Irán hrozí blokádou kľúčovej ropnej trasy. Pre ekonomiku by to bola katastrofa
Bolo krátko pred inváziou Američanov do Iraku a Pentagon si potreboval otestovať, či má americká armáda reálnu šancu odvrátiť prípadný útok „nepriateľského štátu“ v Perzskom zálive.
Nebola to ešte skutočná vojna, len vojenské cvičenia nazvané Miléniová výzva 2002 podľa roku, v ktorom sa uskutočnili.
Cvičenia zorganizovali v oblasti Perzského zálivu a pôvodným „fiktívnym nepriateľom“ mal byť Irán. Američania sa potrebovali pripraviť na scenár, že by islamisti obsadili kľúčovú oblasť Perzského zálivu. Až neskôr Američania fiktívneho nepriateľa zmenili na Irak, keďže krátko na to ho aj napadli.
No trvalo niekoľko rokov, kým sa verejnosť dozvedela celú pravdu o cvičeniach – Američania ich v skutočnosti prehrali. Vyvolalo to otázky, či sú USA skutočne schopné chrániť túto oblasť.
Rovnaká oblasť, ktorú mali vtedy Američania ochrániť, je teraz stredobodom svetovej pozornosti opäť – konkrétne Hormuzský prieliv spájajúci Perzský a Ománsky záliv, ktorý je kľúčovou trasou na prepravu ropy.
Časť Hormuzského prielivu kontroluje Irán, na ktorý cez víkend zaútočili Spojené štáty, ktoré mu zbombardovali tri jadrové zariadenia.
Teherán teraz hrozí, že „Hormuz“ uzavrie, čo je hrozba, ktorú vyslovil už viackrát v minulosti ale k jej naplneniu sa nikdy neodhodlal. Pre svetovú ekonomiku by to mohla byť katastrofa.
Odborníčka: Irán by stratil viac ako zvyšok sveta
„Irán má čo stratiť a je veľmi málo toho, ak vôbec niečo, čo by mohol získať pokusom o uzavretie prielivu,“ povedala pre CNN Vandana Hariová, zakladateľka spoločnosti Vanda Insights, ktorá analyzuje trhy s energetickými surovinami. „Irán si nemôže dovoliť znepriateliť svojich susedov produkujúcich ropu, ktorí boli neutrálni alebo dokonca sympatizovali s Islamskou republikou, keď čelila útokom Izraela a USA. Rovnako ako si nemôže dovoliť vyvolať hnev svojho hlavného trhu s ropou, Číny.“
Hoci doteraz nedošlo k žiadnym väčším narušeniam globálnych dodávok ropy, útoky na Irán – zo strany Izraela a následne USA – znepokojili investorov. Cez víkend to spôsobilo, že ceny budúcich ropných kontraktov (tzv. futures) od začiatku nepriateľských akcií vzrástli o približne 10 %. Ide o dôsledok obáv, že Irán by mohol reagovať narušením lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.
Jedinečná trasa, ktorá sa nedá nahradiť
Z hľadiska globálnej ekonomiky existuje len málo miest, ktoré sú strategicky také dôležité. Táto vodná cesta, ktorá sa nachádza medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom, je v najužšom mieste široká len 33 kilometrov. Je to jediná cesta, ako dopravovať ropu z Perzského zálivu do zvyšku sveta. Irán kontroluje jej severnú stranu.
Podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA), ktorý tento kanál označil za „kritický bod pre dodávky ropy“, cez úžinu pretečie každý deň približne 20 miliónov barelov ropy, čo predstavuje približne pätinu celosvetovej dennej produkcie.
Nie je to len o rope
Jeho význam presahuje ropu. Prieliv je tiež kľúčový pre prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG), najmä z Kataru, jedného z najväčších svetových vývozcov LNG. Je však pomerne úzky a veľké tankery plávajú po vyznačených prúdoch pre príchod a odchod, ktoré majú šírku len tri kilometre, čo znamená, že akékoľvek narušenie predstavuje veľkú logistickú a ekonomickú hrozbu.
Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa často stupňovalo práve v tejto strategickej zóne. V ostatných rokoch bola táto oblasť miestom zadržania komerčných plavidiel, mínovania tankerov a blízkych stretov vojenských lodí. Naposledy v apríli 2024 tam iránska revolučná garda zadržala kontajnerovú loď MSC Aries spojenú s Izraelom. Historicky má americké námorníctvo v tejto oblasti silnú prítomnosť, najmä prostredníctvom piatej flotily so sídlom v Bahrajne, aby zabezpečilo pokračujúcu otvorenosť prielivu.
Teraz cez víkend, po amerických leteckých úderoch na iránske jadrové zariadenia, iránsky parlament hlasoval za potenciálne zablokovanie prielivu. Hoci k uzavretiu nedošlo, samotné oznámenie spôsobilo nárast cien ropy. Americká vláda varovala, že takýto krok by bol považovaný za akt agresie, a analytici poznamenali, že samotný Irán by ekonomicky utrpel škody odrezaním jednej zo svojich životných tepien.
Hormuzský prieliv nie je len regionálnym ohniskom napätia, ale aj kritickou tepnou globálnej ekonomiky. Pokiaľ bude pretrvávať napätie medzi USA a Iránom, prieliv zostane stredobodom medzinárodného záujmu, kde aj menšie incidenty môžu mať obrovské globálne dôsledky.
Hormuzský prieliv
- Hormuzský prieliv je úzka vodná cesta medzi Ománom a Iránom, spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom.
- V najužšom mieste má šírku približne 33 km.
- Tento prieliv je jedným z najstrategickejších bodov na svete pre prepravu ropy.
- Dennodenne ňou prechádza približne 20 % celosvetového obchodu s ropou, hlavne zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Iraku.
- Trasa je silne strážená kvôli geopolitickým napätiam, najmä medzi Iránom a USA.
- Bezpečnosť prielivu je životne dôležitá pre globálne energetické trhy a stabilitu námorného obchodu.
- Príležitostné konflikty alebo hrozby blokády prielivu môžu spôsobiť globálny nárast cien ropy.
NA ROVINU s expertom: Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec (video)
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO