľbami 5. novembra. Biden, ktorý opustí Biely dom v januári, vložil do Intelu veľa politického kapitálu a zdôraznil svoje úsilie o posilnenie americkej výroby čipov ako piliera svojho pôsobenia.
Problémy Intelu čiastočne vyplývajú zo strát, ktoré vznikli z jeho viacročného investičného plánu na rozšírenie výrobnej kapacity. Nepodarilo sa mu vyrovnať tieto straty príjmami z predaja čipov pre osobné počítače a servery, ani získať dostatok nových zákazníkov.
Neistota ohľadom budúcnosti Intelu a špekulácie o možnom predaji jeho výrobnej divízie pritiahli novú pozornosť na trvalú podporu Intelu zo strany vlády USA, ktorú ministerka obchodu Gina Raimondo označila za „americkú šampiónsku“ spoločnosť v oblasti polovodičov.
Približne 39 miliárd dolárov z priameho vládneho financovania podľa zákona Chips Act je vyčlenených na podporu výroby. Predbežný balík vo výške 8,5 miliardy dolárov pre Intel je najväčším príspevkom pre jednu spoločnosť a prichádza s možnosťou ďalších 11 miliárd dolárov vo forme pôžičiek. Medzi ďalších príjemcov dotácií patria Taiwan Semiconductor Manufacturing Co a Samsung. Samostatné tri miliardy dolárov boli pridelené Intelu na výrobu čipov pre americkú armádu.
Intel na svojej strane sľúbil viac ako 100 miliárd dolárov na financovanie tovární na výrobu čipov v USA, konkrétne v štátoch Ohio, Nové Mexiko, Arizona a Oregon. To by predstavovalo približne štvrtinu všetkých súkromných financií, ktoré vláda tvrdí, že uvoľnila pomocou svojich stimulov.
Politická neistota pred nadchádzajúcimi voľbami v USA zvýšila pocit naliehavosti, najmä ak by v novembri republikánsky kandidát Donald Trump porazil viceprezidentku Kamalu Harrisovú, keďže jeho nepredvídateľná povaha a sľub zrušiť „nevyužité“ financie zo zákona o znižovaní inflácie podporovaného Bidenom by mohli mať dosah.
Avšak David Isaacs, viceprezident pre vládne záležitosti Asociácie polovodičového priemyslu, poznamenal, že zákon Chips Act je „v súlade s cieľmi posilnenia americkej výroby, ktoré podporujú obe strany a obaja hlavní kandidáti.“
Akcie Intelu, ktoré v auguste prudko klesli po tom, ako spoločnosť oznámila úsporné opatrenia na základe slabých výnosov, sa v uplynulých piatich dňoch zotavili približne o 15 percent po správach o prístupe spoločnosti Qualcomm a správach, že gigant súkromného kapitálu Apollo prejavil záujem o investíciu vo výške päť miliárd dolárov.
Intel nedávno zaznamenal aj ďalšie pozitívne správy. Spoločnosť začiatkom tohto mesiaca oznámila, že postaví čip na umelú inteligenciu pre Amazon s využitím svojho nového a najpokročilejšieho výrobného procesu „18A“. Obe spoločnosti uviedli, že spoločne investujú do návrhov vlastných čipov.
Najlepšia týždenná výkonnosť čínskych akcií
Čínske akcie výrazne vzrástli a zažili najlepšiu týždennú výkonnosť od roku 2008 po tom, čo Peking spustil balík ekonomických stimulov, ktorý zahŕňa 114 miliárd dolárov na podporu akciového trhu.
Index CSI 300, ktorý zahŕňa spoločnosti kótované na burzách v Šanghaji a Šen-čene, vzrástol o 15,7 percenta, čo predstavuje jeho najlepší výsledok od novembra 2008, keď Čína oznámila podobný stimul v reakcii na globálnu finančnú krízu.
Tento prudký rast, ktorý zároveň podporil európske trhy a priemyselné kovy, prichádza v čase, keď čínske vedenie urýchlene pracuje na podpore kapitálových trhov, stabilizácii krízy v realitnom sektore a podpore domácej spotreby s cieľom dosiahnuť plánovaný ekonomický rast vo výške päť percent pre tento rok.
V utorok Čínska ľudová banka predstavila úverový fond vo výške 800 miliárd jüanov (114 miliárd dolárov) pre kapitálové trhy krajiny, ktorý zahŕňa prostriedky na poskytovanie pôžičiek spoločnostiam na spätné odkúpenie vlastných akcií a pôžičky nebankovým finančným inštitúciám, ako sú poisťovne, na nákup domácich akcií.
Očakávania ďalších stimulov v Číne tiež pomohli zvýšiť európske akcie. Index Stoxx 600, ktorý zahŕňa spoločnosti z celej Európy, dosiahol v piatok (27. septembra 2024) nový rekord, poháňaný najmä luxusnými skupinami, ktoré by profitovali zo silnejšej spotreby v Číne.
Rast čínskych akcií nasledoval po ziskoch na Wall Street, kde index S&P 500 vo štvrtok (26. septembra 2024) uzavrel na rekordnej úrovni už tretíkrát v tomto týždni.
Tento týždeň prijaté stimuly zároveň zvýšili ceny väčšiny komodít, s výnimkou ropy, ktorej cenu znížila správa, že Saudská Arábia sa pripravuje na zvýšenie produkcie.
Priemyselné kovy ako meď, hliník a zinok, ktorých Čína spotrebováva obrovské množstvo vďaka svojmu rozsiahlemu výrobnému sektoru, zaznamenali prudký nárast, nadväzujúc na rely, ktorá začala už začiatkom tohto mesiaca.
Meď, ktorá sa vo veľkom množstve používa v záverečných fázach stavebných projektov na elektroinštaláciu, vzrástla od utorka (24. septembra 2024) o viac ako päť percent a prekonala hranicu 10-tisíc dolárov za tonu, čím dosiahla najvyššiu úroveň za posledné tri mesiace.
Čo sa týka železnej rudy, základnej suroviny pre výrobu ocele, stimuly pomohli spustiť oživenie po poklese ceny na dvojročné minimum, ktoré bolo spôsobené najmä slabou spotrebou ocele.
Autor je portfólio manažér spoločnosti HABERL.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO