Každý druhý matematický génius uteká zo Slovenska. Toto sú hlavné dôvody (panel expertov)

2. Aký dosah bude mať pokračujúci odliv najlepších talentov (osobitne 61 percent maturantov z matematiky) na ekonomickú konkurencieschopnosť a inovačný potenciál Slovenska v krátkodobom a dlhodobom horizonte?

3. Aké opatrenia majú najväčší potenciál zastaviť trend odchodu najlepších študentov do zahraničia?

4. Kto by mal niesť hlavnú zodpovednosť za realizáciu potrebných zmien?

Annamária Hlušíková, pedagogička bratislavského Gymnázia L. Sáru

1. K najvýraznejším faktorom, ktoré lákajú študentov, patrí modernejší spôsob vzdelávania zameraný na aplikovanie akademických vedomostí, učenie sa na projektoch z praxe, nie memorovanie skrípt.

Medzi ďalšie, ktoré uvádzajú študenti, sú neporovnateľne lepšie vybavené laboratóriá, štúdiá, moderné prístroje, technológie, s ktorými môžu počas štúdia pracovať. Univerzity im ponúkajú vybudovaný kampus s krajšími internátmi, študovňami, priestormi na šport a voľnočasové aktivity. Od študentov som počula aj to, že si cenia iný prístup vysokoškolských učiteľov – viac partnerský.

Najlepší študenti sú ambiciózni a chcú študovať na univerzitách, ktoré majú „cveng“, prestíž. Najviac študentov podľa mojej skúsenosti odchádza na univerzity v Čechách či v Holandsku. Sú presvedčení, že renomované zahraničné univerzity im garantujú odbornosť, inovatívnosť a možnosti rozvíjania svojho potenciálu.

2. Jednoducho nám odídu budúci najlepší vedci, lekári, technickí inžinieri, IT odborníci a iné profesie. Vždy mi je trochu ľúto, keď počujem, ako moji najlepší maturanti mieria do zahraničia, pretože o ich potenciál ako krajina prichádzame.

Zároveň som od nich zachytila aj nádejné signály pre našu spoločnosť. Viacerí sa vyjadrili, že sa plánujú vrátiť, najmä kvôli rodine. No otázne je, či tak po skúsenostiach a možnostiach, ktoré im zahraničie v ich profesii poskytne, naozaj aj urobia.

3. Najväčší potenciál by pre nich mala pozitívna vízia politicko-ekonomickej situácie krajiny a naše zahraničnopolitické smerovanie. Keďže ju dnes mladí ľudia nemajú, radšej volia odchod a sledovanie „z diaľky“.

Ak by som sa na to mala pozrieť z inej strany, môžeme pozitívne ovplyvniť tento trend, ak so študentmi na stredných školách budeme diskutovať o dôležitých spoločenských témach, čo vieme realizovať aj pri našom nepísanom pravidle apolitickosti škôl. Robiť s nimi na projektoch, ktoré prepoja školu s každodenným životom okolo nás, komunitou, vzbudíme tak ich angažovanosť. Môžeme v nich posilniť pocit spolupatričnosti, zodpovednosti a vedomie, že aj oni môžu aktívne prispieť k zmene, nielen na ňu čakať.

Tým nepopieram zmysel investícií do vedy a kvality vysokoškolského vzdelávania, to je úplná samozrejmosť.

4. Túto zodpovednosť nesie nielen vláda a politici, ale predovšetkým naša generácia, rodičia, voliči tejto krajiny. My sme tí, ktorí by sme mohli našim najlepším študentom pomôcť získať perspektívu ich štúdia a života vo vlastnej krajine.

Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

1. Univerzitné vzdelanie prináša študentom dva typy benefitov. Prvým je kvalitné vzdelanie, ktoré zvyšuje ich ľudský kapitál. Druhým je hodnotný diplom, ktorý dôveryhodne signalizuje ich vyššie schopnosti a predispozície. Maturanti, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, tak robia z týchto dvoch dôvodov.

U niekoho zohráva väčšiu úlohu prvý dôvod, u iného druhý. To znamená, že niektorí študenti môžu odísť do zahraničia na vysoké školy, ktoré sú kvalitou porovnateľné so slovenskými, no majú vyššiu reputáciu a renomé, a dôveryhodnejšie signalizujú kvality svojich absolventov.

2. Toto je bez preháňania jeden z najväčších problémov Slovenska a už dnes vieme, že za jeho neriešenie zaplatíme v budúcnosti vysokú cenu v podobe nižšej prosperity a blahobytu. Intelektuálna elita je v každej spoločnosti veľmi dôležitým prvkom, ktorý prináša inovácie, zakladá nové úspešné podniky s vysokou pridanou hodnotou a vytvára sofistikované pracovné miesta. Čím menej takýchto ľudí u nás bude, tým nižší bude v budúcnosti náš ekonomický rast a životná úroveň.

Toto považujem za najväčšie negatívum nekvalitných slovenských vysokých škôl. Nie to, že neposkytujú kvalitné vzdelanie študentom, ktorí tu zostali, ale to, že kvôli ich nízkej kvalite odchádza časť toho najlepšieho ľudského kapitálu, ktorý máme. A často sa už nevráti.

3. Z mojej predchádzajúcej odpovede vyplýva, že je potrebné zlepšiť oba charaktery vysokých škôl. To znamená, že musíme zvýšiť objektívnu kvalitu ich vzdelávania, ako aj subjektívnu reputáciu medzi mladými ľuďmi.

Obe tieto výzvy majú našťastie podobné riešenie. Napríklad by sme potrebovali zaviesť kreatívnu deštrukciu medzi našimi verejnými vysokými školami. To znamená znížiť ich príliš vysoký počet, ktorý spôsobuje roztrieštenosť akademickej kvality a vedie k existencii mnohých priemerných až podpriemerných akademických pracovísk.

Okrem toho máme nadpriemerný počet pedagogických zamestnancov vzhľadom na celkový počet študentov. Tieto faktory spôsobujú vysoké prevádzkové náklady a nízku kvalitu. Máme potom poloprázdne univerzity, ktoré sú nútené súťažiť o študentov znižovaním náročnosti štúdia, čo následne vedie k nízkej reputácii slovenského vysokého školstva, pretože „titul tu získa každý“.

4. Ministerstvo školstva je zodpovedné za financovanie a regulovanie verejných vysokých škôl. Preto by malo byť schopné definovať pravidlá fungovania celého systému tak, aby výsledkom nebolo zhoršovanie objektívnej kvality vysokých škôl, ani ich subjektívneho vnímania širokou verejnosťou.

Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied

1. Výrazne lepšia kvalita univerzít v zahraničí, vrátane Česka.

2. Slovensko bolo a zostane montážnou dielňou.

3. Zahraničné univerzity, vrátane Karlovej, sú o 600 rokov staršie ako slovenské. Napríklad Univerzita Komenského v Bratislave vznikla v roku 1919. Žiadne opatrenia nedokážu znížiť historický náskok špičkových univerzít za 10, ani za 50 rokov. Nie je to jednoducho možné.

4. Ak sa slovenské vlády budú aktívne a systematicky snažiť podporovať vzdelanosť, už o 30 až 50 rokov môžeme vidieť nejaké pozitívne výsledky. Zatiaľ vidíme skôr prepad našich univerzít vo svetových rebríčkoch.