Je II. pilier skutočne nevýhodný? Politici demografiu neoklamú, sľubujú, čo majú plniť iní (+ výpočty)

V uplynulom období sa opäť začal skloňovať II. dôchodkový pilier, v ktorom si pracujúci odkladajú peniaze na dôchodok.

Priamo štátny tajomník Branislav Ondruš začal ľudí od neho odrádzať. Predchádzali tomu len nekonkrétne náznaky v programovom vyhlásení vlády, kde vláda napísala, že „prehodnotí efektívnosť všetkých troch pilierov“. Minister práce Erik Tomáš však následne sľuboval, že „debata o zrušení II. piliera nie je“ a chcú len „diskutovať a pozrieť sa na výnosnosť II. a III. piliera“. „To sme tým chceli povedať,“ vravel.

No aj keď priamo k rušeniu II. piliera zatiaľ nedochádza, štát už v decembri podnikol prvý krok, ktorý ho poškodzuje a robí ho menej atraktívnym. Keďže v rozpočte chýbajú peniaze, zmenil prerozdelenie odvodov medzi II. pilierom a Sociálnou poisťovňou tak, že na budúce dôchodky si ľudia odkladajú menej. Dá sa teda povedať, že kto menej sporí, nakoniec menej získa. Pripomeňme, že pôvodne boli starobné odvody nastavené tak, že sa mali deliť v pomere 50 : 50, no teraz ide do Sociálnej poisťovne viac ako trojnásobok.

Oslovili sme preto expertov, čo hovoria na posledné vyhlásenia, ktoré sú namierené proti II. pilieru a môžu u ľudí vyvolávať strach a obavy. Prinášame prehľadné vysvetlenie, prečo je II. pilier dôležitý a prečo nenaletieť na emóciami pretkané slová politikov.

V článku sa dozviete:

– aká je úloha II. piliera;

– prečo garancie v dôchodkoch neexistujú, hoci o tom politici hovoria;

– čo sledujú politici výrokmi namierenými proti II. pilieru;

– ako reagujú správcovia na slová vysokého predstaviteľa ministerstva práce;

– prečo sa nebáť prepadu finančných trhov;

– za akých podmienok prinesie II. pilier uspokojivé výsledky;

– prečo sa nespoliehať na štátny dôchodok;

– výpočty dôchodkov pre rôzne vekové skupiny a v rôznych scenároch;

– čo by mohol štát v II. pilieri vylepšiť.

Liek na demografiu

Štátny tajomník Ondruš prišiel s vyjadrením, že je vraj zrejmé, že „vláda bude musieť zasiahnuť do druhého penzijného piliera“, lebo nemá „zjavný pozitívny dopad“ na sporiteľov. Daniela Danková z projektu Oranžová obálka s jeho tvrdeniami nesúhlasí. Ľuďom pripomína, že II. pilier vznikol preto, aby využil početnosť „Husákových detí“, vďaka ktorej dokáže daná skupina ľudí financovať plné dôchodky pre svojich rodičov a zároveň si šetriť na svoj vlastný dôchodok v II. pilieri.

„II. pilier teda znižuje tlak na mladšie generácie, ktoré prídu po Husákových deťoch a sú výrazne menej početné,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk. Dodáva preto, že „akékoľvek oslabenie II. piliera ohrozuje nielen dôchodky ľudí mladších ako 35 rokov, ale aj dôchodky Husákových detí, keďže systém prerozdeľovania narazí na početne slabé generácie“.

Investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar, ktorý pôsobí aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave, politikom odkazuje, že ak hodnotia výsledky II. piliera, mali by zohľadňovať aj 53 zásahov do jeho fungovania a niekoľko zásadných krokov, ktoré výrazne negatívne zasiahli do dôchodkových úspor obyvateľstva.

„Politikmi vyžadované garancie a nimi nariadený presun do nízkovýnosových fondov spôsobil, že teraz môžu poukazovať na nízku hodnotu úspor. V podstate tak kritizujú dôchodkových správcov za to, že dodržiavali platné zákony,“ uviedol.

Pozrite si na grafe vekovú štruktúru obyvateľstva Slovenska:

Aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik zdôrazňuje dôležitosť II. piliera a v súvislosti s nesprávnymi politickými zásahmi za 15 rokov pripomína analýzu Ľudovíta Ódora a Pavla Povalu, ktorá hovorila o strate dvoch až siedmich miliárd eur.

„Porovnávali výkonnosť II. piliera s relevantnými, štátom regulovanými dôchodkovými sporiacimi schémami vo svete, čo je korektný spôsob modelovania potenciálnej výnosnosti. Celková strata na výške úspor je aktuálne o viac ako tretinu vyššia, keďže uplynulo ďalších päť rokov a strata sa kvôli ďalšiemu úročeniu (úrok z úroku) strateného hodnotenia disproporčne zvyšuje,“ konštatuje Búlik na margo predovšetkým plošného presunutia sporiteľov do garantovaných dlhopisových fondov v roku 2013.

Odborník preto označil za najlepší ťah zavedenie predvolenej investičnej stratégie, ktorá spočíva práve v presunutí sporiteľov v nižšom veku do akciových fondov. Ukázal to podľa neho aj rok 2023, keď zarobili omnoho viac ako garantované, dlhopisové fondy.

Politici míňajú, čo zajtra bude chýbať

Štátny tajomník Ondruš uvádza, že 95 percent z účastníkov v II. pilieri malo vyrátané doživotne nižšie penzie, než keby do II. piliera nikdy nevstúpili, a vraj „čistá strata, čiže nižší dôchodok, týchto ľudí presahuje 52 eur mesačne až do konca ich života“.

Škriniar prízvukuje, že pointa II. piliera spočíva v znížení zaťaženia Sociálnej poisťovne v budúcnosti v dôsledku spomínanej demografie a nie vo vysokých dôchodkoch.

„I. pilier má vyššie dôchodky nie preto, že by bol pre udržateľnosť dôchodkového systému výhodnejší, ale kvôli nariadeniam politikov týkajúcich sa I. aj II. piliera. V I. pilieri rozdávajú budúce peniaze a II. obmedzujú, aby v budúcnosti peniaze nemal,“ kritizuje.

K nízkym dôchodkom z II. piliera prispelo okrem nízkych príjmov aj to, že sporitelia uprednostnili vyplatenie dôchodkových úspor pred kúpou doživotného dôchodku, zdôvodňuje Škriniar.

Danková z Oranžovej obálky na Ondruša reaguje tým, že do výpočtu dôchodku z I. piliera vstupuje množstvo faktorov. „Najmä faktor solidarity, ktorý zvyšuje dôchodok slabšie zarábajúcim na úkor lepšie zarábajúcich. Do určitej miery výsledok ovplyvňuje aj to, či človek po celú dobu prispieval do dôchodkového systému alebo mal významné výpadky v príspevkoch z dôvodu nezamestnanosti,“ menuje.

Trpezlivosť a stratégia

Sporiteľom v druhom pilieri Danková ďalej odkazuje, že II. pilier funguje ako dlhodobé sporenie. „Čím dlhšiu dobu si sporíte, tým viac času majú vaše úspory na zhodnotenie. Dôležitým faktorom v dlhodobom sporení je zložené úročenie, teda úroky z úrokov,“ opisuje.

Okrem toho záleží na zvolenej investičnej stratégii, ktorú väčšine pracujúcich pokazila druhá vláda Smeru – už spomínaným presunutím peňazí do dlhopisových fondov, aj keď s garanciami. Porovnáva, že dlhopisové fondy zarobili od vzniku II. piliera, teda za 19 rokov, v priemere len 29 percent, kým napríklad indexové fondy za 12 rokov až 185 percent.

„Aktuálne nižšie priznané dôchodky sú kombináciou týchto dvoch faktorov – krátka doba sporenia a nevhodne zvolený fond,“ konštatuje expertka. Ak si teda niekto sporí dlhodobo v dlhopisových fondoch, nemá šancu nasporiť si na dôchodok, ktorý by sa vyrovnal výške dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.

„Naše prepočty naznačujú, že kombinovaný dôchodok by bol vyšší pri tých, čo mali vyššiu mzdu. No toto je obraz dneška. Zaujímavé výsledky nám prepočty ponúkajú pri 55-ročných, kde bol pri sporení v predvolenej investičnej stratégii kombinovaný dôchodok vyšší,“ vyrátala. Na základe výsledkov tak predpokladá, že čím dlhšie je človek v II. pilieri, tým vyšší dôchodok môže očakávať.

Búlik dodáva, že sporitelia v II. pilieri boli navyše dlhé roky cielene znevýhodňovaní napríklad kvôli rezervnému fondu solidarity. „Doň odvádzali peniaze aj sporitelia v II. pilieri bez toho, aby z neho alikvótne mohli čerpať príslušnú čiastku podľa dôchodku z II. piliera,“ všíma si.

Poukazuje aj na problém, ktorý nastáva pri vyplácaní dôchodkov – akú časť dôchodku zo Sociálnej poisťovne nahradí II. pilier. Je to preto, lebo sa robilo pre pôvodné nastavenie bez politických zásahov do sporenia.

„Štát podľa tvrdení vlády bude kompenzovať na zvýšení dôchodku z I. piliera, napriek tomu však odborníci vypočítali výraznú stratu pre sporiteľov,“ upozornil odborník v súvislosti so znížením odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 percentá.

V Oranžovej obálke vyrátali, ako štát poškodil sporiteľov v druhom pilieri. Uvádzame príklad 45-ročného človeka:

Porovnanie nemusí byť relevantné

Ešte pred štátnym tajomníkom Ondrušom sa k slovu prihlásila aj Jednota dôchodcov Slovenska (JDS), ktorá sa netají blízkosťou k súčasným vládnym stranám.

Jej predseda Michal Kotian hovorí o nevýhodnosti II. piliera pre drvivú väčšinu sporiteľov. JDS sme sa preto pýtali, odkiaľ berie istotu, že štát dokáže vyplácať a zvyšovať dôchodky na úrovni, aká je dnes, keď oproti vyspelým štátom zaostáva produktivita práce či digitalizácia podnikov. Tiež sme chceli vedieť, či do úvahy berie aj spomínanú demografiu a zadlženosť štátu, rastúce úrokové náklady a investičné dlhy v rôznych oblastiach, napríklad zdravotníctve či dopravnej infraštruktúre. Odpoveď sme nedostali.

Podľa finančného analytika Búlika je už teraz zrejmé, že dôchodky zo Sociálnej poisťovne schvaľované v posledných rokoch sú dlhodobo neudržateľné a Slovensko si nemôže dovoliť financovať dnešné dôchodky výlučne z priebežného systému. Označil ich dokonca za „štedré“, kým JDS sa mália a treba ich „bezpodmienečne zvýšiť“.

„Kým dnes na jedného dôchodcu pripadá 3,5 pracujúceho, v roku 2050 to budú len dvaja pracujúci. Miera náhrady (dôchodok v pomere k platu, pozn. red.) už klesá – kým v roku 2022 bola 42 percent, minulý rok klesla tesne pod 40 percent – a bude sa ďalej znižovať. To ukazuje aj spomalenie nárastu dôchodkovej jednotky zo 100 na 95 percent tempa rastu priemernej mzdy,“ sumarizuje ukazovatele Búlik.

Taktiež keď Ondruš hovorí o výhodnosti II. piliera len pre najlepšie zarábajúcich ľudí, ktorí napríklad v minulom roku zarábali mesačne zhruba 4 500 eur a viac. Expert vidí v tejto argumentácii krívajúcu elementárnu logiku.

„Ak je II. pilier na základe výnosov výhodný pre ľudí s trojnásobkom priemernej mzdy, musí byť rovnako výhodný aj pre ľudí s nižším príjmom, keďže miera krátenia dôchodku z I. piliera pre sporiteľov nezávisí od ich príjmu, ale výlučne od veku,“ zdôvodňuje.

Navyše aj pri dôchodku zo Sociálnej poisťovne platí, že ho bude mať vyšší ten, kto viac zarábal, dopĺňa Škriniar. „Zároveň platí, že odvody do Sociálnej poisťovne sú zhora limitované, teda je limitovaný aj príspevok do II. piliera. Vyšší dôchodok z II. piliera bude mať ten sporiteľ, ktorý má okrem vyššieho príjmu aj výnosnejšiu stratégiu a zvolí si správny spôsob výplaty dôchodku,“ opisuje.

Ani štát nič negarantuje, je to ilúzia

Jednota dôchodcov Slovenska tiež písala, že II. pilier vraj predstavuje garantovaný biznis pre správcovské spoločnosti a ich zárobky, no pre sporiteľov ide o „hazard bez garancií“. Napriek preukázateľnému poškodeniu sporiteľov presunutím úspor do dlhopisových garantovaných fondov začal o garanciách aktuálne znova hovoriť aj Ondruš. K téme v blogu napísal, že občan má mať garancie v oboch pilieroch. Opiera sa pritom o text ústavy, kde sa však píše len o „práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“.

Škriniar vylučuje, že by bol II. pilier hazardom. „Diverzifikácia je optimálny spôsob, ako znižovať riziko. Požadovať garancie je to najhoršie možné riešenie, pretože garancie sú jednak drahé a zároveň sa ťažko vymáhajú,“ pomenoval problémy. Už minulých 53 zásahov štátu podľa neho dokazuje, že nejde o garantovaný biznis pre správcovské spoločnosti. Aj konkurenciu na trhu vníma ako vysokú, kvôli čomu sa správcovia musia snažiť, aby si klientov získali a následne ich aj udržali.

Danková z Oranžovej obálky reaguje, že úspory v II. pilieri patria pracujúcim ľuďom a je to ich slobodné rozhodnutie, kde a ako svoje vlastné peniaze investujú. „Úspory v II. pilieri slúžia na financovanie časti budúcich dôchodkov, pričom pracujúca generácia plne financuje priznané dôchodkové nároky dnešných dôchodcov,“ prízvukuje. Takisto uvedené slová JDS z jej pohľadu opäť otvárajú otázku, či na Slovensku naozaj nepotrebujeme kvalitný zákon o lobingu.

Odborníci Oranžovej obálky vypočítali aj to, aký potenciálne vyšší dôchodok by mala priniesť kombinácia I. a II. piliera s predvolenou investičnou stratégiou pre rôznych sporiteľov pri zohľadnení zlých zásahov štátu a bez nich:

Finančného analytika Búlika požiadavka ohľadom garancií neprekvapuje, lebo podľa neho asi neexistuje krajina, kde by ľudia nechceli mať stopercentne garantovaný vysoký dôchodok zo strany štátu. „Nič také však reálne neexistuje, čo ukazuje znižujúca sa miera náhrady a redukcia tempa rastu dôchodkovej jednotky, z ktorej sa počíta výška dôchodku,“ poznamenáva.

Ľuďom prízvukuje, že tak ako investovanie v II. pilieri negarantuje výšku dôchodku, rovnako ho negarantuje do budúcnosti ani štát.

Expert Škriniar ľuďom odkazuje, že I. pilier je o „sľuboch súčasných politikov, ktoré majú plniť budúci politici“. Dôchodky zo Sociálnej poisťovne by boli podľa neho dlhodobo udržateľné iba v prípade, že:

• sa významne predĺži vek odchodu do dôchodku,
• sa znížia dôchodky
• alebo sa masívne otvorí trh pre imigrantov vzhľadom na starnutie populácie.

„Tieto opatrenia sú však nepopulárne a od populizmu majú ďaleko. I. pilier má prerozdeliť iba to, čo na odvodoch vyberie. Ak je Sociálna poisťovňa v deficite, teda viac vyplatí ako vyberie, vzniká problém,“ reaguje.

Búlik ďalej upozorňuje, že štát dôchodkový systém neutiahne, ak v ňom nebude súkromné sporenie a nezníži dôchodky. „Alternatívou je výrazné zvýšenie odvodov pre pracujúcich, čo nie je politicky reálne,“ domnieva sa.

Chybu obhajovali, spravia ju znova?

Ondrušov predchodca Jozef Burian, ktorý bol vo funkcii štátneho tajomníka v čase, keď sa investované prostriedky presúvali, krok obhajoval ešte aj v roku 2019. Podľa Správ RTVS komentoval, že nikoho poškodiť nechceli.

„Vychádzali sme z toho, že dajme ľudí do garantovaných fondov s tým, že budú mať právo sa z tohto fondu na základe vlastnej žiadosti dostať preč,“ hovoril Burian. Problémom bolo, že takmer 80 percent ľudí ostalo v dlhopisových fondoch.

Škriniar si aktuálne pri zmienkach o garanciách v II. pilieri položil aj rečnícku otázku: „Kde majú politici a ich deti uložené svoje úspory? Neočakávam, že by ich všetky mali na garantovaných termínovaných vkladoch, ale skôr ich majú v akciách, komoditách či nehnuteľnostiach, teda v aktívach, do ktorých investuje aj druhý pilier,“ predpokladá.

Experti Oranžovej obálky prezentovali aj dôsledky štyroch možných rozhodnutí, ktoré sporitelia mohli urobiť počas existencie II. piliera pri zlých zásahoch štátu:

Prečo sa nebáť kolapsu trhov

Akciové investície v uplynulých rokoch priniesli atraktívne zhodnotenie – a to napriek pandémii covidu-19 a neskôr plošnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Poslanec z klubu SNS Pavel Ľupták v pléne parlamentu ešte v novembri vyhlásil, že dospel k „hlbokému presvedčeniu, že súčasné akciové trhy sú v obrovskej bubline“ a skôr či neskôr dôjde k „výraznému“ prepadu akciových trhov, a tým aj k „výraznému ohrozeniu“ úspor v II. dôchodkovom pilieri. V záujme ochrany úspor je preto podľa neho potrebné otvoriť II. pilier.

Finančný analytik Búlik oponuje a investorov upokojuje, že za celú históriu napriek poklesom a všetkým krízam zaznamenal priemerný výnos amerického akciového trhu 9,5 percenta ročne za posledných sto rokov.

„Reči o obrovskej, zničujúcej bubline sa vyskytovali počas celej viac ako tristoročnej histórii trhov a nikdy sa nenaplnili. Každý jeden pokles – bez ohľadu na to, či bol menší alebo veľký ako napríklad dotcom bublina (na prelome milénií, pozn. red.) – totiž nasledujúci rast vymazal a vždy dosiahol nové historické maximum,“ komentuje.

Škriniar pripomína, že celý proces sporenia i poberania nasporených peňazí je nastavený tak, aby čo najviac minimalizoval vklad či výber peňazí v tej najnevhodnejšej chvíli – lebo je rozvrhnutý v čase. „To sa nedá povedať o povinnom presune sporiteľov do garantovaných fondov v čase cenového dna, teda v momente, keď sa má investovať do akcií a nie vyhľadávať garancie,“ konštatuje.

Keď teda aj dôjde k poklesom na trhu, investor nakúpi viac kusov podielov, čo môže pripomínať nákup vo výpredaji v obchodoch, porovnáva Danková. V konečnom dôsledku sa tak nákupná cena podielov priemeruje.

„Zároveň máme prijatú rozumnú predvolenú investičnú stratégiu, ktorá vhodným spôsobom pred dôchodkom znižuje riziko postupným presunom do dlhopisových fondov. Preto nie je dôvod báť sa domnelej ‚bubliny‘ a straty majetku pred dôchodkom,“ odkazuje sporiteľom.

Asociácia sa vyjadreniam diví

Na slová o nevýhodnosti II. piliera pre drvivú väčšinu pracujúcich reagovala aj Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.

Jej predseda Miroslav Kotov pripomína slová ministra Milana Krajniaka z novembra 2022 v rozhovore pre Pravdu, kde uviedol: „S istotou viem povedať, ak má niekto od 900 eur vyššie, nech ide do II. piliera, oplatí sa mu to.“ Podľa Kotova teraz s údivom pozorujú, ako sa stanovisko štátu zmenilo.

Pre úplnosť však dodajme, že vo vyjadrení pre Aktuality.sk rezort na rozdiel od štátneho tajomníka Ondruša jasne deklaroval, že II. pilier by bol pre človeka výhodnejší ako samotný I. pilier, ak by investoval od začiatku do indexového fondu.

„Je nemysliteľné, aby prvý II. a I. pilier medzi sebou neustále súťažili. Spolupráca oboch pilierov je nevyhnutná pre udržateľnosť dôchodkového systému. Súčasná a budúca generácia sporiteľov v II. pilieri nemôže byť potrestaná za predchádzajúce chyby a neustále sa obracať do minulosti,“ komentoval súčasnú polemiku vyvolanú JDS a štátnym tajomníkom Kotov.

Súčasné nastavenie sporiacej fázy považujú za moderné a garantujúce zhodnotenie úspor. Menuje, že posledné zmeny zákona – povinný indexový fond, jeho zaradenie do predvolenej investičnej stratégie a zníženie odplát za správu fondov – smerovali k tomu, aby spoločnosti investovali do štandardných produktov s cieľom spraviť starobné dôchodkové sporenie nízkonákladové pre klienta.

„Najdôležitejšou úlohou pre štátnu autoritu a správcov úspor je však doriešiť výplatnú fázu,“ súhlasí Kotov so zámerom štátu, o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku.

Treba sporiť aj na vlastnú päsť

Finančný analytik Búlik pracujúcim ešte radí, aby sa v každom prípade nespoliehali len na I. a II. pilier, lebo ani ich kombinácia nebude po politických zásahoch stačiť na slušný život.

„Každému preto odporúčam pravidelne investovať na finančných trhoch zo svojho čistého príjmu, ideálne do kombinácie podielových a ETF fondov. Slováci majú na bankových účtoch viac ako štyri desiatky miliárd eur, ktoré každým dňom kvôli inflácii strácajú na hodnote,“ poukazuje s tým, že takto ľudia zbytočne prichádzajú v priemere o sedem- až deväťpercentné ročné zhodnotenie.

Danková dopĺňa, že ak sa na dôchodku využijú viaceré zdroje finančného príjmu, človek potom nebude taký citlivý na akékoľvek budúce zmeny, ktoré sa môžu dotknúť I. či II. piliera, a teda aj ovplyvniť jeho výšku.

Čo môže štát vylepšiť

Aj keď bol II. pilier v uplynulých rokoch nielen poškodzovaný, ale aj vylepšovaný – zavedením indexových fondov či predvolenej investičnej stratégie –, stále existuje priestor na jeho zdokonalenie.

Danková by uvítala lepšiu informovanosť. „Ľudia potrebujú vedieť, koľko môžu očakávať na dôchodku, a hlavne, koľko budú mať z I. piliera. A nie len priemerné odhady. Ako ľudia sme unikátni, preto priemerné odhady nefungujú. Potrebujeme vidieť individualilzované projekcie, aby sme vedeli urobiť informované rozhodnutie ohľadom zabezpečenia na dôchodok,“ navrhuje.

Búlik vláde radí, aby prichádzala s opatreniami, vďaka ktorým by I. pilier dosahoval čo najvyššie výnosy, čo ocení v budúcnosti. Zásadný krok by videl v zavedení tvrdších benchmarkov voči najlepším dôchodkovým schémam, ako je napríklad novozélandský systém.

„Zavedenie sankcií za priveľkú odchýlku vo výnosoch by bolo kompenzované uvoľnením investičných pravidiel a zvýšením odmien správcovi. To je kľúčový krok, ktorý by dlhodobo priniesol celosvetovo porovnateľné výnosy z úspor v II. pilieri,“ navrhuje.

Okrem toho si myslí, že štát by mal robiť oveľa viac pre to, aby ľudia investovali a vytvárali si tak úspory na dôchodok. „Dnes tak podľa januárového prieskumu agentúry 2muse pre OVB robí 30 percent ľudí, čo je veľmi málo,“ poukazuje odborník.

Za výraznú pomoc považuje nastavenie rovnakých daňových podmienok pre investovanie, o čo sa pokúšala novela zákona z minulého roka, no v balíku ministra Ladislava Kamenického ich nová vláda úplne zrušila. Pripomeňme, že zmeny zavádzali napríklad oslobodenie výnosov v podielových fondoch po troch rokoch od investovania.

„Zrovnoprávnenie by však malo ísť výrazne ďalej a podporiť primárne pravidelné investovanie a dôchodkové schémy, ktoré sú dlhodobé. Pri sporiacich schémach s postupnou výplatou úspor od nástupu na dôchodok by dával zmysel vysoký daňový bonus,“ uvádza Búlik. Očakáva, že ľudia by vďaka tomu uprednostnili dlhodobé investovanie pred uložením úspor do banky a získali by vyšší príjem na dôchodku.

Testovanie reakcie verejnosti

Aj keď je účel II. piliera jasný, Búlik chápe politikov, pre ktorých predstavuje „lákavé sústo“ v čase, keď potrebujú „zapchať dieru“ v štátnom rozpočte, čo sa stalo napríklad v Maďarsku.

„Preto sa nemožno diviť snahe vládnucej garnitúry otvoriť tému sporenia na osobnom dôchodkovom účte a otestovať si reakciu verejnosti, či by napríklad jeho zrušenie vyvolalo verejný odpor,“ myslí si Búlik.

Škriniar pripomína, že od dôchodkovej reformy z roku 2003 a zavedenia II. piliera sa demografia Slovenska a ani dlhodobá výkonnosť finančných trhov zásadne nezmenili.

„Ťažko potom uveriť prepočtom, ktorých výsledky dávajú do popredia I. pilier. Skôr to vnímam tak, že sa tvoria argumenty na to, aby sa z druhého piliera mohli vziať úspory obyvateľstva na vyplácanie súčasných dôchodkov. To by bol však iba dôkaz toho, že I. pilier je pri súčasnom nastavení neudržateľný,“ číta stratégiu štátu expert na financie.

Keby aj vláda II. pilier otvorila, expert pripomína, že v minulosti na to ľudia veľmi nereflektovali. Konkrétne napríklad v roku 2015 vystúpilo 159-tisíc sporiteľov, pričom pred otvorením ich v ňom bolo spolu až 1,47 milióna. „Je lepšie mať rozložené riziko. Je lepšie mať viac zdrojov dôchodku ako iba jeden. Na štát by som sa v zmysle poberania slušného dôchodku nespoliehal,“ odporúča.

No aj keby z II. piliera vystúpilo len 10 percent ľudí, z balíka úspor v hodnote takmer 15 miliárd by išlo o zaujímavý finančný „doping“, ktorého účinok by však zakrátko vyprchal a štát by ním nevyriešil zďaleka nič. Hoci by ešte istý čas dostával väčšie platby do Sociálnej poisťovne z odvodov danej skupiny pracujúcich.

Pokiaľ by k zásahu do sporiaceho systému opäť došlo, z pohľadu Búlika by tým vláda skomplikovala situáciu v ďalších dekádach. A to už dnes hodnotí dnešnú udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku ako problematickú. „Do dôchodku budú v ďalších dvoch dekádach odchádzať silné ročníky zo 70. rokov a Slovensko si nemôže dovoliť financovať dnešné štedré dôchodky výlučne z priebežného systému,“ uzatvára.

Na záver pripájame metodiku, ako postupovali pri jednotlivých scenároch experti Oranžovej obálky:

Základný scenár: Sporitelia si zažili výpredaj v akciových fondoch v roku 2009 až do roku 2013, keď boli akciové fondy ultrakonzervatívne. Zažili si zníženie príspevkov z 9 na 4 percentá a následný postupný rast od roku 2017 až na úroveň 5,5 percenta ku koncu roka 2023 a následne pokles na 4 percent od roku 2024. Zažili si zmeny poplatkov tak, ako sa diali v II. pilieri. Zažili si výnosy v dlhopisových, akciových a indexových fondoch v takej výške, v akej ich správcovia dosahovali. Zažili si tak nízke výnosy v dlhopisových fondoch aj vysoké výnosy v indexových fondoch. Zažili si zmeny v I. pilieri tak, ako sa diali, najmä rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty a zmeny miery krátenia dôchodku z I. piliera. Model má zapracované reálne výnosy fondov, infláciu, nastavenie prvku solidarity v I. pilieri. Model zohľadňuje nezamestnanosť poistencov/sporiteľov, ktorí počas tohto obdobia neplatia odvody ani príspevky, a teda nezískavajú dôchodkové nároky v I. pilieri ani nezvyšujú svoje úspory novými príspevkami.

Alternatívny scenár bez zlých zásahov štátu: Neznížili by sa príspevky do II. piliera, počas celej doby by zostali na úrovni 9 percent. Nedošlo by k presunu sporiteľov do dlhopisových fondov, a teda sporitelia by si najskôr sporili v akciových fondoch a po vzniku indexových fondov by boli presunutí do nich. Od začiatku by bola zavedená predvolená investičná stratégia, ktorá by začala skonzervatívňovať portfólio od veku 50 rokov tempom 4 percentuálne body ročne. Sporitelia by si zažili výpredaj v akciových fondoch v roku 2009 až do roku 2013.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO